Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

Slovensko sa prezentuje na medzinárodnej výstave „Riga Food 2008“ v Lotyšsku. Slávnostné otvorenie tejto výstavy sa uskutočnilo 3.9.2008 o 12:00 hod. v priestoroch medzinárodného výstaviska Kipsala. So svojimi príspevkami vystúpili Martins Roze, minister pôdohospodárstva Lotyšska, Kazimira Danute Prunskiene, ministerka pôdohospodárstva Litvy, Peter Hauk minister nemeckej spolkovej krajiny Baden- Wurttemberg, Dietmar Woidke minister spolkovej krajiny Brandenburg, Janis Birks primátor mesta Riga, Inguna Gulbe, riaditeľka Marketingovej rady, Viesturs Tile generálnych riaditeľ medzinárodnej výstavníckej spoločnosti BT1 a Rolands Nezborts, vedúci projektu „Riga Food 2008“.

Po úvodných vystúpeniach sa uskutočnilo slávnostné odovzdávanie ocenení Lotyšského mliekarenského výboru výhercom súťaže o najlepšiu kyslú smotanu vyrobenú v Lotyšsku a o najlepší ruský syr.

Po slávnostnom otvorení výstavy nasledovala prehliadka výstaviska, pričom oficiálna delegácia sa zastavila aj na stánku Slovenskej republiky, kde vystavovala svoje výrobky firma Klember, Zlatý Bažant, Mäspoma. Hlavná časť prezentácie bola založená na bio vínach, ktoré veľmi úspešne prezentovala firma Naturalis Alimentaria z Veľkého Krtíša.

Slovenskú republiku na ministerskom fóre, ako aj slávnostnom otvorení medzinárodnej výstavy „Riga Food 2008“ v zastúpení ministra pôdohospodárstva SR p. Stanislava Becíka zastupovala p. Marieta Okenková, generálna riaditeľka sekcie zahraničnej koordinácie.

Sprievodným podujatím výstavy bolo ministerské fórum zorganizované vo forme okrúhleho stola na tému „Nové výzvy pre rozvoj vidieka po Preskúmaní stavu SPP“. Na túto tému vystúpili vedúci delegácií z 12 krajín.

Stručné zhrnutie vystúpenia SR:

Pre Slovensko ako vidiecku krajinu je politika rozvoja vidieka integrálnou súčasťou každodenného života. Za kľúčový princíp, na ktorom by mala byť založená nová politika po roku 2013 je princíp rovnosti príležitostí pre všetkých poľnohospodárov bez ohľadu na to, z ktorej časti Európy pochádzajú. SR podporuje zjednodušovanie SPP vo forme postupného opúšťania historického princípu, ktorý na základe neustále sa vzďaľujúcich období konzervuje neopodstatnené rozdiely v úrovniach podpory medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ a významným spôsobom narúša hospodársku súťaž v rozšírenej EÚ. Historický princíp už nie je odôvodniteľný a pre EK dlhodobo obhájiteľný, preto je pre SR neakceptovateľný.

SR so všetkým rešpektom voči EK musí konštatovať, že EK nevyužila priestor v rámci diskusie o Preskúmaní stavu SPP diskutovať o jasnej dlhodobej vízií a smerovaní SPP po roku 2013, preto navrhujeme vytvoriť expertnú pracovnú skupinu ad hoc na formovanie politiky po roku 2013.

Kľúčovým momentom podľa SR však bude, čo bude hlavnou hnacou silou k reforme : rozpočtové reštrikcie alebo skutočná potreba reformy. Podľa názoru SR by to mal byť ten druhý dôvod. SR zásadne nesúhlasí s akýmkoľvek krátením finančných prostriedkov určených pre poľnohospodárstvo. SR nepodporuje automatické rozpočtové úspory, ak sa preukáže, že vložené prostriedky občanov EÚ nájdu efektívne uplatnenie v ekonomických, sociálnych a environmentálnych záujmoch EÚ v rámci SPP.

SR podporuje zachovanie silného I. piliera SPP za podmienky postupného odstránenia historického princípu. II. pilier vyžaduje v oblasti rozvoja vidieka spolufinancovanie nielen zo štátneho rozpočtu, ale aj zo strany žiadateľa o podporu, je aj administratívnejšie náročnejší a jeho smerovanie je aj do iných sektorov, ako poľnohospodárstvo.

