Nepokojná bryndza slovenská
(12.06.2011; Rozhlasová stanica Regina; Farmárova nedeľa; 15.00; por. 4/5; VASILOVÁ Eva)
Peter JANÁK, moderátor:
"Odborníci na výživu nám, spotrebiteľom, stále viac dávajú do pozornosti, že bryndza patrí medzi doslova zdraviu prospešné potraviny. Pôsobí totiž preventívne proti rakovine najmä hrubého čreva a znižuje takzvaný zlý cholesterol. To však len v prípade, ak nie je pasterizovaná a vyrobili ju skutočne aj z ovčej hrudky a nielen z kravského mlieka, ako sa to stáva čoraz častejšie. Ďalšie súvislosti ponúka Eva VASILOVÁ."
Eva VASILOVÁ, redaktorka:
"V súčasnosti sa u nás vyrábajú tri druhy. Takzvaná ovčiarska alebo ovčia bryndza, ktorá je stopercentne z ovčieho syra. Tú však dostaneme len na salašoch alebo v menších výrobniach. Potom je to bryndza, ktorá podľa potravinového kódexu musí obsahovať minimálne 50 percent ovčiny, no a do tretice slovenská bryndza, ktorú Európska komisia pod týmto ochranným názvom zapísala do registra chránených zemepisných označení a takisto musí spĺňať spomínanú minimálne 50 percentnú hranicu. Zhruba pred rokom sa však objavili informácie, že to, čo sa na našom trhu predáva má od takejto charakteristiky ďaleko. Z 11 kontrolovaných vzoriek len dve splnili dané kritériá. Konkrétne výsledky, teda ktorá bryndza je skutočne ovčia sme sa však my, spotrebitelia, nedozvedeli. Vtedajšie vedenie ministerstva pôdohospodárstva ich totiž odmietlo uznať a správne konania proti výrobcom pozastavilo. Aká je teda situácia po roku? Aká bryndza sa predáva v našej obchodnej sieti teraz, opýtala som sa ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozefa BÍREŠA."
Jozef BÍREŠ:
"To, čo my kontrolujeme, nachádzame na trhu, je naozaj zlé. Pretože odbery vo februári a tak isto z apríla, mája a vyšetrenie týchto vzoriek poukazuje, že 50 percent výrobkov, označovaných ako bryndza, nie je v zhode s potravinovým kódexom. To znamená, že obsah ovčej bielkoviny je nižší ako 50 percent a je ďaleko nižší ako 50 percent. Niekde to číslo u niektorých druhov začína pri siedmich, desiatich percentách."
E. VASILOVÁ:
"Sú to slovenské výrobky alebo výrobky z dovozu?"
J. BÍREŠ:
"Sú to aj aj, ale tie zahraničné výrobky jedine sme analyzovali vzorku, ktorá je dovážaná z Poľska, nie je dodržané takisto, no a potom ten zbytok je od slovenských výrobcov. Sú to chronicky tí istí výrobcovia. Niektorí výrobcovia štandardne dosahujú tie podmienky a dodržujú kódex a keby som si v túto chvíľu šiel kúpiť, tak viem, ktorú si mám kúpiť."
E. VASILOVÁ:
"Lenže, bohužiaľ, nevedia to naši spotrebitelia. Pretože tí sa doteraz v podstate nikdy po takýchto kontrolách nedozvedeli, ktorí výrobcovia dodávajú na trh takpovediac pančovanú. Prečo je to tak?"
J. BÍREŠ:
"My chceme začať správne konania. Keď oni začnú a budú prebiehať, po ich skončení určite oznámime verejnosti."
E. VASILOVÁ:
"Vy už tie výsledky máte, tak prečo sa to nedá zverejniť hneď?"
J. BÍREŠ:
"Sú viazané aj na proces, kde ministerstvo pôdohospodárstva jednoducho chcú urobiť národný súhlas a keď sa na tomto dohodnú, zmení sa kódex, my vtedy budeme naozaj veľmi striktne (...) mať. My máme tú históriu, kto nedodrží. Ale vzhľadom na akési pochybnosti voči analytike, voči laboratóriu a tak ďalej toto chceme dať na správnu (...) a potom, samozrejme, budeme postupovať tak, ako nám zákon ukladá."
E. VASILOVÁ:
"Vyzerá to teda tak, že situácia sa opakuje. Výsledky sú veľmi zlé, ale ich zverejnenie je opäť zablokované. A dôvod môže byť aj takýto. Vysvetľuje minister pôdohospodárstva Zsolt SIMON."
