Signalizácia v ochrane rastlín – škodcovia poľnej zeleniny
Tekvicovú zeleninu - uhorky, cukety, patizóny a časť melónov už máme pozberané. Rovnako jarné druhy šalátov. Zberáme plodovú zeleninu a na poliach zostáva koreňová zelenina a cibuľoviny. Druhá polovica leta je charakteristická škodlivosťou húseníc rôznych druhov motýľov na kapustovej zelenine.
Najškodlivejšia je mora kapustová (Mamestra brasicae). Motýle tejto mory sú nenápadné, šedohnedé, liahnu sa z kukiel v pôde ešte na jar. Kladú vajíčka na spodnú stranu listov a z nich sa liahnu žravé húsenice. Najväčšie škody spôsobuje druhá generácia v júli a auguste. Húsenice sú až 50 mm dlhé, zelené alebo šedé. Do listov vyžierajú nepravidelné otvory až sa vžierajú do vnútra hlávok kapusty, kelu, karfiolu alebo brokolice, zároveň ich znečisťujú trusom, čím sa stávajú nepredajné. Na chemickú ochranu sú najcitlivejšie mladé húsenice hneď po vyliahnutí. Do postrekovej kvapaliny treba pridať zmáčadlo. Autorizované sú insekticídy Pyrinex 25 CS, Steward, Karate Zeon 5 CS aj v kŕmnej kapuste, Spintor, Decis EW 50, Delta EW 50, Vaztak 10 EC. Všetky uvedené prípravky účinkujú aj na húsenice mlynárika kapustového (Pieris brasicae). Na začiatku liahnutia húseníc sú navyše povolené prípravky na báze bacillus thurigiensis ssp. Kurstaki Biobit WP a Biobit XL, ktoré pôsobia požerovo a kontaktný prípravok Dimilin 48 SC. Mlynárik kapustový je typický biely motýľ a jeho húsenice sú žltozelené, škvrnité, dlhé asi 40 mm, požierajú spodné listy. Má dve generácie do roka, škodlivá je druhá generácia v júli, auguste.
Pri oboch druhoch húseníc sa za kritické číslo považuje 5 znášok vajíčok alebo 20 veľkých prípadne 100 malých húseníc na 100 rastlinách. Mladé húsenice požiera hmyz a vtáky, chladné a daždivé počasie silne decimuje húsenice mlynárika. Mlynárik repový (Pieris rapae) je menej častý motýľ žltej farby, jeho húsenice škodia v strednej časti hlávok. Autorizovaný je proti nemu Steward a Vaztak 10 EC, ktoré zároveň účinkujú na všetky voľne požierajúce húsenice ako je mora gama (Autographa gama). Tiež škodia jej húsenice dlhé 30 mm zelenkastej farby na chrbte s pozdĺžnymi bielymi čiarami a bielymi bradavičkami. Na bokoch majú žltkasté pásy a celé telo je mierne ochlpené. Imágo má rozpätie krídiel 40-50 mm, fialovosivé so škvrnou v podobe gréckeho písmena gama. Húsenice skeletujú a neskôr obžierajú hlavnú žilku na hlúbovinách, rajčiakoch, zemiakoch, repe, strukovinách a okrasných rastlinách a burinách v júli a auguste. Moru bavlníkovú (Helicoverpa armigera) som opísala pri aktuálnych škodcoch kukurice. Húsenice škodia aj na rajčiakoch, paprike, tekvici, sóji, fazuli, hrachu, lucerne, slnečnici a okrasných rastlinách. Menej rozšíreným motýlikom škodiacim na kapustovitej zelenine, reďkovke a bôbovitých, je molička kapustová (Plutella maculipennis). Už z názvu vyplýva, že je menšej veľkosti s rozpätím krídiel 17 mm sivobronzovej farby s bielym vlnitým pásom na spodnom okraji. Húsenice sú dlhé 10 mm, žerú na spodnej strane listov, sú veľmi pohyblivé a pri dotyku sa zvinú do podkovičky a rýchlo sa spúšťajú na zem na nitke zámotku. Konkrétne proti týmto húseničkám je autorizovaný Steward a všeobecne proti húseniciam Vaztak 10 EC.
Do Európy bol nedávno zavlečený teplomilný motýlik z čeľade psotovitých psota rajčiaková (Tuta absoluta) Je oligofág, napáda len ľuľkovité rastliny, najmä rajčiak, zemiaky, baklažán. Psota má nenápadné sivé sfarbenie, rozpätie krídiel 10 mm. Škodlivým štádiom sú húsenice, ktoré prechádzajú štyrmi larválnymi štádiami. Spočiatku sú larvy belavej farby, neskôr sa sfarbujú do zelenej až ružovej. Majú tmavo hnedú hlavu a na predohrudi výrazný čierny prúžok. Dorastajú do veľkosti 8 mm. Vývojový cyklus trvá 29 až 35 dní. Minimálna a maximálna teplota, pri ktorej môže škodca dokončiť svoj vývoj, je 14 až 30°C. Táto juhoamerická psota má veľký reprodukčný potenciál, v skleníkoch vytvára 10 až 12 generácií za rok. Samičky škodcu sú schopné naklásť 200 až 300 vajíčok. Húsenice škodia žerom najmä na zelených častiach rastlín, ale môžu poškodzovať aj plody. Výrazne znižujú úrodu a kvalitu plodov. Tento škodca nie je schopný prezimovať v chladnejších oblastiach mierneho podnebného pásma (okrem skleníkov). Biologickú ochranu zabezpečia vaječné parazitoidy Trichogramma spp., dravé bzdochy: Macrolophus caliginosus a Orius insidiosus, entomopatogény: Bacillus thuringiensis subsp. kurstaki. Z chemických prípravkov boli autorizované Biobit WP pri teplote nad 15°C max.4-x za sezónu a Spintor max. 2-x za sezónu. Ošetrovať treba na začiatku liahnutia húseníc.
