Signalizácia v ochrane rastlín – regulované škodlivé organizmy zemiakov
Zemiaky (Solanum tuberosum) sú plodinou s najväčším počtom vírusových a hubových ochorení, ktoré dokážeme úspešne potlačiť, ale neustále sú ohrozované novými škodlivými organizmami, ktoré sa na území Slovenskej republiky doteraz nezistili, alebo sa vyskytli iba lokálne, ohniskovo. V minulosti sme pre tieto organizmy používali jednotné označenie: karanténne. Súčasná legislatíva tento pojem nahradila označením škodlivé organizmy, môžeme sa stretnúť aj s presnejším pomenovaním regulované škodlivé organizmy.
Odbor ochrany rastlín ÚKSÚP každoročne monitoruje výskyt týchto škodlivých organizmov na našom území a prijíma príslušné opatrenia na ich eradikáciu. Fytoinšpektori pravidelne posielajú vzorky odobratých rastlín, či už príznakových alebo bezpríznakových na Odbor diagnostiky ÚKSÚP-u na presnú determináciu škodlivých organizmov.
V roku 2012 sme monitorovali na zemiakoch stolbur zemiaka (Potato stolbur phytoplasma), bakteriózy zemiakov krúžkovitosť zemiaka (Clavibacter michiganensis subsp. sepedonicus) a hnedú hniloba zemiaka (Ralstonia solanacearum), hubové ochorenie rakovinovec zemiakový (Synchytrium endobioticum), z háďatokna zemiakoch monitorujeme háďatká zemiakové (Globodera pallida a Globodera rostochiensis)a háďatko zhubné (Ditylenchus destructor) a nových živočíšnych škodcov z radu chrobákov zaradených medzi škodlivé organizmy, zatiaľ bez slovenského názvu, Epitrix spp.
Stolbur zemiaka je hospodársky veľmi nebezpečné ochorenie nielen zemiakov, ale aj rajčiakov a ďalších ľuľkovitých rastlín predovšetkým v teplejších oblastiach strednej a južnej Európy. Dôležitým hostiteľom je pupenec roľný (Convolvulus arvensis), ktorý je rezervoárom stolburu v prírode spolu s ďatelinovinami, kukučinou, durmanom, astrovitými a hostiteľom je aj vinič. Prenášajú ho niektoré druhy cikádiek, pravdepodobnosť mechanického prenosu je veľmi malá. Na zemiakoch sa príznaky objavujú až v druhej polovici leta, pri včasnom napadnutí nie je úroda. Na začiatku infekcie sa vrcholové listy sfarbujú do fialova, žlta alebo červena a lievikovite sa zvinujú pozdĺž hlavnej žilky podobne ako pri vírusovej zvinutke. V pazuchách vyrastajú výhonky v ostrom uhle oproti hlavnej byli a v kolienkach stoniek dochádza k výrazným kyjakovitým zhrubnutiam. Typickým príznakom je vyrastanie adventívnych hľúz na nadzemnej časti v pazuchách spodných listov. Rastliny zakrpatievajú, majú metlovitý vzhľad, postupne vädnú a odumierajú. Ak sa vytvoria hľuzy, sú malé, mäkké, špongiovitej konzistencie a na jar vytvárajú množstvo tenkých nitkovitých klíčkov. Stolbur možno očakávať v nížinných a teplých oblastiach štátu. Prieskum sa vykonáva v skladoch a v porastoch zemiakov.
Bakteriózy zemiakov a opatrenia proti ich zavlečeniu na naše územie som opísala v predchádzajúcich signalizáciách. Okrem porastov zemiakov monitorujeme v tomto prípade aj rajčiaky, ľuľok sladkohorký a ľuľok čierny a zdroje povrchovej vody určenej na zavlažovanie alebo odpadové vody zo zariadení na spracovanie a balenie zemiakov. Vzorky hľúz odoberáme od pestovateľov a z obchodnej siete.