Zsolt SIMON:
"Pretože by sme museli pokutovať našich výrobcov za to, že nedodržujú potravinový kódex pod tlakom obchodných reťazcov. My vyrábame bryndzu, Poliaci vyrábajú bryndzu, ktorá nemá 50 percent ovčej hrudky, preto môže byť lacnejšia. Preto našich výrobcov obchodné reťazce hlavne nútia k tomu, aby predávali kvalitnú bryndzu za cenu poľského šmejdu. Aby sme toto odstránili, potrebujeme zaviesť iný systém, taký, ktorý je chránený aj Európskou úniou."
E. VASILOVÁ:
"Situáciu by mala vyriešiť zmena potravinového kódexu. Taký je výsledok posledného rokovania ministra pôdohospodárstva a výrobcov bryndze."
Zs. SIMON:
"Väčšinovým hlasovaním prítomní rozhodli o tom, že do potravinového kódexu zapracujeme presne tú istú legislatívu, to znamená, že na Slovensku každý výrobca by mal vyrábať slovenskú bryndzu tak, ako je chránená aj v zmysle Európskej únie. Teda viac ako 50 percent podielu ovčej hrudky. Preto, aby malí sa mohli dostať k certifikácii, pretože (...) treba certifikovať, lebo to bude nielen na základe potravinového kódexu, ale aj na základe európskej legislatívy ochraňované, tak ministerstvo vytvorí pre nich mechanizmus, aby ľahšie a jednoduchšie, lacnejšie sa mohli dostať k takejto certifikácii."
E. VASILOVÁ:
"Lenže nie všetci zúčastnení s tým súhlasia. Podľa konateľa jednej z väčších bryndziarní a syrární Bohuša KALIARIKA chrániť by sme mali samotný názov bryndza, bez prívlastku."
Bohuš KALIARIK:
"Tieto závery budú slúžiť k likvidácii ovčiarstva na Slovensku a tým pádom aj bryndziarstva. Pretože ak bude možnosť označovať akýkoľvek výrobok bryndza a stačí len na obal napísať, že tam má jedno percento alebo päť percent ovčieho syra, tak to je likvidačné."
E. VASILOVÁ:
"Čo na to Zsolt SIMON?"
Zs. SIMON:
"Bryndza je výrobok, ktorý sa vyrába aj v Poľsku, oni majú Podhalánsku bryndzu, v Českej republike je bryndza, v Bulharsku je bryndza, v Rumunsku je bryndza a na jednotnom trhu nie je možné zakázať takýto výrobok doniesť na územie Slovenskej republiky. Ale slovenskú bryndzu, ktorá je chránená aj v zmysle Európskej únie, nie je možné vyrábať nikde inde, len na území Slovenskej republiky a musí obsahovať minimálne 50 percent ovčej hrudky."
E. VASILOVÁ:
"Čo takáto zmena potravinového kódexu bude znamenať v praxi povieme si po pesničke."
P. JANÁK:
"Bryndza, táto kvalitná a u nás tradičná potravina, to je téma, o ktorej hovoríme v dnešnej Farmárovej nedeli na Rádiu Regina. Problémy okolo nej mapovala aj Eva VASILOVÁ."
E. VASILOVÁ:
"Ako sme počuli, pre našich výrobcov je problémom dovážaná bryndza, ktorá často obsahuje oveľa menej ako 50 percent ovčej hrudky. Vyrobená je teda viac menej z kravského mlieka, ktoré je lacnejšie a tak aj konečný výrobok má nižšiu cenu ako pravá bryndza. Podľa konateľa bryndziarne a syrárne Bohuša KALIARIKA by sme mali na Slovensku predaj takýchto výrobkov zo zahraničia zakázať."
B. KALIARIK:
"Myslíme si stále, že európske smernice, ktoré boli vydané na označovanie výrobkov, konkrétne 2000/13 jednoznačne umožňuje, aby národný orgán, čiže ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a štátna veterinárna správa Slovenskej republiky zakázali okamžite uvádzanie takýchto výrobkov na Slovensku."
E. VASILOVÁ:
"Minister pôdohospodárstva Zsolt SIMON si však myslí, že to cesta nevedie."
Zs. SIMON:
"Zakázať dovoz bryndze ako takej do Slovenskej republiky je možné len na základe rozhodnutia súdu Slovenskej republiky, keď všeobecný súd by rozhodol v takomto prípade, že dovoz bryndze (...) slovenského spotrebiteľa. Ale to by výrobcovia museli dokázať, že tento výrobok je značne odlišný od toho, čo náš zákazník chápe pod názvom bryndza. A ja osobne som presvedčený, že (...) tým, že bryndza, ktorá má 45 percent ovčej hrudky a 55 percent kravskej, výroba je úplne odlišná od toho, na čo je slovenský zákazník zvyknutý. To znamená, že keď chceme mať túto kvalitu, podľa mňa existuje jediná cesta. Ísť ochranou, ktorú si Slovenská republika vydobyla na základe požiadavky z roku 2004, Brusel nám ju akceptoval v roku 2008 a mali by sme ju konečne začať uplatňovať a vyrábať slovenskú bryndzu, ktorá má minimálne podiel 50 percent ovčej hrudky. A tým pádom každý musí vedieť, že keď chce kúpiť takýto výrobok, tak tento výrobok je kvalitný, ale aj drahší."
