Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

Na porastoch kukurice stále viac pozorujeme imága chrobákov podobných kohútikom na obilninách a mnohí pestovatelia sa aj domnievajú, že majú na kukurici kohútikov. Požerky na listoch sú tiež podobné, len čiary sú krivolaké a nekopírujú žilnatinu tak ako od kohútikov. Chrobáky sú o trochu väčšie: od 4 do 7 mm a žlto-čierno pásikavé. Je to kukuričiar koreňový (Diabrotica virgifera). Do feromónových lapačov lieta tento rok veľmi silne a nie je výnimkou nájsť 50-60 imág za týždeň v kvitnúcich porastoch.  Hlavným zdrojom obživy tohto u nás nového škodcu, nie sú totiž listy ale kvety, konkrétne peľ na metlinách a blizny na klasoch kukurice. Na niektorých lokalitách je rozšírenie škodcu také silné, že v čase vrcholu náletu sú klasy kukurice obsypané chrobákmi a výsledok ich žeru sú kukuričné šúľky bez zŕn. Imága dokážu lietať z porastu na porast, preletia až 20-80 km za vegetáciu.

Chrobák sa rozšíril v Európe zo Srbska, kde bol zaznamenaný v blízkosti Belehradu v roku 1992. Predpokladá sa, že sa dostal do Európy leteckou dopravou zo Spojených štátov amerických, kde bol v tom čase už významne rozšírený. Na Slovensku bol zaznamenaný prvýkrát v roku 1999 v okrese Dunajská Streda, prah ekonomickej škodlivosti prekonal na viacerých miestach Slovenska v roku 2004. Dnes je rozšírený v celej strednej Európe a prenikol aj do Veľkej Británie, Belgicka a Holandska.

Škodlivosť kukuričiara okrem poškodenia šúľkov kukurice je aj v poškodzovaní koreňovej sústavy kukurice pri jej vzchádzaní larvami škodcu. Vývoj vlastne prebieha tak, že samičky, ktoré teraz nalietavajú do porastov kukurice sa po asi týždňovom žere spária a po ďalšom týždni kladú do pôdy vajíčka. Vajíčka kladie samička postupne asi 20 dní v malých skupinkách až ich počet dosiahne 500-1000. Vajíčka musia prekonať zimnú diapauzu aby sa z nich na budúcu jar vyliahli larvy. Liahnu sa 6-8 týždňov po zasiatí kukurice. Larvy prekonávajú 3 vývojové obdobia – instary, podobne ako pásavka zemiaková. Do rovnakej čeľade liskavkovité oba druhy patria. Počas vývoja sa larvy kukuričiara živia koreňmi mladej kukurice. Vtedy je jeho nebezpečenstvo mimoriadne veľké, lebo rastliny bez koreňov sa nedokážu udržať vo vzpriamenej polohe a porast poľahne. Po čase, keď sa larvy zakuklia a prestanú žrať, kukurica regeneruje. Ak je dostatok vlahy vyženie náhradné korene a poľahnutá rastlina sa začne narovnávať, pričom steblo zostáva zdeformované do tvaru tzv. husacieho krku. Takýmto spôsobom nemusia zregenerovať všetky rastliny a tie, ktoré zostanú sú trvalo poškodené. Na jednej rastline nie je výnimočné nájsť na koreni 50-70 lariev škodcu. Larvy sú biele až žltohnedé, 1,2 až 13 mm dlhé. Škodca má jednu generáciu do roka.
Kukuričiar koreňový teda škodí na kukurici v dvoch etapách: pri vzchádzaní a pri kvitnutí kukurice.

Významným spôsobom eradikácie tohto škodcu je dodržiavanie integrovanej ochrany:

• nepestovať kukuricu na tej istej ploche po sebe,
• hlboká orba pomáha rozptýleniu vajíčok v pôde,
• zastúpenie kukurice v osevnom postupe pod 50 %,
• pestovať skoré hybridy kukurice aby kvitli čo najskôr,
• neprehusťovať porasty,
• insekticídne moriť osivo,
• aplikovať pôdne insekticídy v čase liahnutia lariev,
• využívať feromónové lapače na zisťovanie početnosti imág v poraste,
• aplikovať insekticídy proti imágam počas kvitnutia kukurice.

Ak sa nevyhnete pestovaniu kukurice v monokultúre, je potrebné urobiť insekticídne ošetrenie počas vrcholu náletu imág do porastu (Opatrenie ÚKSÚP OOR/1540/2007).

Kritické číslo na ošetrovanie porastov v čase výskytu imág je 3-10 imág na rastlinu v osivovej kukurici a 8-10 imág v ostatnej zrnovej kukurici. Kritické číslo sa zisťuje spočítaním dospelcov na 10 rastlinách v riadku za sebou na 5 miestach v poraste.

Povolené sú pyretroidy s kontaktným a požerovým účinkom DECIS EW 50, DELTA EW 50 a FURY 10 EW. Upozorňujem:

• nepoužívať tieto prípravky pri teplotách nad 23°C!,
• nepoužívať v čase letu včiel (prípravky sú zaradené ako Vč 3-riziko prijateľné pre včely, ale len za dodržania zásady, že včely nie sú na poraste. Po veľkom výpadku kvitnúcich lúčnych porastov na Slovensku, z dôvodu kosenia lúk, sa náhradným zdrojom obživy pre včely stala kvitnúca kukurica!).

