Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

S ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zsoltom Simonom sa rozprával publicista Jozef Šucha.

* Vláda vo svojom programe kladie dôraz na zníženie regionálnych rozdielov. Akými opatreniami to chcete dosiahnuť?
Najefektívnejšie riešenie vidíme v zmenenom prístupe k rozvoju vidieka a regionálnemu rozvoju. Vláda v tomto volebnom období môže iba vytvoriť podklady na zníženie regionálnych rozdielov a zmierniť rozdiely v infraštruktúre, ale zmeniť systém vyplácania peňazí z EÚ v súčasnosti nemôže. Má však možnosť zmeniť podmienky do budúcnosti.
V súčasnosti analyzujeme, ako a kde predchádzajúca vláda nakontrahovala peniaze, o ktorých rozhodla v rámci rozvoja vidieka, kam v skutočnosti smerovali a na aký účel. Chceme vytvoriť mapu podporných schém a regionálne rozloženie, aby sme videli, v akom stave sú regióny.
Poľnohospodárske a lesné činnosti vnímam v dvoch rovinách. Dnes už je ochrana prírody taká rozvinutá, že v niektorých regiónoch začína byť brzdou rozvoja produkcie. Napríklad, keď 70 % lesov chceme ochraňovať, lebo ich považujeme za hodné ochrany, zároveň hovoríme, že na tomto území nie je možné vykonávať ťažbu vo väčšom rozsahu. Treba však dodať, že to znamená, že menej ľudí bude pracovať v lesoch, bude menej dreva na spracovanie, takže menej ľudí budeme potrebovať na pílach a menej aj v závodoch, ktoré finalizujú výrobky.
Osobne si myslím, že ak naši predkovia dokázali hospodáriť tak, že príroda ostala v takom stave, že ju dnes možno chrániť v rozsahu 70 %, tak ich prístup k prírode bol správny. Mali by sme sa k tomuto spôsobu vrátiť tým pádom nám príroda ostane zachovaná, ale na druhej strane budú zachované aj pracovné miesta.
Najväčší problém na Slovensku dnes je starnutie obyvateľstva hlavne na vidieku. Za pár rokov nám dediny vymrú, budú tam len starci... Kto sa bude starať o prírodu, o túto krajinu? Práve preto chceme dať nové impulzy rozvoja.

