Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

Strukoviny a krmoviny

Zrážky na začiatku júna a teplé dni sú vhodné na šírenie hubových chorôb na strukovinách najmä tam, kde sú strukoviny zastúpené v osevnom postupe na väčšej výmere, a na pozemkoch, kde sa pestovali v minulých rokoch.

Najznámejšie a najčastejšie ochorenie strukovín sú antraknózy. Antraknózu hrachu (Mycosphaerella pinodes) spôsobuje komplex troch patogénov Ascochyta pinodes, Ascochyta pisi a Ascochyta pinodella. V priaznivých podmienkach dokážu znížiť úrodu hrachu až o polovicu. Každý z patogénov sa prejavuje na rastlinách hrachu iným spôsobom, všeobecne ich rozoznáme ako škvrnitosti na všetkých nadzemných častiach rastlín. Škvrny bývajú prepadnuté, vo vnútri s čiernymi plodničkami, splývajú. Silne napadnuté rastliny odspodu usychajú, lámu sa, na strukoch sú škvrny hlboko vpadnuté, na semenách drobnejšie s hnedým okrajom. Choroba napáda rastlinu počas celého vývoja, ale najväčšie škody spôsobuje pri dozrievaní. Okrem hrachu napáda fazuľu, šošovicu, bôb, hrachor, viku, lucernu aj ďatelinu. Antraknózu sóje spôsobuje Glomerella glycines.

Proti antraknóze sa bojuje predovšetkým preventívne sejbou zdravého osiva, striedaním plodín na zamorenom pozemku s odstupom pestovania strukovín a ďatelinovín až 10 rokov. K preventívnym opatreniam patrí tiež morenie hrachu, šošovice a sóje moridlom Vitavax 2000, v samotnej sóji aj Dithane M 45 a Novozir MN 80. Na listovú aplikáciu v hrachu a sóji nie sú povolené žiadne prípravky. Vo fazuli na konzum do začiatku kvitnutia a na semeno najneskôr 28 dní pred zberom je povolené listové ošetrenie prípravkami Dithane M 45, Dithane DG Neotec, Novozir MN 80 a Kuprikol 50. Moridlá do fazule nie sú povolené žiadne. Bôb, lucernu a ďatelinu nie je možné ošetriť morením ani foliárne. V lupine bielej je rozšírené použitie moridla Maxim XL 035 FS proti hubovým chorobám. Menej významné choroby na strukovinách sú plesne, múčnatky a hrdze. Proti plesni v hrachu záhradnom má rozšírenie etikety Bravo 500.

V ošetrovaní proti škodcom začína v strukovinách a krmovinách na semeno najdôležitejšie obdobie. Okrem už signalizovaných vošiek, škodia na strukovinách saví škodcovia – strapky a roztočec chmeľový. Proti strapke na bôbe je autorizovaný Mavrik 2 F, na bôbe na semeno a v semenných porastoch lucerny Vaztak 10 EC, Decis EW 50, Delta EW 50 a Karate Zeon 5 CS. Ochrana proti strapkám na bôbe sa robí pred kvitnutím alebo na začiatku kvitnutia, množiteľské porasty treba ošetrovať všetky. V lucerne sa ochrana vykonáva v porastoch na semeno pred kvitnutím druhej kosby v období maximálneho nasadzovania kvetných púčikov, ak sa zistí 3 a viac strapiek v priemere na jednu byľ. Postrek je potrebný hlavne pri počasí priaznivom pre vývoj strapiek, čo je teplo a sucho. Roztočce škodia najviac na fazuli a sóji, kde nie sú proti nim autorizované prípravky.

