Vyľudňovanie vidieka zastaví diverzifikácia hospodárstva
(11.07.2011; Euroreport plus; č. 5 7, s. 44; Krištofičová Dagmar)
"Konkurenčné a dynamické poľnohospodárstvo podporuje zamestnanosť v prvovýrobe aj v spracovateľskom, čiže potravinárskom sektore a spomaľuje migráciu obyvateľstva do miest, teda rozvoj vidieka nemožno oddeliť od sektora poľnohospodárstva," pripomína v rozhovore s Dagmar Krištofičovou Ján Beňadik, poverený zastupovaním generálneho riaditeľa sekcie rozvoja vidieka MPRV SR.
* Už niekoľko rokov, možno povedať aj desiatky, hovoríme o potenciáli, ktorý v sebe skrýva slovenský vidiek. Kedy ho konečne začneme využívať?
Na zachovanie života na vidieku a zvyšovanie jeho kvality bol vytvorený Program rozvoja vidieka SR 2007 2013. Ten je súčasťou Národného strategického plánu rozvoja vidieka SR. Samozrejme, implementuje stratégiu rozvoja vidieka prostredníctvom jednotlivých opatrení. Stratégia rozvoja vidieka odzrkadľuje kľúčové priority zamerané na konkurencieschopnosť poľnohospodárskeho, potravinárskeho a lesného sektora, zlepšenie životného prostredia a krajiny a zlepšenie kvality života na vidieku a diverzifikáciu vidieckeho hospodárstva.
* Výzvy na tvorbu priaznivých podnikateľských podmienok na rozvoj efektívnej poľnohospodárskej výroby a podporu vidieckej ekonomiky (remesiel, agroturistiky) sú súčasťou každého plánu na pozdvihnutie a rozvoj vidieka...
Dnes už vieme, že rozvoj životaschopného vidieka a vidieckej zamestnanosti závisí od ľudského potenciálu, rýchlejšieho a dokonalejšieho prístupu k aktuálnym informáciám a naštartovania rozvojových trendov na vidieku. Program myslí na nepriaznivú situáciu slovenského vidieka, a to najmä na vyľudňovanie vidieckych oblastí. V rámci tretej osi sa zameriava na kvalitu života vo vidieckych oblastiach a diverzifikáciu vidieckeho hospodárstva.
* Ako to vnímate vy?
Sťahovanie predovšetkým mladých ľudí do väčších miest z dôvodov nedostatočných pracovných príležitostí a nízkych miezd na vidieku a upadajúci agrosektor by mohli viesť k jeho vyľudneniu, ak sa táto situácia nebude riešiť. A práve preto program stanovuje opatrenie o diverzifikácii smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam, ktoré v rámci rozvoja vidieka majú za cieľ podporiť rozvoj nových, resp. existujúcich foriem podnikania, ktoré poskytnú alternatívu druhého zamestnania k poľnohospodárstvu. Práve tieto alternatívne formy vo veľkej miere môžu prispieť k vyrovnanému vidieckemu a regionálnemu rozvoju.
* Poľnohospodárstvo je vraj spomedzi všetkých odvetví najvýznamnejším generátorom zamestnanosti. Podľa rakúskych prameňov multiplikačné efekty vytvoria z jedného pracovného miesta tri. Na Slovensku to neplatí. Alebo sa mýlim?
Rozvoj vidieka nie je možné oddeliť od sektora poľnohospodárstva. Konkurenčné a dynamické poľnohospodárstvo podporuje zamestnanosť v prvovýrobe aj v spracovateľskom, čiže potravinárskom sektore v danej oblasti a spomaľuje nežiaducu migráciu obyvateľstva do miest. Dynamické a štrukturálne rôznorodé poľnohospodárstvo podnecuje rozvoj miestnych trhov a v konečnom dôsledku aj rozvoj služieb a zvyšovanie kvality života v danej oblasti.
* Ako rozvoju vidieka pomáhajú financie z Európskej únie? Využívame to množstvo ponúkaných peňazí? Máme dobré projekty, prípadne nadmerná administratíva nikoho neláka a je nedostatok žiadostí?