E. VASILOVÁ:
"Dôležité však je, či aj my, spotrebitelia, budeme uprednostňovať skutočnú, drahšiu bryndzu."
Zs. SIMON:
"Spoločne s výrobcami budeme pracovať na tom, aby vykonali osvetu medzi občanmi Slovenskej republiky a slovenskými spotrebiteľmi, že slovenská bryndza je tá, ktorá je kvalitná. Podotýkam, názov Slovenská bryndza a nielen názov bryndza. Keď táto legislatíva vstúpi do platnosti, ktokoľvek kúpi bryndzu, označenú len samostatne "bryndza", môže sa stať, že kúpil len tvaroh, vylepšený kúskom ovčej hrudky. Ale ten, ktorý si kúpi slovenskú bryndzu s názvom Slovenská si kúpi výrobok, na ktorý je zvyknutý a, samozrejme, bude vytvorený priestor aj na produkciu ovčej bryndze, 100 percentná, bez žiadneho podielu kravskej hrudky."
E. VASILOVÁ:
"Bohuš KALIARIK je však skeptický."
B. KALIARIK:
"Aj teraz sa hovorilo, že vyše 70 percent spotrebiteľov je ochotných (...) za drahší výrobok. Prečo potom 70 percent výrobkov sa nepredáva tých drahších na pultoch? No, preto, že ľudia, keď už idú kupovať, dávať do košíka, jednoducho ten drahší výrobok si tam nedajú. My sme začali vyrábať ovčiu bryndzu, 100 percentnú ovčiu, za mesiac ju predali 400 kilo. Pretože keď už prišlo na lámanie chleba, keď je tam rozdiel 30 40 percent v cene, zrazu si to nekúpili. Pretože pokiaľ sa zo zahraničia dovezie lacná bryndza a tu ide o slovenský trh, bryndza, to je slovenský trh, 80 percent sa predáva na Slovensku. Nemôže sa niečo nazývať bryndza a napísať tam, päť percent že obsahuje. Ako sa to bude kontrolovať? Kto to bude kedy kontrolovať?"
E. VASILOVÁ:
"A sme opäť na začiatku tohto začarovaného kruhu. Teda, pri kontrole. Len tá môže aj po zmene potravinového kódexu dokázať, z čoho je bryndza na našich pultoch skutočne vyrobená. Aké je jej percentuálne zloženie. Takéto testy robili v laboratóriu v Dolnom Kubíne aj vo Viedni, no výrobcovia výsledky zakaždým spochybnili. Aj preto Štátna veterinárna a potravinová správa kúpila pre štátny ústav v Bratislave prístroj, určený práve na takéto testovanie. Pokračuje ústredný riaditeľ Jozef BÍREŠ."
J. BÍREŠ:
"Ja nemôžem absolútne súhlasiť s tým, že niekto vyrábal výsledky na objednávku. Už len to je moment, že chceme, aby boli minimálne dve laboratóriá do toho zapojené a tým, že naozaj, že ministerstvo nám poskytlo (...). Ten prístroj, je tu, ľudia pôjdu na (...) do Rakúska. Neakredituje (?). Budú (...) dve laboratóriá. Kontrolovaný subjekt má právo si to dať zanalyzovať aj do zahraničia. My sme na to pripravení, pretože chceme naozaj, aj robíme len s akreditovanými metódami a tým pádom postup a sankcie sú jasné."
E. VASILOVÁ:
"Kedy sa to (...) uzavrie a kedy sa aj my, spotrebitelia dozvieme, ktorá bryndza je skutočne kvalitná?"
J. BÍREŠ:
"My sme sa zaviazali, že to druhé laboratórium zakredituje svoju skúšku do 1. júla, takže budú dve laboratóriá, ale vždy mať spoluprácu aj so zahraničným laboratóriom. Takže my zverejňovať výsledky po právnych úkonoch budeme ihneď. Pretože výrobok, ktorý (...) v obchodnej sieti, ktorý spĺňa kvalitatívne ukazovatele, našou povinnosťou bude ihneď informovať spotrebiteľa, že tento výrobok sa nachádza v obchodnej sieti a musí ho daný subjekt stiahnuť."