Obaľovač hrachový (Cydia nigricana) napáda hrach, hrachor, šošovicu, fazuľu aj viku, obaľovač strukový (Cydia lunulana) okrem hrachu aj hrachor, ďatelinu a viku. Obaľovače sú motýle, prezimujú v zámotkoch ako larvy vo vrchnej vrstve pôdy. V čase tvorby kvetných pukov hrachu alebo všeobecne keď kvitne pšenica, vylietajú dospelce, po úživnom žere kladú oplodnené samičky po 2-4 vajíčka na spodnú stranu listov. Mladé larvy obaľovača strukového mínujú v listoch, neskôr larvy oboch druhov obaľovačov žijú v strukoch, kde vyžierajú semená. Dorastené larvy opúšťajú struky a zaliezajú do pôdy. Obaľovače majú jednu generáciu do roka. Ošetrovanie proti nim záleží od toho, na aký účel strukovinu pestujeme. Ak je to na zeleno, treba ošetrovať hneď pri liahnutí prvých lariev, čo býva 10-14 dní po výlete imág z pôdy alebo zo signalizačných klietok, v ktorých boli umiestnené napadnuté struky s kuklami z predchádzajúceho roku, alebo pri prvých imágach vo feromónovom lapači. Pri pestovaní na semeno je optimálny termín ošetrovania pri výskyte 10 imág vo feromónovom lapači za deň. Autorizovaný je jediný prípravok Vaztak 10 EC do hrachu na zrno.

Zrniarky môžeme pozorovať na strukovinách už v čase kvitnutia. Sú to chrobáky tmavohnedej až čiernej farby veľkosti 3-5 mm. Ich škodlivosť je v znehodnotení semien, v ktorých sa zakukľujú. Prezimujú ako imága vo vnútri napadnutých semien alebo v úkrytoch. Zrniarka hrachová (Bruchus pisorum) sa po nálete na porast živí peľom kvitnúceho hrachu a po 4-5 dňoch kladie vajíčka na povrch mladých strukov, najvhodnejšie sú struky dva dni po opadnutí kvetov. Jedna samička kladie okolo 130 vajíčok, na jeden struk okolo 35, najintenzívnejšie pri teplote 26-27°C. Larvy sa liahnu po 6-12 týždňoch a vžierajú sa do strukov a semien. Ošetrenie je opodstatnené pri výskyte 3-5 % strukov s vajíčkami alebo larvami po odkvitnutí autorizovanými prípravkami Nexide alebo Rapid. V integrovanej ochrane treba uplatniť skorú sejbu, skorý zber, likvidáciu pozberových zvyškov a orbu do hĺbky viac ako 20 cm. Skladovať treba hrach v priestoroch so sieťkami na oknách, aby dospelce nemohli preletieť na porasty. Teplota 50°C počas troch hodín usmrcuje škodcu vo vnútri zrna. Na ošetrenie skladovaného zrna je autorizovaný Zeocorn.

Zrniarka bôbová (Bruchus rufimanus) je väčšia, na krovkách má žlté a biele škvrny. Imága sa po nálete na porast živia listami alebo kvetmi. Ďalšia škodlivosť je rovnaká, prípravky povolené nie sú.

Zrniarka šošovicová (Bruchus lentis) je sivej farby, menšia, jej životný cyklus je rovnaký ako pri hrachovej. Prípravky autorizované nie sú. Zrniarka fazuľová (Acanthoscelides obtectus) je veľmi známa v domácnostiach. Imága sú tmavohnedé a od predchádzajúcich sa odlišujú tým, že nekonzumujú potravu. V poľných podmienkach má jednu generáciu, ale v skladoch aj tri. V jednom zrne sa nachádza niekoľko lariev. Z toho dôvodu je nevyhnutná fumigácia skladov. Zrná na konzum možno vystaviť vysokým teplotám okolo 65°C na jednu hodinu alebo nízkym 0 až -2°C na 50 dní, aby zahynuli všetky štádia zrniarky. Šošovicu ohrozuje aj plodomor šošovicový (Contarinia lentis). Škodia larvy cicaním v kvetoch, ktoré zostávajú zdurené a uzatvorené. Veľkosť imága je asi 1,5 mm, prezimuje larva v pôde. Samičky kladú vajíčka do kvetných pukov v počte 5-10 kusov. Ošetrovanie je veľmi problematické, pretože liahnutie imág v pôde a nalietavanie na porasty je nerovnomerné a zdĺhavé. Preto by sa malo ošetrovať pri objavení tretieho poschodia pukov a druhýkrát o 14 dní. Najväčší výskyt škodcu je v blízkosti pozemkov s minuloročným pestovaním šošovice. Vo veternom počasí s priaznivým smerom vetra sa škodlivosť znižuje, odporúčaná je priestorová izolácia 2 km a hlboká orba. Povolený je Decis EW 50, Delta EW 50, Karate Zeon 5 CS a Mavrik 2 F.