Stratégia rozvoja vidieka sa implementuje v SR najmä prostredníctvom Programu rozvoja vidieka SR 2007 2013, ktorý je spolufinancovaný z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. V tejto oblasti sú finančné zdroje z EÚ naozaj vo veľkej miere využívané. SR je v porovnaní s ostatnými členskými krajinami v čerpaní prostriedkov určených na podporu rozvoja vidieka na prvých priečkach.
* Pritom však poľnohospodári tvrdia, že majú málo...
Záujem zo strany potenciálnych prijímateľov je intenzívny, ba dokonca presahuje finančné možnosti jednotlivých opatrení programu. V rámci projektových opatrení bolo podaných vyše 9 500 žiadostí o nenávratný finančný príspevok. Doposiaľ bolo podporených vyše 4 500 projektov zameraných na rozvoj vidieka, ktoré sa postupne realizujú v jednotlivých regiónoch Slovenska. Z finančných prostriedkov EÚ sa k 1. kvartálu 2011 žiadateľom vyplatilo 139 783 565 eur. Čerpanie SR z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka predstavuje 52,5 % zo sedemročného limitu programu, pričom priemer za všetky členské krajiny EÚ je na úrovni 39,5 %. Podotýkam, že záväzok EÚ je stanovený jednotlivo na každý rok a možno ho čerpať podľa tzv. pravidla n+2, čo znamená, že záväzok na rok n by mal členský štát vyčerpať do konca roka n+2. Z uvedeného vyplýva, že záväzky na roky 2012 a 2013 bude môcť SR čerpať ešte aj v rokoch 2014 a 2015.
* Prečo sa v súčasnosti apeluje na rozvoj akvakultúry a rybného hospodárstva? Aký má tento program odozvu?
Akvakultúra tvorí neoddeliteľnú súčasť Spoločnej politiky rybného hospodárstva EÚ a v rámci danej politiky sa v súčasnosti zdôrazňuje aspekt udržateľného rozvoja rybného hospodárstva. Vzhľadom na to, že čelíme riziku vyčerpanosti voľných zdrojov rýb v dôsledku nadmerného morského rybolovu, akvakultúra predstavuje vhodnú alternatívu na zvrátenie uvedenej hrozby a zároveň je novým zdrojom a ponukou na trhu s rybami. Zakladanie nových rybochovných zariadení určuje viacero faktorov, ako napríklad druh chovanej ryby, disponibilné vodné zdroje a ich kvalita, mikroklíma, výskyt termálnych vôd a podobne. Tento operačný program sa na Slovensku implementuje prvýkrát samostatne a zameriava sa hlavne na podporu investícií do akvakultúry a spracovania produktov rybolovu a akvakultúry. V súčasnosti sme období tretej výzvy. Z predchádzajúcich výziev bolo úspešných 40 projektov a suma schváleného príspevku predstavuje 4,7 mil. eur.
* Koľko je vlastne programov na podporu rozvoja vidieka? Koľko finančných prostriedkov je v nich k dispozícii? Ako sa využívajú?
Zo zdrojov EÚ sa financuje u nás Program rozvoja vidieka SR 2007 2013 a na toto sedemročné programové obdobie je vyčlenených 2 597 053 717 eur verejných zdrojov, čo sú zdroje EÚ + spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu. V súlade s platnou legislatívnou EÚ a po intenzívnych rokovaniach so zástupcami potenciálnych prijímateľoch z neštátneho a občianskeho sektora, ako aj so zástupcami obcí, bola táto suma rozdelená podľa priorít programu. Ako som už uviedol, čerpanie prostriedkov Programu rozvoja vidieka SR 2007 2013 k 1. kvartálu 2011 prevyšuje 50 %. Podpory na neprojektové opatrenia zamerané na zlepšenie životného prostredia sa vyplácajú žiadateľom pravidelne formou priamych platieb a v rámci projektových opatrení sa postupne realizujú schválené projekty v príslušných krajoch.