Z pohľadu SR sú pravidlá Rady a EK dostatočné na určenie výziev vo vzťahu k agroenvironmentálnym opatreniam tým, že kladú dôraz na kroky vedúce k posilneniu ochrany životného prostredia. Agro-environmentálne opatrenia by mali čo najviac prispievať k zachovaniu biodiverzity v krajine prostredníctvom vhodného manažmentu krajiny, tzn. hospodáriť priateľsky vo vzťahu k životnému prostrediu, a podmienky by mali zahŕňať aj oblasti nasmerované k prispôsobeniu sa zmene klímy.

Zvyšujúce sa ceny energií a ostatných vstupov spôsobujú, že pri implementácii projektov v rastúcej miere odchádzajú finančné prostriedky mimo podporovanú oblasť/sektor, medzi iným aj v prospech tzv. prirodzených monopolov, čo spôsobuje, že tieto prostriedky chýbajú tým, ktorým sú určené - prijímateľom pomoci v agropotravinárskom a lesníckom sektore. V tejto oblasti vidíme priestor na riešenie na úrovni Spoločenstva.

Čo sa týka administratívnej záťaže, SR zastáva názor, že v preskúmaní navrhovaná úprava týkajúca sa odlíšenia pôvodných prostriedkov na programy rozvoja vidieka od prostriedkov z modulácie na nové výzvy bude znamenať zvýšenú administratívnu záťaž, osobitne pre nové ČŠ, ktoré budú mať prostriedky z modulácie až koncom súčasnej finančnej perspektívy (najskôr v roku 2012), musia však zabezpečiť odlíšenie prostriedkov, aj keď len na veľmi krátky čas.

Pri dosahovaní celkových cieľov v EÚ v oblasti nových výziev je potrebné zdôrazniť, že najmä klimatické zmeny sú takým významným problémom, že existujúce ako aj navrhované opatrenia v rámci rozvoja vidieka sú len čiastkovým, aj keď dosť podstatným príspevkom poľnohospodárov na ich zmiernenie, ale na ich riešenie bude potrebné posilniť multiodvetvový prístup na vnútroštátnej úrovni ako aj na úrovni EÚ. Nové výzvy nie sú záležitosťou jednotlivých ČŠ, ale celého Spoločenstva.

Keďže náš Národný strategický plán ako aj program rozvoja vidieka obsahujú aj nástroje na riešenie nových výziev, nepredpokladáme veľké zmeny.

Definícia by v prvom rade mala zahŕňať všeobecný rámec zodpovedajúci všetkým ČŠ, čo znamená, že do kategórie „ostatné znevýhodnené oblasti (OZO)“ by mali spadať územia, ktorých kritériá pre ich stanovenie budú uplatniteľné pre všetky ČŠ. SR sa domnieva, že pre definíciu OZO by mali byť rozhodujúce prírodné znevýhodnenia vyjadrené bio-fyzikálnymi kritériami s tým, že kritériá navrhované EK by mali byť prezentované tak, aby vystihovali aj špecifiká jednotlivých členských štátov. Bio-fyzikálne kritériá by mali byť podporené aj produkčnými ukazovateľmi ako sú výnosovosť, výnosy obilia, zastúpenie trvalých trávnych porastov (TTP), zaťaženie VDJ/ha.

Z hľadiska skúseností SR považujeme strategické usmernenia Spoločenstva pre rozvoj vidieka ako aj súčasné nástroje politiky rozvoja vidieka za dostatočné.

Už počas rokovaní o strategických dokumentoch pre rozvoj vidieka pre súčasné programové obdobie, najmä o súčasnom nariadení č. 1698/2005, SR presadzovala uznanie DPH za oprávnenú položku pri financovaní obnovy obcí a malých investícií z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) v rámci osi 3 a osi LEADER, aby sa odstránilo znevýhodnenie malých obcí. V súčasnosti vidíme priestor na rokovanie o tejto otázke v rámci Preskúmania stavu reformy SPP, v každom prípade uvítame vyriešenie tejto otázky v nasledujúcom finančnom výhľade.