Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

Ráno v Kiarove v obci v okrese Veľký Krtíš idú po ceste dvaja kamaráti. Na otázku, ako im pomohlo vybudovanie dvoch mostov cez Ipeľ z Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Maďarská republika 2007 – 2013 Marián Baukov vraví: „Kiarov je malá obec. Okolo 300 obyvateľov. Do Maďarska máme teraz oveľa bližšie. Predtým sme museli cestovať dookola aj 40 kilometrov. A u nás roboty niet.“

Druhý Kiarovčan Ladislav Velebný ho dopĺňa: „Takto máme aj do Lučenca oveľa bližšie. Jedným mostom prejdeme do Maďarska, tam je lepšia cesta a druhým sa vrátime na Slovensko. Viacerí odtiaľto vďaka novým mostom majú bližšie do práce v Maďarsku.“

Starosta neďalekých Kováčoviec Jozef Filip situáciu popisuje podrobne, keďže sám kedysi patril do Občianskeho združenia pre obnovu Ipeľských mostov: „Cez Ipeľ viedlo do Maďarska kedysi 48 mostov.“ Rieka Ipeľ tvorí hranicu s našim južným susedom v dĺžke až 140 kilometrov a malé dedinky stoja jedna vedľa druhej. Z mnohých ťažko niečo o nich nájsť aj na internetových serveroch. Nečudo, most v Peťove totiž patrí do katastra Kováčoviec, keďže v Peťove žije už len okolo 50 obyvateľov. Pán starosta Filip vysvetľuje: „Zo 48 mostov v 2. svetovej vojne Sovietska armáda vyhodila do vzduchu takmer všetky. Niektoré obnovili samotní Rusi, aby mohli prejsť cez Ipeľ, čiže dlhé roky existovalo už len deväť mostov. V Peťove sme most nemali takmer 70 rokov. Dnes nesie meno Katalin po predsedníčke nášho občianskeho združenia Katalin Molnárovej, ktorá sa dokončenia dvoch nových mostov už nedožila. Bola to vizionárka, ktorá túžila potom, aby sme mali opäť bližšie k sebe najmä rodiny rozdelené hranicou.“

Z Kováčoviec pochádza Milan Molnár, ktorý sa z mosta tiež teší: „Rodinu sme mali na druhom brehu Ipľa, ale cestovali sme k nej aj 50 kilometrov.“

Dlhý čas čakania na nové mosty cez Ipeľ si pamätá aj tridsaťročná Helena Jančová: „Teraz to mám z Kováčoviec do veľkého mesta iba za pár minút.“ Mesto Széczény má okolo osem tisíc obyvateľov a je teda už inak vybavené aj obchodnou sieťou, či inými možnosťami: „V Széczény som si našla kamarátku, u ktorej teraz aj brigádujem. Chodievam si tam nakúpiť, na pizzu, či do solária.“ Je jasné, že ak by nebolo mosta v Peťove, mladá žena by zrejme tak ako iní mladí z tejto oblasti uvažovala, že sa odtiaľto odsťahuje. Most mení doslova životy ľudí.

Neďaleko mosta sú prvé domy v Peťove. Jozef Jančovič vraví: „Je to výhodné. Do Maďarska zájdem na bicykli podať maďarské Lotto. Majú oveľa väčšie výhry, než tie u nás.“

Ale blízkosť Slovenska láka aj maďarských občanov. V Kiarove majú hneď na čo pozerať, ako vysvetľuje tamojší obyvateľ Július Balla: „Náš Kiarovský močiar je plný vzácnych živočíchov. Chodia ich sem študovať vysokoškoláci, či turisti z Maďarska najmä na bicykloch tu chodia dnes oveľa častejšie, než predtým, kým prišli cez Balažské Ďarmoty, než sa v Peťove nepostavil most.“

Samostatne hospodáriaci roľník Ing. Ivan Daniel z Peťova sa na situáciu pozerá triezvo: „Na jednej strane most v Peťove mnohým pomohol, veď v Maďarsku majú vďaka nižšej DPH na potraviny lacnejšie nákupy, ale na druhej strane sa v našej oblasti zvýšila kriminalita.“

Rovnaký pocit má aj ďalší obyvateľ Peťova Tibor Jekel: „Z Maďarska k nám chodia najmä v noci neprispôsobiví občania a čo môžu, si odnesú.“ Pán Jekel pripomína, že u nich kedysi žil aj známy spisovateľ Fraňo Kráľ, autor smutnej knihy Čenkovej deti a bieda v tejto oblasti je priam povestná aj dnes pre vysokú nezamestnanosť: „Žijem zo 124 eur mesačne, ktoré získam na aktivačných prácach v obci, ale mám tu krásnu prírodu, zvieratá, záhradu, nemenil by som za život v meste.“