* Môžete ich konkretizovať?
Vláda bude schvaľovať materiál o predaji konečnému spotrebiteľovi. To znamená, že keď niekde farmár vyrobí vlastnú produkciu, tak ju bude môcť priamo predať konečnému spotrebiteľovi. Tým vytvoríme nový zdroj príjmu. Keď niekto na dedine chová sliepky a produkuje vlastné vajíčka, tak tieto vajíčka bude môcť predať do miestnej reštaurácie či penziónu.
Tiež chceme podporovať všetky aktivity, ktoré vedú k diverzifikácii v poľnohospodárskych činnostiach. To znamená, aby poľnohospodári mali aj inú dimenziu. Pripravujeme iniciatívu, ktorá vstúpi do platnosti od roku 2014 v rámci reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Bude tam zadefinovaný status aktívneho farmára. Treba úprimne povedať, že za aktívneho farmára nebudeme považovať človeka, ktorý "aktívne čaká" na štátnu dotáciu. Sme presvedčení, že štát za peniaze ročne vyše 400 miliónov eur, ktoré poskytuje poľnohospodárom, má právo očakávať celospoločenské plnenia od tých, ktorí sú prijímateľmi týchto peňazí. To čo štát vyžaduje, resp. bude vyžadovať od týchto farmárov, môžeme definovať vo viacerých polohách. Po prvé, obhospodarovanie územia, aby bolo v dobrom hospodárskom stave, po druhé, že budú zachované pracovné miesta, resp. pribudnú nové. Či to farmár naplní tým, že bude mať živočíšnu výrobu alebo rastlinnú výrobu v podobe ovocinárstva či zeleninárstva, je na jeho rozhodnutí. Po tretie očakávame, že bude produkovať potraviny, hodnoty a statky, ktoré spoločnosť potrebuje. Môžu to byť obnoviteľné zdroje energie alebo potraviny. Tieto tri hlavné ciele očakávame a chceme ich definovať prostredníctvom výrazu aktívny farmár. Na Slovensku za posledné roky došlo k úplnému prepadu vlastnej poľnohospodárskej výroby a dovoz sa za štyri roky štvornásobne zvýšil. Budeme pracovať na tom, aby sme nemuseli dovážať to, čo sami vieme dopestovať.
Jeden zo spôsobov je už spomínaný systém predaja konečnému spotrebiteľovi, ktorý má zabezpečiť, že slovenský výrobca získa väčší podiel na slovenskom trhu. Hovorím na trhu, a nie v obchode. Dnes ten systém funguje tak, že reštaurácie zväčša nakupujú základné suroviny mäso, mliečne výrobky priamo v obchode a spracovávajú ich. Jednak nevedia, čo kupujú, lebo je to na báze anonymity, na druhej strane sú mnohé tieto tovary z území mimo SR, napr. z Dánska, Holandska, Nemecka, Francúzska alebo z tretích krajín. Tento systém chceme nahradiť tým, aby nákupca vedel, že odberá od "Fera, Miška", ale oni môžu predávať len z vlastnej produkcie, z toho čo sami dochovali a vypestovali. Z dánskej svine slovenská klobása nebude. Tieto produkty budú kontrolované veterinármi, ktorí majú záznamy, že farmár chová desať ošípaných, a teda nemôže predať mäso z päťdesiatich. Toto je základný princíp.

* Ministerstvo identifikovalo ohrozenie niekoľkých tisíc pracovných miest v oblasti spracovania dreva následkom zlých a nekompetentných rozhodnutí predchádzajúcej vlády, čím bol ohrozený prístup malých spracovateľov k drevu. Aké kroky ste podnikli na zmenenie tohto stavu?
Tento stav má niekoľko dimenzií. Jedna z nich je, že predchádzajúce vedenie uzatvorilo veľké zmluvy, nevýhodné pre štátny podnik, čím obmedzilo množstvo dreva, ktoré dostávali malí spracovatelia. Požiadali sme právne kancelárie, aby zistili možnosti vypovedania týchto zmlúv. Urobili sme však aj iné opatrenie. Keďže v zmluvách boli stanovené množstvá, nie ceny, tak sme začiatkom tohto roka zmenili cenovú politiku. Začali sme tvoriť cenu na základe reálneho stavu, využitím elektronických aukcií. Tým sme dosiahli, že mnohé z firiem postupne začínali zreálňovať svoje odbery dreva. Odpadli špekulatívne nákupy, pretože keď niekto kúpi drevo za trhovú hodnotu, a nie za podhodnotenú cenu, tak sa mu neoplatí túto hmotu zobrať a predať v Rakúsku. Takže "kšeftári" začali z tohto trhu vypadávať a na Slovensku majú malí spracovatelia viac dreva.
Zároveň však treba povedať, že príliš vysoká ochrana lesov a kalamity v prechádzajúcich rokoch majú za následok, že z roka na rok bude menej najmä mäkkého dreva. To vyplýva z rozsahu ťažby. Keby sme stále ťažili to isté množstvo ako pred tromi štyrmi rokmi, znamenalo by to, že drancujeme slovenské lesy. To však nechceme robiť.

* Kalamitné drevo sa nespracováva?
Štátna ochrana prírody to blokuje. To znamená, že aj keď tam to drevo leží a je to majetok štátu, nemôžeme ho zobrať a ďalej zhodnotiť. Musíme ho nechať ležať.

