Signalizácia v ochrane rastlín – nie je slimák ako slimák
na obdobie od 1.10. do 15.11.2012
Rok 2012 bol doteraz extrémne suchý, čo sa podpísalo na znížení úrody takmer všetkých poľnohospodárskych plodín. Dažde k nám prichádzajú v malých dávkach až teraz na jeseň, čo umožňuje dokončiť sejbu repky a zlepšiť jej vzchádzanie na plochách, kde čakala v zemi vysiata už niekoľko dní alebo bola čiastočne vzídená. Do vlhkej zeme sa ľahšie zapravuje maštaľný hnoj z jesenného hnojenia a oveľa ľahšie sa rozrába pod sejbu pšeníc. Dážď je tento rok vítaný.
Sú však škodcovia, ktorí skryte číhajú práve na zrážky, aby sa mohli rýchlo a nekontrolovateľne šíriť a poškodzovať pritom poľné plodiny, hlavne repku. Títo škodcovia sú všeobecne pomenovaní slimáky a slizniaky.
Hneď na začiatku si treba vyjasniť pojmy. Z taxonomického hľadiska je zadelenie nasledovné: kmeň mäkkýše, trieda ulitníky, rad slimáky, ktorý sa delí na čeľade.
Slimáky sú rad pľucnatých ulitníkov. Majú dva páry tykadiel, zatiahnuteľných pomocou svalových retraktorov; oči sú na konci druhého, dlhšieho páru. Vajíčka majú blanitý obal, ktorý môže byť čiastočne inkrustovaný. Schránka môže byť čiastočne alebo aj úplne redukovaná, vnútornostný vak sa v tom prípade sťahuje do nohy. Sú to suchozemské až semiakvatické druhy. V našej faune žije do 200 druhov v asi 15 čeľadiach. Pre nás sú najvýznamnejšie čeľade slimákovité (Helicidae), slizniačikovité (Agriolimacidae), slizniakovité (Limacidae) a slizovcovité (Arionidae).
Z čeľade slimákovité je najznámejší slimák záhradný (Helix pomatia). Má guľovitú pravotočivú ulitu žltohnedej farby s tmavými pásikmi z uhličitanu vápenatého širokú 32-50 mm a vysokú 30-50 mm. Telo je dlhé asi 10 cm. Základná stavba tela je rovnaká ako u ostatných stopkookých mäkkýšov. Hlava nesie dva páry tykadiel, z ktorých dve dlhšie majú oči a dve kratšie obsahujú čuchové orgány a hmatové orgány. Ústny otvor obsahuje radulu - čo je pilníková doštička. Svalnatá noha vylučuje hlien, ktorý slúži k pohybu. Vnútorné orgány sú uložené v ulite. Dožíva sa až šiestich rokov, vyskytuje sa v lesoch a na lúkach, ale často aj v záhradách. Zimuje ukrytý v pôde.
Čeľaď slizniačikovité zastupujú slizniačik záhradný (Deratoceras reticularum) a slizniačik poľný (Deratoceras agreste). Ich telo je vždy bez ulity, štíhlejšie, noha je vzadu viac-menej špicatá a má chrbtový kýl, dýchací otvor je v zadnej časti štítu. Telo je sivé, žltkasté až (tmavo)hnedé, niekedy s drobnými škvrnkami až sieťkou, bez pozdĺžnych pruhov, veľkosť 25 – 60 mm. Sú najčastejší škodcovia poľných plodín.
Čeľaď slizniakovité je tiež vždy bez ulity, štíhlejšie, noha je vzadu viac-menej špicatá a má chrbtový kýl, dýchací otvor je v zadnej časti štítu. Telo je žltkasté, sivé, modré až (tmavo)hnedé, často s pozdĺžnymi pruhmi alebo „tigrovanou“ kresbou, veľké 60 – 160 mm (ak je menej ako 60 mm, je citrónovo žlté). Najznámejším zástupcom je slizniak veľký (Limax maximus) so škvrnitou „tigrovanou“ kresbou. Žije v lesoch a vo voľnej prírode.
Čeľaď slizovcovité má telo vždy bez ulity, dosť zavalité, noha je vzadu zaoblená, bez chrbtového kýlu, dýchací otvor je v prednej časti „štítu“. Patrí sem slizovec záhradný (Arion hortensis).
