Signalizácia v ochrane rastlín – prognóza viróz na ozimných obilninách
na obdobie od 1.10. do 15.11.2012
Dlhotrvajúce sucho a len občasné zrážky nútia poľnohospodárov odďaľovať termíny sejby ozimných obilnín. V snahe využiť každú zrážkovú vlahu aj vzhľadom na agrotechnický termín, máme už ozimné jačmene sčasti zasiate a sejba ozimnej pšenice začína. Posunutie termínu sejby na neskoršie obdobie by bolo tento rok vyhovujúce pre vyhnutie sa hlavnému obdobiu náletu vošky čremchovej ako jedného z prenášačov vírusu žltej zakrpatenosti jačmeňa. Prognózy z Českej republiky varujú pred náletom vošiek práve v období hlavného agrotechnického termínu sejby pšenice v 40.týždni, so začiatkom náletu od 38.týždňa a ukončením v 43.týždni. V celej Českej republike sa tomuto škodcovi venujú podrobne od roku 1992 kedy vyvesili na skúšobných staniciach ÚKZÚZ v Čáslavi, Chrlicích, Lípě u Havlíčkova Brodu, Věrovanech a Žatci sacie pasce typu Johnson – Taylor výšky 12,2 metrov. Vybudovaná sieť pokrývá takmer celé územie štátu a súčasne reprezentuje hlavné pestovateľské oblasti. Všetky sacie pasce sú uvedené do prevádzky začiatkom apríla a ich sledovanie je ukončené koncom novembra. Behom tejto doby sacie pasce pracujú 24 hodín denne. Denné úlovky vošiek zo siete sacích pascí sú priebežne analyzované v determinačnom centre vošiek Štátnej rastlinolekárskej správy (SRS) v Opave. Sleduje sa letová aktivita 16 druhov hospodársky významných vošiek. Výsledky sú sumarizované a uvádzané v týždenných prehľadoch o nálete vošiek pod názvom Aphid Bulletin. V tomto roku bol sledovaný prvý vrchol náletu vošky čremchovej do sietí od 23.do 27. týždňa, teda celý jún a prvý týždeň v júli. Predpoveď výskytu viróz sa však neriadi len týmto údajom. Dôležitý je práve vývoj počasia. Vznik epidémie žltej zakrpatenosti jačmeňa je pravdepodobný najmä v chladných a vlhkých oblastiach, ktoré urýchľujú rast tráv a obilnín podobne ako aj reprodukciu a migráciu vošiek. V zrážkovo priaznivých rokoch počas sejby a vzchádzania ozimín ako boli roky 2000, 2005 a 2007 bol výskyt viróz silnejší, v zrážkovo podpriemerných až suchých rokoch 2002, 2003 a 2004 bol výskyt viróz slabý. Z týchto údajov vychádza aj prognóza výskytu viróz na rok 2012: ak bude pokračovať sucho v období od 38.do 43.týždňa, teda celý október 2012, môžeme očakávať slabý výskyt vošiek a tým aj viróz žltej zakrpatenosti jačmeňa.
Vošky, ktoré prenášajú vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa (Barley yellow dwarf virus - BYDV), sú aktívne pri teplotách 15 – 18°C cez deň. Vírus napáda jačmeň, pšenicu aj raž. Odporúčame sledovať denné teploty, vlahové pomery, zakoreňovanie obilnín, nálet vošiek a v prípade dennej teploty nad 15°C ošetriť porasty. Symptómy napadnutia sú zaostávanie jednotlivých rastlín v raste, sfarbenie listov od špičky a okrajov na jačmeni do červenofialova, na pšenici do žlta až oranžova, vzpriamovanie listov. Sfarbenie postupne prejde do chlorózy až nekrózy. Na jar napadnuté rastliny silne odnožujú, koreňová sústava sa oslabí a klasy sa nevyvinú alebo sú hluché. Vošky môžu napádať rastliny niekoľko týždňov, prezimovať v poraste a pokračovať v prenose infekcie na jar. Vošky uprednostňujú jačmenné porasty pred pšeničnými. Výskyt vošiek možno očakávať v prípadoch, keď po výdatnejších zrážkach koncom leta nastúpi teplá a dlhšia jeseň, čo sa prejaví rýchlym množením vošiek, ale aj rýchlym rastom hostiteľských, pre vošky mimoriadne vhodných, mladých šťavnatých rastlín. Pri takýchto pomeroch jedna voška nakladie až 20 jedincov denne a tieto dospievajú zhruba o 10 dní. Odstránenie je možné vykonať vhodným herbicídom, desikantom alebo pravidelným pokosením zaburinených okolitých lokalít. Tiež sa odporúča, kde je to možné, vylúčiť letné medziplodiny alebo strniskové medziplodiny, strukovinoobilné miešanky alebo iné hostiteľské krycie plodiny, ktoré sú potenciálnym rezervoárom pre rýchle pomnoženie vošiek. Tento rok bol však nepriaznivý aj pre rast týchto plodín a chýbali aj výdatnejšie zrážky na konci leta. Rovnako aj pozorovanie cikádky burinovej, ktorá prenáša cicaním na listoch vírus zakrpatenosti pšenice (Wheat dwarf virus - WDV) na výmrve pšenice ozimnej koncom augusta potvrdilo vysoký výskyt tohto škodcu. Môžeme očakávať silný výskyt aj na vzchádzajúcej pšenici. Cikádkam vyhovuje dlhé, teplé a suché leto a v rokoch s teplou jeseňou a neskorým nástupom zimy má až tri generácie do roka. Symptómy ochorenia sú podobné: listy žltnú od špičky a okraja, žltnutie postupne prechádza na steblá, nastane redukcia rastu až odumretie celých rastlín. Rastliny, ktoré prežijú tvoria hluché klasy.