Podrobnejšie sa chcem venovať opisu rakoviny zemiakov, ktorú spôsobuje rakovinovec zemiakový. Táto choroba je na našom území známa desaťročia a zatiaľ sa nám darí ju úspešne eradikovať. Výsledky monitoringu od roku 1998 do roku 2011 nezaznamenali ani jeden pozitívny nález. Problémy spôsobovala v štyridsiatych rokoch minulého storočia, keď sa podieľala na 100 % stratách zemiakov. Prísnymi rastlinolekárskymi opatreniami sme dokázali naše pôdy ozdraviť. Nebezpečenstvo predstavuje prenos na hľuzách vo voľnom pohybe v rámci EÚ a dovoz infikovaných hľúz z tretích krajín mimo EÚ. Dovoz z tretích krajín je „strážený“ na miestach vstupu rastlinného tovaru: v prístavoch, na letiskách, na našej hranici sú miesta vstupu z tretích krajín hraničné prechody s Ukrajinou. Pohyb v rámci EÚ je voľný.
Rakovina zemiakov sa prejavuje bujnením pletív, pri ktorom sa na infikovaných hľuzách v blízkosti očiek, na stolonoch alebo na báze stonky vytvárajú bradavičnaté nádorys rozmermi niekoľko milimetrov až do veľkosti päste. Nádory na hľuzách sú spočiatku biele alebo ružové, postupne tmavnú, rozpadnú sa a následne prichádza k hnilobe celej hľuzy. Nádory v suchom prostredí práchnivejú, vo vlhkom prostredí hnijú. Nádory vytvorené za prítomnosti svetla sú zelené. Niekedy bývajú napadnuté listy, zriedka kvety. Nikdy nenapáda korene. Na poraste zemiakov nie sú viditeľné príznaky infekcie. Rakovinovec zemiakový napáda mladé rastúce pletivá. Parazituje vo vnútri buniek hostiteľskej rastliny, kde vytvára zoosporangiá s pohyblivými zoospórami. Zimné zoosporangiá sú uvoľňované do pôdy z rozkladajúcich sa nádorov a sú životaschopné 20-30 rokov i v nepriaznivých podmienkach. Môže napadnúť zemiaky, rajčiaky, baklažán, ľuľok a ďalšie plodiny a buriny z čeľade ľuľkovité. Rakovinovec najlepšie vegetuje v oblastiach s priemernými júlovými teplotami vzduchu pod 16°C s dostatkom vlahy. Zárodky rakovinovca zemiakového sa môžu rozširovať zo zamorených na nezamorené pozemky najmä zeminou prichytenou na rastlinách, na hľuzách zemiakov, na sadeniciach rastlín, koreňovej zelenine, cibuľovinách a buľvovitých rastlinách, na poľnohospodárskych strojoch, náradí a obuvi pracovníkov, zeminou ktorá zostala vo vreciach od zemiakov a pod. Môžu sa prenášať tiež hnojom, kompostom, vodnou a veternou eróziou pôdy, na väčšie vzdialenosti aj zvieratami a vtákmi. Dôležitou ochranou je pestovanie rezistentných odrôd zemiakov.
Háďatká zemiakové súcystotvorné háďatká, parazitujú na koreňoch zemiakov, papriky, rajčiakov, baklažánu a iných druhov z čeľade ľuľkovitých. Pri slabom napadnutí nie sú na nadzemnej časti rastliny vidieť žiadne príznaky. V ohniskách silného výskytu (asi 50 cýst v 100 g pôdy) je krátko po vzídení zabrzdený rast, rastliny sú zakrpatené, tvoria málo slabých stoniek, listy sú malé, predčasne žltnú, často odumierajú. Žltnutie postupuje odspodu nahor. V bazálnej časti stoniek sa tvorí nadmerný počet korienkov. Rastliny vôbec nekvitnú, trsy hynú, nevytvárajú žiadne hľuzy alebo len veľmi málo. Podobné príznaky môžu byť vyvolané i inými faktormi. O tom, že poškodenie je spôsobené háďatkom zemiakovým je možné rozhodnúť iba podľa cýst zistených na koreňoch. Asi 7 týždňov po výsadbe, najčastejšie v druhej polovici júna sú vidieť na koreňoch najskôr biele, neskôr žlté a hnedé cysty. Za prah škodlivosti sa považuje 15-20 vajíčok alebo lariev v 1 g pôdy. Cysty s háďatkami prežívajú v pôde až 20 rokov. Pri detekčnom prieskume zisťuje odborné pracovisko nematód na Odbore diagnostiky ÚKSÚP Vígľaš sporadicky pozitívne nálezy vo vzorkách pôdy odobratých fytoinšpektormi a Odbor ochrany rastlín vydáva príslušné opatrenia.
