Aktuality

Lesy musíme prispôsobiť klimatickým zmenám

23-01-2020

V Hornom Smokovci sa stretli lesníci na dvojdňovej medzinárodnej konferencii, zameranej na aktuálne problémy v ochrane lesa. Klimatické zmeny extrémne zaťažujú naše lesy a výrazne vplývajú na ich životnosť a štruktúru. MPRV SR preto zameriava svoje opatrenia na podporu adaptácie našich lesov, v podobe úprav drevinového zloženia, rekonštrukcie najzraniteľnejších lesov a prírode blízkeho obhospodarovania.

Vysoké Tatry, 23. januára 2020 – V Hornom Smokovci sa stretli lesníci na dvojdňovej medzinárodnej konferencii, zameranej na aktuálne problémy v ochrane lesa. Klimatické zmeny extrémne zaťažujú naše lesy a výrazne vplývajú na ich životnosť a štruktúru. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR preto zameriava svoje opatrenia na podporu adaptácie našich lesov, v podobe úprav drevinového zloženia, rekonštrukcie najzraniteľnejších lesov a prírode blízkeho obhospodarovania.

„Za obdobie môjho pôsobenia na agrorezorte od roku 2016, kedy pokrývali lesy Slovenska 40,35 %, stúpla lesnatosť nášho územia na 41,2% (2018). Celkovo aj s tzv. bielymi plochami pokrývajú lesy až takmer 45% územia Slovenska. Ak si chceme takúto lesnatosť udržať, naše lesy musíme pripraviť na klimatické zmeny,“ uviedla Gabriela Matečná, podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (SNS).

Zmena klímy má už dnes závažné a ďalekosiahle dopady. Aktuálne koncentrácie hlavných skleníkových plynov v atmosfére dosahujú historicky rekordné maximá a obdobie ostatných päť rokov (2015 – 2019) bolo najteplejším za celú éru meteorologických pozorovaní. Doterajší nárast priemernej teploty strednej Európy o 1 až 1,3°C napríklad znamená, že pôvodné porasty našich drevín, prispôsobené „normálnej“ klíme, už tam, kde rastú, nie sú „doma“.

Dopady zmeny klímy na lesné ekosystémy sa týkajú zmien v produkcii a odolnosti drevín,  zvýšenej úmrtnosti stromov v dôsledku sucha, zvýšenia rizika lesných požiarov a veterných kalamít, premnoženia škodcov ako je lykožrút, či aktivizácie inváznych druhov. Kombinácia nárastu teplôt vzduchu a nedostatok vlahy má potenciál spôsobovať nežiadúce fyziologické zmeny stromov.  V dôsledku toho by stromy mohli zaznamenať pokles prírastkov a zoslabenie. To by mohlo viesť k znižovaniu schopnosti stromov absorbovať CO2.

„Reakcie lesných ekosystémov na klimatickú zmenu sú v porovnaní s poľnohospodárskymi kultúrami  komplikovanejšie a ťažšie predpovedateľné. Hlavným dôvodom je dlhovekosť lesa a to, že po dobu jedného životného cyklu môže dôjsť k fyziologicky významným zmenám klímy. Klimatickej zmene teda budeme musieť čeliť bez ohľadu na prípadný včasný prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku,“ zdôraznil Ľuboš Halvoň, generálny riaditeľ Národného lesníckeho centra.

Národné lesnícke centrum spolupracovalo s Technickou univerzitou vo Zvolene a na stromovom simulátore bio-dynamiky lesa (vyvinutom na Lesníckej fakulte), simulovalo dopady klimatických zmien. Výsledky ukazujú na tri  modely adaptácie lesov na zmenu klímy. Na ich základe bude nevyhnutná úprava drevinového zloženia, rekonštrukcia najzraniteľnejších lesov a zintenzívnenie prírode blízkeho hospodárenia v lesoch.

Tieto základné adaptačné opatrenia v lesníctve sú súčasťou Národnej stratégie adaptácie SR na zmenu klímy. Vedenie agrorezortu sa už v súčasnosti zameriava na prípravu Akčného plánu adaptácie na zmenu klímy. „Na základe týchto dokumentov bude potrebné v oblasti adaptovaného lesného hospodárstva nasadiť špeciálne opatrenia. Ide o  opatrení založené na vedeckých poznatkoch od ekológie lesa a ochrany lesa, až po praktické návrhy zmien v hospodárskej úprave lesa,“ informoval Jaroslav Regec, generálny tajomník služobného úradu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Pokiaľ by sa naplnil optimistický scenár globálneho oteplenia len o 1,5 °C, v lesoch by bola nutná len čiastočná zmena drevinového zloženia. Otepľovanie však bude pravdepodobne pokračovať ďalej. Oteplenie o 2,5°C do roku 2080 bude však príliš veľká zmena na jednu generáciu stromov, ktoré potrebujú na prirodzenú reprodukciu 60 až 100 rokov. Prirodzený limit pre migráciu semien našich hlavných drevín, je niekoľko kilometrov za generáciu lesa. V takejto situácii je riešením používanie semien z južnejšie položených oblastí, v ktorých sú rovnaké druhy drevín, aké rastú u nás, prispôsobené teplejším a suchším podmienkam. Nakoľko  je na ich zabezpečenie potrebná úzka medzinárodná spolupráca, v rokoch 2016 - 2019 sa agrorezort zapojili do projektu „Zachovanie a udržateľné využívanie diverzity lesných drevín v podmienkach klimatickej zmeny“.

Prírode blízke obhospodarovanie lesov je extrémne dôležitou úlohou pre budúcnosť našich lesov. Zabezpečí totiž vytvorenie rovnováhy medzi požiadavkami verejnosti na lesy a s podporou štátu umožní vlastníkom lesov realizovať tento typ hospodárenia. „V roku 2017 agrorezort prvýkrát poskytol dotácie obhospodarovateľom lesov na plnenie mimoprodukčných funkcií lesov. V roku 2017 dva milióny eur 116 príjemcom. V roku 2018 už 2,3 milióna eur  127 príjemcom. V roku 2019 sme túto sumu znova navýšili na 2,5 milióna eur. V tomto roku poskytneme obhospodarovateľom lesov až tri milióny eur. Riešenie klimatických zmien aj cez podporu obhospodarovateľov lesov, aby využívali prírode blízke hospodárenie, je jedným z dôležitých cieľov SNS,“ dodal Jaroslav Regec.

Slovensko sa spolu s ostatnými krajinami Európskej únie zaviazalo do roku 2030 znížiť množstvo vyprodukovaných emisií o 40 percent. Do roku 2050 by EÚ mala dosiahnuť úplnú uhlíkovú neutralitu, čo znamená, že v Európe bude vyprodukované iba také množstvo CO2, aké bude príroda schopná absorbovať.