Na poľných plodinách po dažďoch škodia najviac slizniačiky a slizovce, ktoré patria do radu slimáky. Poškodzujú hlavne širokolisté plodiny ozimnú repku, repu, slnečnicu, príležitostne tiež obilniny, strukoviny a zemiaky. V rokoch menej priaznivých pre ich vývoj, ako bol tento, sa ukrývajú na neobrábaných vlhkých lokalitách s divorastúcimi rastlinami. Najviac škôd spôsobujú na vzchádzajúcich rastlinách, poškodenie vo fáze 2-3 pravých listov sa prejavuje zakrpateným rastom a pásovitým hnednutím porastu. Požer na nadzemných častiach rastlín sa prejavuje prehryznutím stonky alebo vyhrýzaním okrajov a dier v listoch. Po žere na nadzemných častiach a v okolí rastlín zanechávajú sliz. Za potravou vyliezajú hlavne na večer a v noci, významné škody spôsobujú za vlhkého počasia. Slimáci sú obojpohlavní, pri kopulácii si vzájomne vymieňajú spermie. Do roka majú dve generácie. Dospelec kladie 200-400 vajíčok v skupinkách po 10-20 ks asi 5 cm hlboko do pôdy. Preto je vhodné pôdu po sejbe plodiny zavalcovať, aby sa im znemožnilo vchádzať do úkrytov. Letná generácia kladie vajíčka v máji, v priebehu leta sa liahnu mláďatá, ktoré potom v priaznivých podmienkach škodia na repke až do novembra. Prezimujú vajíčka, ojedinele aj dospelci. V priebehu zimy sa liahnu mláďatá ďalšej generácie, ktoré vo februári až apríli poškodzujú jarné plodiny. V suchom a teplom období prežívajú všetky štádiá niekoľko týždňov bez potravy v dutinách a trhlinách pôdy. Dĺžka života slizniačikov a slizovcov je 6-12 mesiacov. Priaznivé pre ich výskyt je teplé vlhké počasie v lete a na jeseň. Ich aktivita začína pri teplote 5°C. Za 24 hodín prelezú sotva 1,5 m, ale pri osídľovaní porastu sa presunú až o 50 m. Slizniačiky a slizovce sú aktívne celú noc, zvlášť po daždi. Ich žravosť je veľká, hmotnosť tela sa zvýši za 24 hodín o 30-40 %.
Základnou ochranou je odstraňovanie pozberových zvyškov, príprava pôdy bez hrúd, valcovanie. Majú aj množstvo prirodzených nepriateľov, ktorí sa nimi živia: hmyz, krtkovia, ježkovia, slepúchy, jašterice, vtáci a kačice a husi.
Stupeň výskytu slizniačikov a slizovcov sa zisťuje po 1 m² veľkými čiernymi fóliami umiestnenými na odburinenej plôške pôdy. Výskyt sa kontroluje po 24 hodinách. Dohľadanie uľahčí, ak sa pod fóliu umiestni malé množstvo granulovaného moluskocídu. Jeho skonzumovanie vyvolá nadmernú produkciu slizu a uľahčí dohľadanie najmä mladých slimákov. Prahy škodlivosti nie sú spracované. V praxi sa používa ako prah škodlivosti už jeden jedinec pod nástrahou.
Spôsob ochrany sa volí podľa napadnutia na okrajové, pásové alebo celoplošné. K nezvratnému poškodeniu porastu dochádza pri vzchádzaní širokolistých plodín, preto je vhodné aplikovať moluskocíd do riadkov už pri sejbe alebo 2-3 dni pred vzídením rozmetaním naširoko vo večerných hodinách. Hraničné teploty pre použitie prípravkov sú 9-16°C. Autorizované sú moluskocídy Mesurol Alimax a Mesurol Schneckenkorn. V záhradných plodinách je možné použiť ekologický prípravok s obsahom parazitických hlístic Nemaslug.
V predchádzajúcich riadkoch boli spomenuté u nás najbežnejšie slimáky vo voľnej prírode, záhradách a na poľných plodinách. Globalizáciou obchodu sa k nám dostávajú aj nové invázne druhy.
Slizovec iberský (Arion lusitanicus) dorastá do dĺžky asi 12 cm. Sfarbenie môže mať v oranžových a hnedých odtieňoch, niekedy so sivastým alebo olivovým nádychom. Pôvodom pochádza zo Španielska. Škodí najmä v záhradách. Je všežravý a vysoko agresívny. U nás bol zistený v roku 1992, jeho rožšírenie je zaznamenané v celej Európe až na Islande.
Oveľa nebezpečnejší je slimák Pomacea insularum, ktorý zatiaľ nemá slovenské pomenovanie. Vo voľnom preklade znamená slimák jablkový alebo aj ostrovný. Do Európy bol zavlečený pravdepodobne s akvarijnými rastlinami z Južnej Ameriky (Argentina, Brazília, Bolívia, možno Uruguaj a Paraguaj). Prvýkrát bol zistený v auguste roku 2009 v delte rieky Ebra v Španielsku na ryžových poliach. Tento ulitník dokáže tvoriť obrovské kolónie, ktoré upchávajú kanály, zavlažovacie potrubia a jeho chemická likvidácia je veľmi ťažká. Katalánske úrady v spolupráci s EÚ prijali okamžite akčný plán, ktorý bráni mechanickému rozšíreniu tohto nebezpečného invázneho škodcu.
Ing. Alena Škuciová
ÚKSÚP – OOR Topoľčany