Jeho sused Štefan Scéry z Peťova informácie dopĺňa: „Pri moste stál historický vodný Drexlerov mlyn. Z kolesa už zmizlo veľa železa do zberných surovín do Maďarska a to nás dosť mrzí, aj keď sme doteraz žili akoby na konci sveta.“

Starosta pre Peťov v Kováčovciach Jozef Filip poukazuje aj na iné výhody mosta: „Vďaka mostu sa dokončil ďalší projekt opravy ciest medzi obcami a dedinami v spádovej oblasti. Veď cesty III. triedy sa tu stavali v sedemdesiatych rokoch minulého storočia a až teraz sa obnovili.“ K Čenkovým deťom od Fraňa Kráľa dodáva, že v Kováčovciach žil aj maďarský spisovateľ Gyula Krúdy, čiže „kultúra sa tu na pomedzí miešala celé stáročia aj v našej malej obci.“ Kováčovce spolu s Peťovom, ktorý tiež patrí pod kováčovský obecný úrad, majú dnes len okolo 380 obyvateľov.

Financovanie ciest spádových obcí bolo rovnako z projektov Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Maďarská republika 2007 – 2013. A je pravdou, že cesty III. triedy v tejto oblasti už opravy potrebovali veľmi súrne. Ipeľ pramení neďaleko Lomu nad Rimavicou a ide cez hranicu s Maďarskom prakticky od Lučenca až po Chľabu za Štúrovom, kde sa vlieva do Dunaja. Je to naša tretia najdlhšia rieka na Slovensku a kedysi na nej mala v 50-tych rokoch stáť vodná nádrž. Aj preto mala byť ďalšia obec z tunajšieho novohradského regiónu Muľa zatopená ako vyplýva z informácií starostu Vojtecha Nagya, pričom obyvateľov by presťahovali do neďalekých Bušiniec, čo však „už našťastie nie je aktuálne.“

Starosta obce Muľa Vojtech Nagy na existenciu dvoch mostov cez Ipeľ v Peťove a v Rároši dodáva, že aj u nich túžia po vlastnom moste: „Čakáme už viac ako 70 rokov, kým sa aj u nás v dedine obnoví most cez Ipeľ. Sľúbili nám, že v druhom kole sa postaví most aj u nás. Bolo by to dobré, lebo sa k nám viacerí prisťahovali z Maďarska a naši občania majú veľa príbuzných na druhej strane rieky. Sme pripravení, máme už aj príjazdovú cestu vyasfaltovanú, ale zatiaľ vedie len k zbombardovaným pilierom, pozostatkom mosta, ktorý zanikol v 2. svetovej vojne.“

O rozdelených rodinách hovorí aj správca farnosti v Bušinciach s filiálkami Muľa, Čeláre a Kirť Mgr. Ján Hrablay: „Pri vypisovaní krstných listov, či iných dokumentov vidím často, ako sú tunajšie rodiny rozdelené. Niekedy trebárs kvôli pohrebu predtým precestovali aj sto kilometrov. Preto mosty pomáhajú zlepšovať kvalitu života tunajších ľudí. Spolu s veriacimi chodíme vďaka mostu v Rároši na pútnické miesta v maďarskom Nógrádszakále.“ Čo je však v Muli skutočne unikátom je tunajší kostol zasvätený sv. Alžbete: „Ide o prvú železobetónovú stavbu kostola v Uhorsku a zrejme aj v Európe. István Medgyaszay navrhol tento kostol na súkromnú objednávku rodiny Körffyovcov pred vyše sto rokmi.“

Na tému unikátneho kostola v obci Muľa, ktorá má len 324 obyvateľov a z nich takmer 70 percentnú nezamestnanosť starosta pán Nagy hovorí: „Aj v malých obciach sa dejú veľké veci.“ A to aj dnes, keď v Muli po 30 rokoch obnovili základnú aj materskú školu, pričom tu funguje aj Základná umelecká škola.