Nariadenie vlády SR č. 507/2009 o opatreniach proti šíreniu rakovinovca zemiakového a háďatka zemiakového určuje presné pravidlá na zabránenie šírenia týchto škodlivých organizmov. Významný je § 6 odsek 1 – „Na územie Slovenskej republiky je zakázané dovážať a prechovávať rakovinovca a háďatko vo všetkých vývinových štádiách, ako aj rastliny a rastlinné produkty s ich výskytom.“ Odber vzoriek pôdy vykonávajú fytoinšpektori práve v tomto období po zbere úrody a v dostatočnom predstihu pred výsadbou, podľa presne určenej schémy monitoringu.
Háďatko zhubné sa prejavuje na hľuzách zemiakov objavením sa malých, špinavo-bielych škvŕn pod pokožkou, ktoré sa neskôr zväčšujú a tmavnú. Na silne postihnutých hľuzách sú typické vpadnuté miesta s rozpraskanou a zvrásnenou šupkou, ktorá sa miestami oddeľuje od dužiny. Pokožka zemiakových hľúz nebýva napadnutá, ale ostáva ako tenká papierová blana nad postihnutými miestami. Háďatká sa koncentrujú v bielych tzv. múčnatých pletivách na okrajoch škvŕn. Hnilobné procesy v hľuzách sú vyvolané sekundárnou infekciou baktériami, hubami a voľne žijúcimi háďatkami. Na nadzemných častiach rastlín nebývajú výrazné symptómy, hoci zo silnejšie napadnutých hľúz vyrastajú slabé rastliny, ktoré obyčajne hynú. Podľa vonkajšieho vzhľadu samotnej hľuzy je veľmi ťažké odhaliť prítomnosť D. destructor. Podobné prejavy napadnutia sa prejavujú aj na koreňovej zelenine, ktorú tiež odoberáme na detekčný prieskum.
Podľa nariadenia vlády SR č. 199/2005 o ochranných opatreniach proti zavlečeniu a rozširovaniu organizmov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty v znení neskorších predpisov je dovoz, preprava a rozširovanie háďatka Ditylenchus destructor cibuľami, hľuzami a podzemkami hostiteľských rastlín: ľuľok zemiakový, šafrán, gladiola, hyacint, kosatec, tigrídia, tulipán určených na pestovanie, zakázané.
Tu chcem zdôrazniť význam označenia rastlinného materiálu určeného na výsadbu rastlinnými pasmi (náveskami), na ktorých je jasne deklarované, že rastliny sú zdravé a pochádzajú z oblastí bez výskytu škodlivých organizmov. Zvlášť z Poľskej republiky sa k nám dovážajú voľne hostitelia všetkých opísaných škodlivých organizmov, preto odbor ochrany rastlín ÚKSÚP vydal Opatrenie OOR/135/2009 záväzné pre fyzické a právnické osoby, ktoré v rámci svojho podnikania nakupujú alebo iným spôsobom získavajú partie konzumných zemiakov (Solanum tuberosum L.) pôvodom z Poľskej republiky, a tieto partie uvádzajú na trh alebo ich používajú v rámci svojho podnikania na území Slovenskej republiky.
Ing. Alena Škuciová
ÚKSÚP – OOR Topoľčany
24.10.2012