* Je to rozumný spôsob?
Za rozumné to nepokladám a zastávam názor, že treba naplniť to, čo máme v programovom vyhlásení vlády prehodnotiť rozsah chránených území na Slovensku podľa objektívnych kritérií a možností tejto krajiny. Sme takmer unikátom v rámci EÚ s výškou percenta výmery poľnohospodárskej pôdy a lesov, ktoré chceme chrániť. Zastávam názor radšej chrániť menej a efektívne, ako chrániť všetko a nič nevyužívať.

* Zlacnená nafta pre poľnohospodárov, tzv. červená nafta bola výsledkom rokovaní pri vstupe do EÚ ako určitá kompenzácia za daň z pôdy, ktorú platia naši poľnohospodári ako takmer jediní v EÚ. Nie je škoda, že o túto výhodu prišli?
Podľa môjho názoru je obrovská škoda, že poľnohospodári prišli o túto naftu. Červená nafta v agrárnom sektore predstavuje 20 miliónov eur, ale my môžeme dať iba z toho, čo máme. Predchádzajúca vláda len firme Columbex dala 30, neskôr to znížila na 20 miliónov eur. Jednoducho povedané, neefektívne rozhadzovala peniaze. Môžem vymenovať ďalšie príklady. Predaj emisií za polovičnú cenu, neefektívne naliatie peňazí do Carga, ktoré sa nevrátia, k podobnému mrhaniu prišlo v Štátnych lesoch, kam smerovalo 66 miliónov eur, bol tu nástenkový tender všetko obchody, ktoré predchádzajúca vláda urobila a vybrala peniaze z vreciek platcov daní a poplatkov, a to raz niekto musí zaplatiť.

* Ak sa nájdu zdroje, vrátite sa k červenej nafte?
Ak by sa našli zdroje, som za to, aby sme vrátili poľnohospodárom túto možnosť. Musím však povedať, že červená nafta je len otázkou tohto a budúceho roka. Oveľa väčší dôraz kladiem na to, aby sme vytvorili podmienky na intenzívne poľnohospodárstvo.
Poľnohospodárstvo nie je existenčne závislé od červenej nafty. Dnes je zvislé od toho, či produkuje alebo neprodukuje. Na Slovensku je súčasným trendom neprodukovať. V roku 2010 bolo možné zaviesť platby na farmu. Tým sme mohli povedať, že tí, ktorí robia intenzívnu výrobu, budú mať iné ohodnotenie, ale to sa nezaviedlo. Reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky sa pripravuje až po roku 2013. Peniaze, ktoré sme vlani a v tomto roku rozdeľovali a budeme čiastočne rozdeľovať aj v budúcom roku na podporu veľkých dobytčích jednotiek a ornú pôdu, to čo je intenzifikácia, už budeme musieť rozdeliť na všetku poľnohospodársku pôdu, teda aj na lúky a pasienky. Na nížine v Dunajskej Strede na hektár ornej pôdy takú istú podporu ako na pasienky v podhorských a horských oblastiach. Dokonca, na pasienok dostanú za znevýhodnenú polohu ešte o 100 eur viac. Tým chcem povedať, že ten, čo nebude produkovať, dostane viac ako na nížine. Keď však neprodukujeme, nemáme výrobu, nepotrebujeme pracovné sily. Pred desiatimi rokmi bola produktivita poľnohospodárstva nižšia ako dnes, ale počet zamestnaných v sektore bol vyšší. Naším zámerom je vrátiť počet zamestnancov, pretože dotácie nie sú na to, aby mala istý zisk úzka skupina ľudí, ale sú nástrojom v rukách štátu na tvorbu vidieckej politiky. Majú pomôcť zachovať osídlenie a udržať aj ďalšie funkcie, ktoré sú s tým spojené sociálne, ekonomické, ekologické, tvorbu krajiny...