Riaditeľka materskej školy Agnesa Rubintová vysvetľuje: „Má to zmysel, že sa tak stalo, lebo väčšina našich občanov je v hmotnej núdzi a dochádzať s deťmi do materskej školy do iných obcí by pre nich bola príliš veľká finančná záťaž.“

O rovnakom probléme hovorí aj riaditeľka základnej školy Mgr. Dušana Žigová: „Takmer sto percent našich detí je rómskeho pôvodu. Sme síce maličkou školou, ale sme šikovní,“ naráža na fakt, že obec Muľa získala príspevok z európskych fondov na rekonštrukciu školy. Starosta pán Nagy sa teší, že popri zateplení budovy dostavajú novú telocvičňu a „výdajňu jedál“.

Mosty chvália aj občania, ktorí ich priamo v obci ako v Peťove či v Rároši nemajú. Ako hovorí Petra Kováčová z Muly: „Keď sme nemali auto, cesta za rodinou do Maďarska bola namáhavá a trvala dlho. Teraz je to cez most v Rároši vlastne autom päť minút a predtým sme cestovali vyše hodinu a pol.“

Rároš však tiež nie je samostatná dedina. Ide dnes už len o osadu, ktorá patri katastrálne do obce Trenč. Ale starosta Trenča Andrej Barcík býva vedľa mosta v Rároši: „Keďže som chovateľom drobnej hydiny, stalo sa mi, že moje husi preplávali cez Ipeľ na maďarskú stranu. Rieka však bola rozvodnená a báli sa preplávať naspäť. Musel som ich ísť zahnať domov na slovenskú stranu. Lenže vtedy tu ešte most nestál, nuž som musel ísť autom viac ako 60 kilometrov, aby som zahnal naše husi dvadsať – tridsať metrov cez rieku späť domov. Vtedy tu boli ešte z hraničnej polície a tí sa mi smiali, koľko benzínu som na husi minul.“ Dnes je to však už minulosť: „Aj teraz mi už husi preplávali cez Ipeľ, ale len som zbehol po moste peši po nich, aby sa vrátili domov.“

Oba mosty v Peťove a aj v Rároši pomáhajú nielen stmeľovať rodiny, či hľadať si prácu, ale významne rozvíjajú podnikateľské možnosti. V neďalekej Dolnej Strehovej vyrástol moderný celoročne prevádzkovaný aquapark. Manažér hotela Ľuboslav Dobrodský si mosty pochvaľuje: „Od otvorenia nových mostov cez Ipeľ cítime zvýšený záujem turistov z Maďarska o naše služby až natoľko, že sme museli posilniť personál na pokladniach o ľudí, ktorí ovládajú aspoň základy maďarského jazyka. Vždy sme mali klientelu z Maďarska, ale nie až v takej miere, ako teraz.“

O most v Rároši sa zrejme najviac zaslúžil obyvateľ tejto osady Milan Šebian. Ten pre most zachránil aj historickú sochu sv. Jána Nepomuckého, ktorá je dnes ozdobou mosta v Rároši: „Táto socha stála pred vstupom na pôvodný železný most, ktorý vyhodili Rusi v 2. svetovej vojne do vzduchu. Sochu zachránila rodina mojej manželky. Dal som ju zrekonštruovať, lebo už mnohé jej časti boli ako ruky či nohy odťaté, tak aj pôvodné gravírovanie na železnej soche nebolo vidieť. Potom ma Katka (Katalin) Molnárová presvedčila, aby som sochu daroval novému mostu, veď tadeto pôvodne šla historická cesta spájajúca Budapešť s Košicami pred takmer sto rokmi.“

Podľa starostu Andreja Barcíka, ak sa dostavia diaľničný obchvat Lučenca, „možno sa táto historická spojnica Košíc a Budapešti znova obnoví.“ Už dnes ľudia cestujú do Budapešti cez nové mosty cez Ipeľ a svorne tvrdia, že sa im cesta skrátila aj viac ako o hodinu.

Program cezhraničnej spolupráce Maďarská republika - Slovenská republika 2007 – 2013
Výstavba mostu cez rieku Ipeľ v Peťove
Zdroj EÚ
1 750 853,80 eur
Začiatok a koniec realizácie projektu
06/2009 – 02/2012
Výstavba mostu cez rieku Ipeľ v Rároši
Zdroj EÚ
2 049 649,20 eur
Začiatok a koniec realizácie projektu
06/2009 – 12/2011

Kontakty:

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Dobrovičová 12
812 66 Bratislava
tel: 00421 2 59 26 61 11
fax: 00421 2 59 26 64 35
www.mpsr.sk

Sekcia riadenia programov regionálneho rozvoja
Prievozská 2/B
825 25 Bratislava 26
e-mail: [email protected]
www.opbk.sk