Zložitosť určenia týchto ochorení spočíva predovšetkým v tom, že ak sa kontrolou včas nezachytí nástup vektorov, prenesú po infikovaní rastlín cicaním (prenos vírusu slinami) vírus do rastliny. Prvé príznaky (žltý list) sa objavujú po 2-3 týždňoch, a vtedy je už akýkoľvek ochranný zásah prakticky neúčinný. V mnohých prípadoch sa spravidla tieto príznaky zamieňajú s nedostatočnou výživou, hlavne nedostatkom dusíka alebo s ďalšími fyziologickými nedostatkami, tentokrát so suchom. V tomto prípade je spoľahlivá len diagnostika ELISA testom, ktorý jednoznačne detekuje vírus.
Odporúčame pozorovať porasty pšenice od vzídenia až do zimy, sledovať početnosť vošiek a cikádok, sledovať teploty cez deň a v prípade potreby rozhodnúť o zásahu vhodnými insekticídmi. Foliárnou aplikáciou sa likvidujú vošky a cikádky ako vektory patogénov. Kontaktné prípravky priamo likvidujú zasiahnuté jedince, nemajú však dostatočne dlhý reziduálny efekt pre ďalšie nalietavajúce alebo priamo nezasiahnuté vošky a cikádky. Z tohto pohľadu je aplikácia systémových insekticídov výhodnejšia. Ak sú systémové insekticídy aplikované pred príletom škodcov, môžu byť vektory zlikvidované skôr ako stihnú preniesť infekciu na rastliny.
Vo všetkých obilninách je proti voškám povolený systémový prípravok BI-58 EC NOVÉ a kontaktné prípravky: BULLDOCK 25 EC, CYPERKILL 25 EC, CYTHRIN 10 EC, RAFAN, DECIS EW 50, DELTA EW 50, KARATE ZEON 5 CS, FURY 10 EW, PIRIMOR 50 WG, NEXIDE, RAPID, VAZTAK 10 EC, SUPERSECT, KAISO SORBIE, MARKATE 50. Kritické číslo pre ošetrenie na jeseň nie je určené, s ošetrovaním treba začať v zrážkovo a teplotne priaznivých rokoch pri prvých náletoch do porastov obilnín.
Proti samotným cikádkam je povolený jediný kontaktný prípravok BULLDOCK 25 EC. Početnosť sa zisťuje na 10 miestach 10 smykmi, spolu 100 smykov. Chemická ochrana sa odporúča pri výskyte 5 a viac jedincov na 100 smykov.
Prvýkrát je na výnimku 120 dní povolené použiť v pšenici ozimnej, jačmeni ozimnom a raži insekticídne moridlo PICUS 600 FS s účinnou látkou imidacloprid proti voškám a cikádkam ako prenášačom viróz. Výnimka MPRV SR trvá od 2.augusta do 29.novembra 2012.
Ochrana porastov proti virózam aplikáciou insekticídov proti prenášačom viróz je jedným z opatrení, ktoré eliminuje virózy na najnižšiu mieru ekonomického prahu škodlivosti. Významnými opatreniami pri predchádzaní virózam je prerušenie reťazca zdroja infekcie zaoraním výmrvu obilnín, likvidácia výmrvu totálnymi herbicídmi, výber tolerantných odrôd, morenie osiva insekticídmi, posunutie termínu sejby na neskoršie obdobie, keď klesne aktivita a početnosť vektorov, ako aj celková agrotechnika a výživa porastov. Silné a dobre živené porasty sú menej náchylnejšie nielen na tieto ochorenia, ale aj na iné choroby, ako aj odolnejšie voči rôznym klimatickým stresom (vysoké a nízke teploty, sucho a pod.) ako slabý a podvyživený porast.
Ing. Alena Škuciová
ÚKSÚP – OOR Topoľčany
