Signalizačná správa - Bezlisté parkové stromy
V tomto období je hlásených pomerne veľa prípadov „bezlistých“ parkových stromov, ktoré dohola obžrali húsenice. Na týchto stromoch už často húsenice ani nie sú, pretože sa medzitým presťahovali na iné okolité stromy, ktoré ešte majú listy. Na ovocných aj okrasných drevinách žijú húsenice mnohých druhov motýľov. Pri silnejších výskytoch môžu spôsobovať citeľné zníženie množstva listovej plochy, prípadne pri premnožení až holožery. Jedným z nich je spriadač americký. Vyskytuje sa najmä v najteplejších oblastiach Slovenska. Z ovocných drevín napáda predovšetkým jablone, čerešne, orechy, morušu, bazu čiernu a celý rad ďalších i divorastúcich druhov. Z parkových drevín je pre spriadača hlavným hostiteľom javorovec jaseňolistý, na ktorom možno často pozorovať veľké množstvo húseníc.
Spriadač americký patrí u nás medzi nepôvodné druhy škodcov, ktorý bol do Európy zavlečený po druhej svetovej vojne. Jeho húsenice sú chlpaté, žltozelené, na chrbte majú tmavší pásik. Žijú vo veľkých skupinách a obžrané časti stromov obaľujú pomerne nápadnou pavučinou a tvoria tzv. pavučinové hniezda. Prezimujú v štádiu kukly v rozličných úkrytoch na stromoch, plotoch, múrikoch a podobne. Na jar sa liahnu motýle. Samičky kladú početné skupiny po niekoľkých stovkách zelenkastých vajíčok na rub listov. Húseničky sa liahnu približne v polovici júna. Skeletujú listy dosť typickým spôsobom, pričom vytvárajú už spomínané veľké pavučinové hniezda. V júli sa zakukľujú. Kukla býva tmavohnedá až čierna, uložená v pavučinovom kokóniku. Z kukiel sa v priebehu augusta liahnu motýle druhej generácie, ktoré kladú vajíčka a z nich sa liahne ďalšia generácia húseníc, ktorá býva často oveľa početnejšia ako prvá. Tak je tomu aj v tomto roku. Húsenice možno nájsť na stromoch aj v októbri. Prezimujú kukly tejto druhej generácie.
Okrem spriadača sa niekedy vyskytujú aj húsenice mníšky zlatoritky. Dospelé môžu byť až 40 mm dlhé, sú chlpaté a pestro sfarbené. Nežijú v spoločných hniezdach, ale sa rozliezajú jednotlivo po korune stromu. Prezimujú vo forme spoločných zámotkov, ktoré si vytvárajú na koncoch letorastov. Počas roka má mníška tiež 2 generácie.
Účinným spôsobom ochrany je mechanická likvidácia pavučinových hniezd spriadača s húsenicami alebo zámotkov mníšok. Čiastočne účinný je aj predjarný postrek. Pri chemickej ochrane počas vegetácie je potrebné zasiahnuť čo najmladšie húsenice. Na začiatku liahnutia húseníc sa používa prípravok Nomolt 15 SC a na jablone aj Dimilin 48 SC. Len proti mladým húseniciam sú účinné Biobit WP a XL a iba pred kvitnutím sa používajú Cascade 5 EC, Vaztak 10 EC a Alfalam 100 EC. Ďalej sú uvedené prípravky, ktoré sa používajú bez ohľadu na rastovú fázu ovocných stromov a taktiež vývinovú fázu húseníc. Na všetky ovocné druhy sa môžu použiť prípravky Decis EW 50, Decis Protech, Delta EW 50, Ceon 5 CS, In-sek, Karate Zeon 5 CS, Karate Zeon 050 CS, Karate so Zeon technológiou 5 CS, Lambda Lam 50 CS a Lambdol a na jadroviny aj Steward. Podčiarknuté prípravky sú povolené aj na okrasné rastliny. Všetky uvedené prípravky ničia vlastne húsenice všetkých motýľov, teda nielen spriadača a mníšiek, ale aj piadiviek a pod. Chemická ochrana je potrebná najmä pri premnožení, zvlášť vtedy, ak sa opakuje viac rokov po sebe. Premnoženie býva takmer pravidelné na tých istých miestach, ktoré sa neošetrujú (napr. stromoradia pri cestách) alebo v niektorých parkoch. V pravidelne ošetrovaných sadoch spriadač nespôsobuje významnejšie problémy. V každom prípade je však vhodné sledovať početnosť prvej generácie, nakoľko druhá býva väčšinou ešte početnejšia, čo sa potvrdilo aj v tomto roku.
Ing. Stanislav Barok
ÚKSÚP – OOR, 20.9.2010