* V akom stave je dokončenie registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) a procesu pozemkových úprav (scelenie pozemkov, ako aj ich priestorové a funkčné usporiadanie), v ktorých rámci sa chce vláda zamerať na protipovodňové opatrenia, ako aj na opatrenia smerujúce k stabilite územia?
To sú dve oddelené veci. Register evidencie pozemkov je pripravený tak, aby sme všetko zvládli do roku 2015. Vláda vlani rozhodla o tom, že vyčlení 3,3 milióna eur ročne z prostriedkov Slovenského pozemkového fondu, ktoré budú účelovo viazané na dokončenie registra obnovenej evidencie pozemkov. Tieto peniaze pôjdu cez naše ministerstvo Úradu geodézie a kartografie. Každý rok očakávame zmluvne od katastra presné vyúčtovanie toho, čo vykonali na registrácii obnovenej evidencie pozemkov, a až potom to zaplatíme. Je k tomu už pripravený materiál, ktorý ide do vlády.
Preventívne protipovodňové opatrenia sú inou otázkou, týkajúcou sa drobných a hlavných vodných tokov, ktorá sa delí na dve línie. Na hlavných vodách ide o využitie programov EÚ a programov životného prostredia na budovanie hrádzí. Takto bola napríklad riešená protipovodňová ochrana Bratislavy, kde sa hrádza budovala z týchto peňazí, ale aj investície na Topli alebo Toryse, ktoré sú rozpracované. Na túto líniu sa napája program protipovodňových opatrení na horných partiách povodí, hlavne v lesoch. Osobne zastávam názor, že mŕtvy les už neplní funkciu špongie, ktorá nasáva vodu, a tu musíme urobiť opatrenia zamedzujúce rýchly odtok vody z územia. Túto situáciu rieši správca drobných vodných tokov, ktorým sú v najväčšej miere zo zákona Štátne lesy. Na týchto činnostiach je pripravených 700 pracovných príležitostí pri čistení vodných korýt, budovaní prehrádzok na zadržiavanie vody, a to isté chceme riešiť aj na tých drobných vodných tokoch, kde je správcom Slovenský vodohospodársky podnik v spolupráci s obcami.

* Pravidelne kontrolujete situáciu pri predaji potravín v obchodoch. Môžete hovoriť o jej zlepšovaní?
Nie je to jednoznačné. Chvíľami sú zlepšenia, chvíľami sú zhoršenia. Stále sa nedostatky pohybujú okolo 30 - 40 %. Myslím si, že je to príliš veľa. Hlavný problém v oblasti obchodu je kvalita tovaru, ktorý sa ponúka spotrebiteľom na Slovensku. U nás je hitom predávať lacno. Ale zadarmo mäso ani mliečne výrobky neviete vyrobiť. Keď predávate napríklad mäsové párky, ktoré obsahujú "až" 5 percent mäsa, tak každý, kto ich konzumuje, sa musí zamyslieť, čo to pre neho znamená. Som presvedčený, že nikto z nás nie je natoľko ľahostajný, aby ohrozoval svoje zdravie tým, že bude nakupovať nekvalitné alebo menej hodnotné potraviny. Je to aj otázka dôvery. Na Slovensku prišlo rozmachom veľkých obchodných reťazcov k absolútnej anonymite. Kým sme chodili do malého obchodu, kde sme poznali pani predavačku, nedovolila si predať nám tovar po lehote spotreby. Hanbila by sa, keby ste sa k nej s takýmto tovarom vrátili. Takýto vzťah vo veľkom obchodnom reťazci neexistuje. O tovare, ktorý kupujete, neviete, odkiaľ je, nepoznáte predavača, ktorý ho vyložil na pult, keď ho prídete vrátiť, nie vždy sa stretnete s ústretovým prístupom. Práve preto chceme oživiť systém predaja konečnému spotrebiteľovi, o ktorom som hovoril. Je založený na dôvere medzi predávajúcim, producentom a kupujúcim. Keď vás raz oklamú, už od takéhoto dodávateľa kupovať nebudete. Naším cieľom je dosiahnuť, aby mal občan na výber.