Lucernu poškodzujú v tomto období cicaním bzdôšky, čo má za následok deformáciu rastlín, usychanie a opadávanie pukov a kvetov. Chemicky sa ošetrujú len semenné porasty pred kvitnutím rovnakými prípravkami ako proti strapkám. Najvážnejší škodca semenných porastov je plodomor lucernový. Je to drobný komárovitý hmyz 1,5 mm dlhý, prezimuje ako larva v kokóne v pôde. Koncom mája prelietava na porasty a samičky kladú vajíčka do kvetných pukov, larvy cicajú a vylučujú toxíny v bazálnej časti púčikov, čím sa kvet zdeformuje do hálky podobnej cibuli a zostane uzatvorený. Po čase hálky opadnú a stonky majú vretená bez nasadených strukov. Má tri generácie za rok. Predchádzať jeho škodeniu možno kosbou lucerny pred kvitnutím, ak nie je ponechaná na semeno. Ak je v čase kvitnutia suché počasie, možno predpokladať slabý výskyt škodcu. K chemickej ochrane treba pristúpiť vo vlhkom roku v štádiu nasadzovania zelených kvetných pukov pri viac ako 10 % napadnutí kvetov lucerny larvami plodomora alebo pri výskyte 1,5 hálky na stonku. Autorizovaný je len Karate Zeon 5 CS.

Ing. Alena Škuciová
ÚKSÚP – OOR Topoľčany

Roztočce na ovocných drevinách

V niektorých lokalitách dochádza postupne k nárastu početnosti a s tým súvisiacej škodlivosti roztočcov na jadrovinách. Najrozšírenejšie sú 2 druhy, a to roztočec ovocný a roztočec chmeľový. Ak sa k roztočcom pridruží aj suché počasie, ktoré je toho roku veľmi silné, škody narastajú. Problémy s roztočcami bývajú zväčša v sadoch, v ktorých sa nadmieru používajú chemické prípravky. Najmä používanie širokospektrálnych insekticídov proti obaľovačom spôsobuje úhyn aj užitočných dravých roztočov, ktoré sa živia škodlivými roztočcami. Preto treba pri voľbe ochranných zásahov a výbere vhodných prípravkov postupovať veľmi opatrne, aby sme si nesprávnymi zásahmi nespôsobili ešte väčšie problémy, pretože silné premnoženie roztočcov sa odstraňuje často aj viac rokov. Najvhodnejším spôsobom ochrany je biologická ochrana nasadením dravého roztoča Typhlodromus piri. Pri jeho použití je však veľmi dôležitý výber všetkých chemických prípravkov. Informácie o toxicite prípravkov poskytuje dodávateľ dravého roztoča.

Vo výsadbách, kde nie je využívaná biologická ochrana, je chemická ochrana potrebná iba tam, kde sa zistil veľký počet prezimujúcich vajíčok (1 000 a viac na 1 meter dĺžky konárov) alebo v minulom roku bol zaznamenaný silný výskyt. Povolené prípravky majú rôznu špecifickú účinnosť, od ktorej závisí aj termín použitia. Možno ich rozdeliť do nasledovných 5 skupín – všetky uvedené prípravky sú povolené aj v integrovanej ochrane:

1. Prípravok Vektafid A sa riedi v 1 500 až 2 000 litroch vody na hektár. Aplikuje sa aj na jeseň od obdobia opadávania listov proti prezimujúcim vajíčkam vošiek, roztočca ovocného a na zníženie početnosti štítničiek. Postrek v predjarí sa vykonáva od začiatku pučania najneskôr do začiatku štádia „myšieho uška“. Teplota pri aplikácii nemá byť nižšia ako +5oC, teploty nad 30oC môžu pôsobiť fytotoxicky. Prípravok bol v tomto roku povolený iba na výnimku Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR do 31.5.2011.
2. Prípravky Apollo 50 SC (môže sa kombinovať s prípravkom Omite 30 WP) a Nissorun 10 WP majú tzv. ovilarvicídny účinok, čiže ničia vajíčka a mladé larvy. Preto sa musia aplikovať tesne pred liahnutím až na začiatku liahnutia lariev zo zimných vajíčok. Toto obdobie nie je jednotné a veľmi ho ovplyvňujú mikroklimatické a poveternostné podmienky. Pri jabloni býva zväčša pred kvitnutím, pri slivke počas kvitnutia. Ak sú tieto prípravky použité v optimálnom čase, majú účinok až 2-3 mesiace.
3. V prípade, že sa nepoužili vyššie menované prípravky, možno využiť prípravok Cascade 5 EC, ktorý má špeciálnu larvicídnu účinnosť, teda ničí mladé larvy. Používa sa len pred kvitnutím, a to v období, keď je vyliahnutých viac ako 50 % lariev zo zimných vajíčok.
4. Tesne po opade kvetných lupienkov sa používa prípravok Vertimec 018 EC, ktorý má v tomto období dlhú reziduálnu účinnosť.
5. Ostatné prípravky, a to Omite 30 WP (môže sa kombinovať s prípravkom Nissorun 10 WP), len na jablone Ortus 5 SC a len na jadroviny a slivky Sanmite 20 WP, sa používajú v období, keď je vyliahnutých 70-80 % zimných vajíčok (ale aj vajíčok ďalších generácií počas vegetácie) s možnosťou výskytu už aj dospelých jedincov. Tieto prípravky sa môžu prvýkrát použiť najmä v tých výsadbách, kde sa nepoužili žiadne iné vyššie menované prípravky. Inak sa používajú vlastne aj počas vegetácie proti ďalším generáciám roztočcov, keď sa na listoch nachádzajú všetky vývinové stupne roztočcov, a to letné vajíčka, larválne štádiá aj dospelce. Prípravok Omite 30 WP účinkuje pri teplotách pod 15oC nedostatočne a nad 25oC môže pôsobiť fytotoxicky. Po odkvitnutí (obyčajne od druhej polovici mája), keď je listová plocha už vyvinutá a v neskoršom období najmä za suchého a teplého počasia sa ošetrujú tie výsadby, v ktorých sa zistí v priemere na 1 list 3-5 a viac pohyblivých roztočcov. Nižší počet – 3 platí na začiatku leta. Pri kontrole sa zisťujú všetky pohyblivé štádiá (dospelce, nymfy a larvy) roztočca ovocného, roztočca chmeľového a ostatných príbuzných druhov čeľade Tetranychidae spolu.

Viacnásobné opakované ošetrovanie prípravkami s rovnakým mechanizmom účinku (skupiny v bodoch 2 až 5) môže viesť k vzniku rezistentných – odolných populácií roztočcov. Preto za účelom zabránenia jej vzniku sa odporúča v tej istej výsadbe použiť prípravky s rovnakým mechanizmom účinku iba 1-krát za sezónu. Z toho vyplýva, že najvhodnejšia kombinácia sú maximálne 3 postreky – predjarný, proti liahnúcim sa larvám a teraz počas vegetácie. Pri ošetrovaní je okrem toho potrebné dbať aj na dodržiavanie hygienickej ochrannej doby pred zberom, ktorá sa pohybuje od 14 dní pri prípravku Ortus 5 SC do 42 dní pri prípravku Sanmite 20 WP.

Ing. Stanislav Barok
ÚKSÚP – OOR

V Bratislave, dňa 8.6.2012