Spomínané húsenice majú tú výhodu, že sú ľahko pozorovateľné a pomerne dobre sa dajú chemicky likvidovať. To neplatí o veľmi rozšírenom škodcovi poľnej zeleniny molici lastovičníkovej (Aleurodes proletella). Mračná tejto drobnej molice škodia na spodnej strane listov kelu, kapusty, karfiolu, brokolice, ale aj na uhorkách, šaláte, rajčiakoch, paprike, fazuli, jahodách a okrasných rastlinách. Jej veľkosť je len 1 mm, krídla má žlté, pokryté bielym voskovým povlakom, ktorý vylučuje zo žliaz na brušku a rozotiera si ho nožičkami po celom tele, aj na vajíčka. Vajíčka kladie v počte okolo 100 na spodnú stranu listov. Larvy sú typické okrúhle, zelenkavé, sploštené so strapcami vosku po okraji. Veľkosť dosahujú 3 mm. Práve larvy molice škodia vyciciavaním rastlinných štiav nehybne na jednom mieste, pričom vylučujú lepkavú medovicu, živnú pôdu pre černe. Aj dospelce vyciciavajú listy, ktoré odumierajú. Insekticídna ochrana má byť urobená hneď pri prvom výskyte škodcu, ale na molicu lastovičníkovú nemáme autorizované žiadne prípravky. Prípravky sú registrované len na molicu skleníkovú (Trialeurodes vaporariorum), ktorá sa množí nepretržite v skleníkoch. Na rajčiak, papriku a uhorky Calypso 480 SC, na uhorky Sanmite 20 WP, na uhorky a rajčiaky Karate Zeon 5 CS, na rajčiak Mospilan 20 SP. Do 29.1.2013 je povolený v rajčiakoch Rimon 10 EC, jeho predaj skončil 29.1.2012.
K problematickým škodcom v teplom a suchom lete patrí aj roztočec chmeľový (Tetranychus urticae) takmer na každej zelenine. Napadnutie rastliny spoznáte podľa početných drobných žltkavých škvŕn na vrchnej strane listov, ktoré zostávajú po cicaní na spodnej strane listov, kde sa tvorí aj pavučinový povlak. Listy strácajú farbu, predčasne schnú a opadávajú. Roztočec je veľmi drobný, má oválne telo dlhé 0,2-0,3 mm, oranžovožltkasté v lete a červenohnedé na jeseň. Larva je menšia, vajíčka sú guľovité perličky žltkastej farby. Ľudovo je roztočec známy ako „pavúčik“. Jeho šírenie podporujú vysoké teploty a sucho. Má 3-4 generácie do roka, prezimuje dospelec v úkrytoch pod listami. V skleníkoch sa rozmnožuje celý rok. V uhorkách a paprike je proti nemu povolený Vertimec 018 EC, v paprike, uhorkách a tekvicovej zelenine je do 30.6.2013 povolený Omite 30 WP, jeho predaj skončil 30.6.2012. V tekvicovej zelenine je odporúčaný na prevenciu napadnutia roztočcami, hubami a hmyzom pomarančový olej s bórom pod obchodným názvom PREV-B2.
Ešte menšími cicavými škodcami sú strapky (Tysanoptera). Pre ich zistenie je najlepšie umiestniť v porastoch modré lepové doštičky. Je to drobný čiarkovitý hmyz dlhý 1-1,5 mm s rozstrapkanými krídlami. Škodí takmer na každej plodine cicaním, ktorého výsledkom je striebristé zafarbenie listov, ich stáčanie a deformácie. Viditeľné sú vylúčené kryštáliky vápnika. Autorizované sú do uhoriek a papriky Vertimec 018 EC, do uhoriek, papriky, rajčiakov a baklažánu Spintor, do semenných porastov kapustovej zeleniny Vaztak 10 EC, len pred výsadbou je na sadenice uhoriek, papriky a rajčiakov povolený Dursban 480 EC, do cibule v poľných podmienkach má rozšírený rozsah použitia Decis EW 50, Spintor a do všetkej cibule Pyrinex 48 EC, v špargli na produkčné porasty je povolený proti strapkám Karate Zeon 5 SC a Istroekol (max.5-x).
