Prvovýrobcom by pomohol spotrebiteľský patriotizmus
(11.07.2011; Euroreport plus; č. 5 7, s. 49; Vrzgulová Beata)
"Nemôžeme dopustiť pokračovanie trendu z roku 2010, keď podľa kontroly každý piaty výrobok, ktorý si konzument kúpil, bol poškodený," hovorí v súvislosti s naliehavou potrebou novelizácie zásadných zákonov o potravinách ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS SR) Jozef Bíreš. O rozhovor ho požiadala redaktorka Beata Vrzgulová.
* Aké najnaliehavejšie úlohy rieši v súčasnosti ŠVPS SR?
Za prioritnú úlohu momentálne pokladám novelizovanie dvoch základných zákonov, ktoré legislatívne upravujú bezpečnosť potravinového reťazca. Konkrétne ide o zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti. Oba si vyžadujú úpravu a aktualizáciu nielen z pohľadu európskej legislatívy, ale aj národnej bezpečnosti, aby sme vylúčili nedokonalosti a nedostatky, ktoré môžu ohroziť ochranu spotrebiteľa pred voľným pohybom tovaru. Aj výrobcovia, spracovatelia a predajcovia potravín vedia nájsť cesty, ako obchádzať nedokonalú legislatívu, čomu treba rozhodne zabrániť. Hovorím na základe skúseností z praktických kontrol, ktoré pravidelne i na základe podnetov od občanov vykonáva ŠVPS SR. Zákony musia udávať striktné, transparentné a exaktné podmienky či už ide o domáce alebo zahraničné potraviny.
* Spomínate nelichotivé výsledky kontrol.
Nemôžeme dopustiť pokračovanie trendu z roku 2010, keď podľa kontroly každý piaty výrobok, ktorý si konzument kúpil, bol poškodený teda neboli dodržané jeho kvalitatívne alebo bezpečnostné parametre. Aj najaktuálnejšie kontroly spred nedávnych veľkonočných sviatkov odhalili, že 30 percent z kontrolovaných výrobkov vykazovalo nedostatky. Preto treba novelizáciou zákonov dosiahnuť, aby spotrebiteľ, výrobca aj predajca mali transparentné podmienky a oporu v zákonoch.
* Mení sa pohľad slovenského spotrebiteľa na nakupované potraviny?
Tu pozorujeme pozitívnejší trend, lebo slovenský spotrebiteľ kladie dnes na kvalitu podstatne väčší dôraz ako donedávna. Veľmi dôležité je, že už nekupuje len na základe ceny, ale zaujíma ho aj pôvod potraviny, zloženie, trvanlivosť a pod. Zlepšila sa aj situácia v obchodnej sieti, hoci isté "žiacke" chyby sa nám stále nedarí vykoreniť.
* S tým súvisí veľmi citlivá otázka podpory domácej výroby. Veľa cestujete, môžete porovnávať správajú sa v zahraničí k národným výrobkom inak ako my?
Všímam si najmä to, že v zahraničných obchodoch je vždy minimálne 50 % potravín domáceho pôvodu, kým u nás je to v ktoromkoľvek obchodnom reťazci maximálne 20 %. Takže aká podpora domácej výroby? Druhou skutočnosťou, ktorá výrazne ovplyvňuje domáce produkty, je, že zahraničný spotrebiteľ preferuje svoj národný výrobok. Je to akýsi patriotizmus, ktorý v ďalších rovinách podporuje napríklad aj zamestnanosť v danej krajine.
* Objavujú sa tiež zistenia, že zahraničné potraviny predávané u nás nespĺňajú tie ukazovatele, čo by mali...
Kvalita ponúkaných výrobkov z členských štátov EÚ je pre niektoré krajiny, jemne povedané, negatívne zmenená. Výrobok vyrobený napríklad v Rakúsku má v krajine pôvodu iné vlastnosti ako ten istý predávaný u nás. To nesmie pokračovať. Slovensko nemôže zotrvávať na pozícii, že čo sa nespotrebuje inde v Európe, vyvezie sa k nám ako to doteraz praktizujú mnohé obchodné reťazce. V žiadnom prípade nechcem takéto zistenia generalizovať a zovšeobecňovať, no indície poukazujú aj na takúto prax. Ak má však trh v EÚ byť rovnocenný, takéto pochybnosti nemajú miesto. Aj v tejto problematike vidím významnú úlohu ŠVPS SR, pretože v nedávnej minulosti sa táto oblasť nepochopiteľne zanedbala.