Pre zisťovanie početnosti imág v porastoch kukurice máme teraz v porastoch vyvesené feromónové lapače, je doporučené pri zistení viac ako 35 imág za týždeň vysievať v budúcom roku osivo namorené prípravkom PONCHO 600 FS v TM s Peridiam EW 25001 1x za 2 roky, ktorý je autorizovaný aj na vošky a drôtovce 1x za 4 roky alebo aplikovať v čase liahnutia lariev, teda 6-8 týždňov po sejbe,  pôdne insekticídy FORCE 1,5 G alebo SANTANA (autorizácia aj na drôtovce a dlhánika kukuričného) 1x za 4 roky vo všetkých druhoch kukurice: na zrno, na siláž aj v cukrovej.

Ďalším škodcom, ktorého larvy sú aktívne v tomto období a ktorého početnosť vzrastá v suchých oblastiach pri extrémne vysokých teplotách, je dlhánik kukuričný (Tanymecus dilaticollis). Dospelý chrobák je 6-8 mm dlhý, sivohnedej farby, má krátky nos a lomené tykadlá. Larva je žltohnedá a dorastá do dĺžky 6-9 mm. Prezimuje imágo v pôde v hĺbke 20-40 cm. Koncom apríla a začiatkom mája vylieza z pôdy a migruje. Čím vyššia teplota, tým rýchlejšie sa pohybuje po pôde, denne prejde asi 20 m, lezie iba cez deň. Po úživnom žere na burinách sa imága pária a samičky kladú vajíčka do pôdy v blízkosti kukurice v počte 150 vajíčok jednotlivo alebo v skupinkách od mája do júla. Larvy sa liahnu po dvoch týždňoch a žerú asi 2-3 mesiace. Obžierajú listy kukurice tak, že sú do nich vyhryzené nepravidelné otvory, dokážu obžrať rastliny až po bázu stonky. Kuklia sa v auguste a ešte na jeseň sa vyliahnu imága, ktoré prezimujú. Má jednu generáciu do roka.

Aj tento škodca je najviac rozšírený na juhu Európy a v Stredomorí. U nás zatiaľ neboli zaznamenané významné škody, ale tohtoročné počasie je pre jeho vývoj ideálne. Imága dlhánika požierajú vtáky (vrany, jarabice, bažanty). Jeho výskyt sa zvyšuje na poliach, kde sa pestuje kukurica v monokultúre. Chemické ošetrenie sa odporúča pri počte 3-4 imága na 1 m² na jar. Na Slovensku nemáme na aplikáciu proti imágam autorizovaný žiaden prípravok. Lepšia situácia je v moridlách, kde je autorizované insekticídne moridlo CRUISER 350 FS. Zasiahnuť proti larvám môžete použitím pôdneho insekticídu SANTANA, ktorého použitie je rovnaké ako pri kukuričiarovi.

Ing. Alena Škuciová
ÚKSÚP – OOR Topoľčany

Jadroviny
Ochladenie a sporadické zrážky umožňujú naďalej rozvoj múčnatkových ochorení, pričom zároveň sa môžu začať objavovať výraznejšie vonkajšie príznaky. Preto opätovne upozorňujeme najmä na múčnatku na jabloniach, proti ktorej je ochrana potrebná vo všetkých oblastiach. V lokalitách s vyššími úhrnmi zrážok treba neskoré odrody jabloní ošetrovať aj proti chrastavitosti.

Let druhej generácie obaľovača jablčného je o niečo oneskorený oproti vlaňajšku práve kvôli veľmi vysokým teplotám začiatkom mesiaca. Pre určenie správneho termínu ošetrovania je najlepšie sledovať kladenie vajíčok a ich vývoj pred liahnutím húseníc priamo v sade. Ošetruje sa buď v 1. termíne proti nakladeným vajíčkam prípravkami na báze inhibítorov tvorby chitínu – Dimilin 48 SC, Integro alebo Rimon 10 EC alebo v 2. termíne proti vyliahnutým húseniciam prípravkami Alfalam 100 EC, Bulldock 25 EC, Calypso 480 EC, Ceon 5 CS, Cyprin 10 EC, Decis EW 50, Decis Protech, Delta EW 50, In-Sek, Karate Zeon 5 CS, Karate Zeon 050 CS, Lambda Lam 50 CS, Lambdol, Mavrik 2 F, Mospilan 20 SP, Nurelle D, Reldan 22, Spintor, Steward, Trebon 30 EC, Trebon 10 F alebo Vaztak 10 EC. Treťou skupinou účinných prípravkov sú biologické prípravky Biobit XL a Madex, ktoré sa aplikujú na začiatku liahnutia húseníc, čo je asi 3 dni po 1. termíne. Všetky 3 skupiny prípravkov sa vzájomne vylučujú, to znamená, že sa nepoužívajú v slede za sebou, ale postačuje jedno ošetrenie niektorého z nich vo vhodnom termíne. V tabuľke uvádzame približné termíny ochrany:

Koreňová zelenina
Ešte pripomíname ochranu proti múčnatke mrkvovej napádajúcu mrkvu a petržlen. Najvhodnejšie sú preventívne opatrenia, a to dodržanie normy výsevku (príliš nepresievať, aby neboli prehustené porasty), neprehnojovanie dusíkom, ničenie burín a včasné jednotenie. Pri chemickej ochrane sú povolené prípravky Sulikol K a Thiovit Jet, ktoré sa používajú až pri zistení prvých príznakov choroby, preventívne sa neošetruje.

Ing. Stanislav Barok
ÚKSÚP – OOR

V Bratislave, dňa 17.7.2012