Na nových výsadbách zeleniny, ale aj na ostatných porastoch v suchom počasí škodia skočky (Phyllotreta spp.). Tieto drobné chrobáky modročiernej farby s kovovým leskom vyžierajú okrúhle otvory do listov a pri silnom premnožení spôsobujú holožery alebo zakrpatenie rastlín. Prvé výskyty v kapustovej zelenine je možné zachytiť na žlté lepové dosky. Pre množstvo prípravkov povolených proti tomuto škodcovi, nebudem ich menovať, rovnako ako nebudem menovať prípravky proti voškám na zelenine. Posledné dva druhy patria medzi jarných škodcov a boj proti nim mal byť už pri prvých výskytoch.
Na neskorej kapustovej zelenine môže škodiť tretia generácia kvetárky kapustovej (Delia brassicae). Bledé larvy tejto muchy dlhé 7-8 mm požierajú korienky, rastliny vädnú, žltnú a postupne hynú. Chemická ochrana nie je žiadna, sledovať výlet múch jednotlivých generácií možno na biele lepové dosky.
Všeobecne na zabránenie šírenia škodcov na poľnej zelenine platí odvoz a zaorávanie pozberových zvyškov, striedanie plodín, dodržiavanie izolačných vzdialeností, odburiňovanie polí, správna výživa zeleniny a starostlivosť o porasty.
Aj keď jahody nepatria medzi zeleninu, pre ich pestovanie v poľných podmienkach ktoré je stále viac obľúbené, mi nedá nepripomenúť ošetrenie po zbere úrody proti živočíšnym škodcom: roztočík jahodový (Tarsonemus fragarie) a roztočcom. Rozšírenie rozsahu použitia proti obom druhom škodcov má Ortus 5 SC, proti roztočcom Omite 30 WP do 30.6.2013 (predaj ukončený 30.6.2012), proti roztočíkovi Apollo 50 SC a Vertimec 018 EC. Po zbere plodov treba ošetriť napadnuté porasty aj proti hubovým chorobám bielej a fialovej škvrnitosti listov fungicídom Kuprikol 50, prípadne proti múčnatke Thiovit Jet.
Ing. Alena Škuciová
ÚKSÚP – OOR Topoľčany
Vinič
Takmer vo všetkých vinohradníckych oblastiach nie sú doteraz pozorované na viniči v podstate žiadne príznaky hubových chorôb. Dlhotrvajúce sucho vôbec nepraje peronospóre a plesni sivej, pričom aj múčnatka má „problémy“ s horúčavami. Ak takýto charakter počasia vydrží do konca júla, čo síce bude už extrémne sucho aj pre vinohrady, je celkom možné, že do oberačky nebudú nebezpečné hospodársky významné výskyty žiadnej zo spomínaných chorôb, a to dokonca aj v menej ošetrovaných vinohradoch. Inak ochrana proti múčnatke je stále aktuálna. Jej príznaky budú viditeľné až po trvalejšej zmene počasia na daždivejšie alebo aspoň chladnejšie s intenzívnymi rosami. Podrobnejšie údaje ochrany viniča pre 14 vybraných lokalít Slovenska sú uverejnené na stránke www.uksup.sk. Skoré odrody už neošetrujeme.
Zelenina
Plesňové ochorenia nemajú okrem východného Slovenska podmienky na šírenie. Preto ochrana proti plesni zemiakovej na zemiakoch a rajčiakoch, plesni cibuľovej na cibuli, plesni uhorkovej na tekvicovej zelenine je aktuálna hlavne na pravidelne zavlažovaných porastoch. Uhorky a rajčiaky sa v južných oblastiach už zberajú a čoskoro aj cibuľa, takže v týchto plodinách je už po období chemickej ochrany.
Ďalšou chorobou vyžadujúcou vlhké podmienky je septóriová škvrnitosť zeleru. Choroba sa prejavuje tvorbou drobných sivohnedých škvŕn so žltým okrajom. Pri silnom napadnutí celé listy žltnú a odumierajú. Preventívne chorobu obmedzuje dôkladná likvidácia pozberových zvyškov, správne striedanie plodín (opakované pestovanie zeleru na tej istej ploche najskôr po 3 rokoch, radšej aj viac) a výber odolných odrôd. Nakoľko sa choroba prenáša aj osivom, treba na výsev použiť zdravé, prípadne morené osivo. V poľných podmienkach sa ošetruje po zapojení porastu, kedy sa predlžuje čas ovlhčenia listov, ale najčastejšie až po objavení sa prvých príznakov. V súčasnosti je povolený jeden meďnatý prípravok, a to Kuprikol 50.
Jadroviny
Let druhej generácie obaľovača jablčného pokračuje s malou intenzitou. Aktivitu a párenie motýľov znižujú vysoké denné i večerné a nočné teploty. Presný termín ochrany nie je stále možné stanoviť, pre najjužnejšie oblasti Slovenska sa predpokladá koncom 29. týždňa.
Ing. Stanislav Barok
ÚKSÚP – OOR
V Bratislave, dňa 13.7.2012