* Slovenský spotrebiteľ často siahne po lacnejšom dovoze. Čo by mali urobiť naši prvovýrobcovia, aby sa to zmenilo?
V tomto smere je všetko v rukách spotrebiteľa. Môžem ho ubezpečiť, že slovenských výrobcov a spracovateľov má ŠVPS SR pod neprestajnou kontrolou čiže bitúnky, mliekarov, hydinárov atď., a tí takmer stopercentne spoľahlivo plnia kvalitatívne požiadavky. Aby sa však slovenské výrobky podstatne viac kupovali, musí sa zlepšiť komunikácia o výrobkoch, ich prezentácia a propagácia zo strany výrobcov. Na druhej strane musia bojovať s veľmi ťažkými podmienkami, aké im kladú obchodné reťazce. Pri komunikácii s reťazcami sa objavujú aj také argumenty, že slovenskí výrobcovia často nevedia zabezpečiť to množstvo tovaru, aké reťazce požadujú. Týkalo sa to napríklad hydinového mäsa, vajec, zeleniny... Preto sú nútené hľadať producentov inde. Aj napriek tomu som presvedčený, že ak náš výrobca ponúka tovar "menšiemu" predajcovi alebo si vybuduje vlastnú obchodnú sieť, majú naše výrobky u spotrebiteľov vďaka vlastnostiam veľké šance. Viem o viacerých výrobcoch mliečneho či mäsového sortimentu, ktorí sa vydali touto cestou, a veľmi im to v odbyte pomáha. Podčiarkujem, že kvalita, akú naše výrobky skutočne dosahujú, by mala presvedčiť čoraz viac slovenských zákazníkov. Možno aj výrobcovia by sa mali vrátiť k tej tradícii, ktorú slovenský spotrebiteľ naozaj obľuboval a mal na svojom stole.
* Aký je váš názor na predaj z dvora?
Predaj z dvora je jednou z ciest, ako zlepšiť ekonomické výsledky prvovýrobcu, no z hygienického hľadiska k takémuto spôsobu predaja potravín staviam rezervovane. V schvaľovacom procese sú dve nariadenia o predaji priamemu spotrebiteľovi, resp. predaji v malom, podľa ktorých pri akejkoľvek výrobe potravín na predaj musia nekompromisne platiť hygienické štandardy a zdravotná aj kvalitatívna spoľahlivosť. Spotrebiteľ nesmie byť ohrozený. Činnosť takýchto výrobcov na základe ich ohlásenia zaregistruje ŠVPS SR, ktorá u každého skontroluje, či naozaj spĺňa predpísané hygienické parametre.
* Zvláda ŠVPS SR náročné úlohy aj za momentálne dosť "okresaných" finančných podmienok?
Otvorene poviem, že je to na hrane. V súčasnosti pokrývame všetky činnosti súvisiace s bezpečnosťou potravín, no ak by došlo k ďalšiemu kráteniu financií, spoľahlivosť našej zákonom určenej činnosti by bola ohrozená. Samozrejme, siahli sme aj k vlastným ekonomickým opatreniam v návrhu novelizácii zákonov rušíme krajské veterinárne a potravinové správy, znamená to však zvýšenie práce v ústredí a regiónoch.
* Špecializovaná práca ŠVPS si vyžaduje dostatok odborníkov. Neodchádzajú do lukratívnejších, napríklad súkromných sfér?
Naši odborníci sú veľmi flexibilní a kreatívni, pripravení plniť úlohy 24 hodín denne. Ide o rizikové zamestnanie, veď sa starajú o zdravie ľudí i zvierat. Musia sa veľmi zodpovedne a zároveň nezávisle rozhodovať. Otvorene poviem, že ich nevieme adekvátne zaplatiť. Je alarmujúce, že za posledné 2 roky nám nepribudol žiaden mladý kolega. Samozrejme, nerezignujeme, pretože musíme zabezpečiť kontinuitu.
