Slovensko hlasovalo proti zmene poľnohospodárskej politiky EÚ
V noci zo stredy na štvrtok (z 19. na 20. novembra) v Bruseli rozhodovali ministri pôdohospodárstva členských krajín EÚ spolu s Európskou komisiou o konečnom kompromise k zmenám poľnohospodárskej politiky EÚ na obdobie rokov 2009 – 2013.
Slovensku sa síce podarilo presadiť veľa kľúčových otázok, minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky S. Becík však hlasoval proti tomuto kompromisu. Hlavným dôvodom boli finančné aspekty, na základe ktorých sa vytvára ďalšia nerovnováha medzi starými a novými členskými štátmi.
Jednoznačne treba oceniť, že prvýkrát v histórii Európska komisia oficiálne priznala, že je možné poskytnúť novým členským štátom EÚ dodatočné zdroje a zároveň sa zaviazala aj podrobne preskúmať možnosti vývoja systému priamych platieb v EÚ s cieľom riešiť otázku rozdielnej úrovne priamych platieb medzi členskými štátmi EÚ. Z tohto aspektu ide o historický moment. Na druhej strane novým členským štátom EÚ sa poskytla iba obálka v objeme 90 mil. €, čo pre Slovensko predstavuje 3,8 mil. €, a starým členským štátom sa umožnilo použiť až do 4% nečerpaných zdrojov v rámci priamych platieb na financovanie osobitných opatrení a rozvoja vidieka, čo predstavuje ďaleko viac. Ponúknutú obálku 90 mil. € označil minister S. Becík na rokovaní s komisárkou M. F. Boel a francúzskym ministrom M. Barnierom za náznak solidarity, ale rozhodne nie za solidaritu. Tento objem zodpovedá zrušenej schéme na podporu energetických plodín.
Medzi kľúčové otázky Slovenskej republiky, ktoré sa podarilo v rámci nočných rokovaní presadiť patria:
- Výrazné zníženie prostriedkov, ktoré sa majú na základe progresívnej modulácie presúvať z priamych platieb do rozvoja vidieka z titulu veľkosti fariem. Namiesto troch prahových hodnôt (od 100 000 do 199 999, od 200 000 do 299 999 a nad 300 000) a percentuálnych úrovní (3/6/9%) zostala už iba jedna nad 300 000 € a 4%. Na Slovensku sa to dotkne 229 fariem v objeme 4,4 mil. € a podľa aktuálneho stavu žiadateľov o priame platby od roku 2012. Títo farmári majú tri roky na reštrukturalizáciu svojich fariem.
- Predĺženie uplatňovania zjednodušeného systému vyplácania priamych platieb formou hektárovej platby SAPS do roku 2013.
- Predĺženie prechodného obdobia na uplatňovanie časti C (Blaho zvierat) v rámci krížového plnenia až od roku 2013.
Medzi otázky, s ktorými Slovenská republika nie je spokojná patria nasledovné:
- Bol síce zachovaný súčasný systém pre intervencie potravinárskej pšenice, ale stanovil sa maximálny strop 3 mil. ton, po naplnení ktorého pokračuje intervenčný nákup formou tendrovania. Tento systém rozbúra intervenčný mechanizmus, nakoľko je naviazaný na referenčnú cenu v Rouene.
- Zvýšenie mliečnych kvót počas 5 rokov 2009 – 2013 každoročne o 1%. Slovensko požadovalo najskôr prehodnotiť dopady aktuálneho zvýšenia o 2% v júni 2009 a až následne rozhodnúť o ďalšom postupe pri rušení mliečnych kvót. Navyše Taliansku, ako jedinej členskej krajine EÚ, sa umožnilo zvýšiť kvóty až o 5%, čo považujeme za diferencovaný prístup. Pozitívom však je, že Slovensku ako iniciátorovi tejto požiadavky, sa podarilo presadiť zvýšenie prahovej hranice nevyužitia kvóty zo 70% na 85%. V závere rokovaní Európska komisia prehodnotila aj otázku vypracovania iba jednej správy o stave na trhu v júni 2011 a navrhla vypracovať dve správy v decembri 2010 a následne v decembri 2012.
