Nechceme zaviesť potravinovú SIS!
(02.06.2011; Nový Čas; s. 2 3; ms, net)
Minister pôdohospodárstva Zsolt Simon o EHEC
Rezort neplánuje monitorovať ľudí, ktorí sa vrátili z Nemecka, kde baktéria zabíja
BRATISLAVA - Kým v okolitých krajinách sa čoraz viac šíri nebezpečná baktéria EHEC, na Slovensku zatiaľ nemáme žiadny známy prípad nákazy. Ako sme však chránení? Môže sa objaviť E. coli aj u nás? S ministrom pôdohospodárstva Zsoltom Simonom sme sa rozprávali aj o tom, či by mali byť Slováci prichádzajúci z Nemecka monitorovaní, prečo stále nie je identifikovaný zdroj a aké kroky museli prijať, aby sa smrtiaca baktéria nedostala k nám.
Nemci potvrdili, že nákaza nepochádza z uhoriek zo Španielska. Pôvodca je neznámy, ako dlho môže trvať, kým sa ho podarí odhaliť?
Ja dúfam, že to nemecké orgány zistia čím skôr. Je dôležité povedať, že je veľmi nebezpečné, keď nákaza nie je lokalizovaná len v Nemecku, ale šíri sa aj do okolitých krajín. Ochorenie napáda skôr mladé ženy a nikto z nás by nechcel takýto vírus rozširovať. Našťastie, u nás zatiaľ nemáme hlásený žiadny prípad nákazy.
Predpokladáte, že ide o kontaminované ovocie a zeleninu, nemôže byť pôvodcom napríklad aj hovädzie mäso?
Môže to byť čokoľvek, preto je teraz dôležité zistiť, kde je ten pôvodca baktérie. Môže to byť zelenia a ak si človek, ktorý s ňou pracuje, neumyje ruky a potom pracuje s mäsom, baktéria sa šíri.
Takže v samotnom mäse by sa vyskytovať nemala?
V mäse baktéria nemôže existovať. Takisto by nemala existovať vnútri zeleniny a ovocia. Takže keď ju ošúpeme a dáme si pozor, tak by to malo byť v poriadku. Udržiava sa len na povrchu potravín. Dôležitá je aj hygiena.
Všetky obete alebo nakazení boli pred prepuknutím choroby v Nemecku. Je teda predpoklad, že pôvodca nákazy môže byť v tejto krajine?
Pri globálnom obchode môže pôvodca ochorenia pochádzať z akéhokoľvek kúta sveta. Podstatné je, aký je ten limitujúci faktor, ktorý vyvolal toto ochorenie v takomto rozmachu v Nemecku. Či je to zanedbaná hygiena v stravovaní, pri príprave jedál a podobne.
Do Nemecka chodí aj veľa Slovákov, nebolo by dobré monitorovať ich po návrate z tejto krajiny, keďže by infikovaný človek mohol preniesť nákazu aj k nám?
Potravinovú SIS zavádzať nemienime.
Sme vôbec na takýto druh nákazy pripravení?
To, čo Slovensko môže teraz urobiť, je dôkladne informovať našich občanov, na čo konkrétne dávať pozor. Že ak budú dôkladne umývať zeleninu a ovocie a dajú si pozor pri príprave jedál, možnosť kontaminácie baktériou E. coli je tam minimálna. A to je dôležité.
Ako by sa postupovalo, keby sme našli baktériu u nás, či už v ovocí, alebo zelenine, alebo v tom horšom prípade už ako ochorenie u človeka?
Pokiaľ to nájdeme pri potravinách, kde momentálne vykonávame zvýšený monitoring, tak takéto kontaminované potraviny sú stiahnuté a zlikvidované. Pokiaľ sa identifikuje, že existuje človek, ktorý je už chorý, musíme hľadať pôvodcu, to znamená, zistiť, kde sa ten človek mohol nakaziť, čo a kde konzumoval a, samozrejme, v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva hľadať ten zdroj, identifikovať ho a zastaviť. Samotné klinické liečenie je úlohou zdravotníctva.
Na Slovensku sa robili testy u konkrétnych výrobcov a dovozcov. Robia sa kontroly aj na prítomnosť baktérie?
Stanovili sme si rebríček. V prvom rade sme išli po dvoch firmách a distribútorovi, ktorých označili Nemci ako pôvodcov. V následnom kroku sme to rozšírili na náhodné kontroly pri ovocí a zelenine, kde sa testoval aj ich pôvod, aj baktéria. Prekontrolovali sme viac ako 3 tisíc ton ovocia a zeleniny v rámci 93 kontrol.
Nie je 5 dní dlho na testovanie takej závažnej baktérie?
Všetko si vyžaduje čas. Odoberú sa vzorky, treba tu kultúru vypestovať, treba identifikovať kmeň. Na to sú medzinárodné akreditované postupy, akým spôsobom je možné to stanoviť.
Nebol postup Nemecka nerozvážny tým obvinením španielskych výrobcov, ktorí utrpeli vážne straty?
Po tomto vnímam nemeckých inšpektorov rezervovane a na ich precíznosť sa pozerám úplne inými očami.
Mali sme začiatkom tohto roka prípad dioxínového mäsa. Čas ukázal, že nemecké inštitúcie mali informáciu už vlani v marci o tom, že dioxín sa ukázal v krmivách. Muselo sa to prejaviť aj v mäse, ale im presun informácie trval príliš dlho. Podobne to bolo aj teraz, Nemci mali informáciu o baktérii EHEC už 25. apríla, ale až 27. mája informovali o tom, že pôvodcom môžu byť uhorky, a začali to hľadať. Dovtedy sme nemali žiadnu relevantnú výstrahu, že niečo také vôbec existuje.
Nemali by sme sprísniť kontroly potravín v rámci EÚ?
Tie potraviny, ktoré dovážame zo zahraničia, tam sa musíme spoľahnúť na autority v krajine pôvodu. Už v prvotnej fáze u pestovateľa, chovateľa či vyrobiacu, alebo dodávateľa. My to vieme zastaviť, až keď je tovar v obchodoch. Do novely zákona chceme dať tzv. ohlasovaciu povinnosť, že napríklad dovážam uhorky zo Španielska, odkiaľ a v ktorom obchode či reťazci ich budem predávať. My dnes vieme povedať len to, koľko sme doniesli uhoriek v januári či februári tohto roka, čo nám dajú štatistici. A to je nedostatočné.
Akú zeleniny konzumujete doma vy?
Tú, čo dopestuje moja mamka.
