Signalizácia v ochrane rastlín – drôtovce poškodili hľuzy zemiakov
na obdobie 15.10. - 30.11.2012
Pestovateľov zemiakov, najmä záhradkárov, prekvapili tento rok zemiaky nielen dobrou úrodou, ale častým poškodením povrchu hľúz od drôtovcov. Rok priaznivý z hľadiska ochrany rastlín proti plesni zemiakovej priniesol zase iný problém. Aj keď sa väčšinou v literatúre udáva, že drôtovcom vyhovujú vlhké pôdy alebo pozemky pod závlahou, ich škodlivosť práve v suchých pôdach sa dá ľahko vysvetliť. Drôtovce sú polyfágmi, živia sa nielen korienkami rôznych rastlín, ale hlavne organickými látkami, humusom, z ktorého nasávajú vlahu. V tak presušených pôdach, ako boli tento rok, vlaha chýbala aj vo vrstvách, kde sa obyčajne zdržujú. Drôtovce boli nútené vyliezť pod povrch pôdy a hľadať vodu žerom na šťavnatých hľuzách zemiakov a nahradiť si tak deficit vlahy. Tu treba tiež spresniť, že drôtovce sú larvy viacerých druhov kováčikov: obilného, locikového, poľného, tmavého (Agriotes), sivého (Agrypnus), lesklého a širokého. Posledné dva druhy (Selatosomus aeneus a Selatosomus gravidus) sú výhradne fytofágne druhy, škodia len na rastlinách a najviac vyhľadávajú za sucha šťavnaté pletivá hľúz zemiakov, buľvy repy alebo koreňovú zeleninu. Druhy Agriotes sú fakultatívne fytofágne druhy a pri nedostatku vlahy sa sťahujú do spodných vrstiev pôdy, kde sa živia korienkami rastlín. Čím sú larvy staršie, tým viac sa živia korienkami rastlín. Mladé vyliahnuté larvy sa živia rastlinnými zvyškami a humusom, sú omnivory a žerú aj zdochliny hmyzu a iných článkonožcov, dokonca aj vošky.
Dospelé kováčiky v štádiu chrobákov neškodia na rastlinách. Živia sa peľom, niekedy pletivami listov rastlín na lúkach, poliach a v lesoch. Aktívne sú od apríla až júna podľa druhu. Ich typickou vlastnosťou je schopnosť vymrštiť sa z polohy na chrbte, čo im umožňuje člnkovitý tvar tela. Samičky kladú vajíčka do trhlín v pôde, pod kôru stromov a podobne. Jedna samička nakladie 60-200 vajíčok. Na svoj vývin potrebujú vajíčka vysokú vlhkosť. Vyliahnuté larvy sa zvliekajú až 9-krát a vyvíjajú sa 2 až 5 rokov podľa druhu, teplotných a vlhkostných podmienok. Ich dĺžka je od 2 mm pri vyliahnutí do 30 mm po dorastení, farba najskôr biela, postupne žltnú a dorastené sú zlatooranžové. Názov drôtovce získali podľa tvrdosti tela podobnej drôtu. Po poslednom zvliekaní zaliezajú do pôdy, kde si tvoria komôrku a kuklia sa. Štádium kukly je krátke 3-4 týždne. Imága sa liahnu v lete a na jeseň a prezimujú v pôde v lesoch, na lúkach a poliach. Vyhľadávajú všetky druhy pôd od ľahších po ťažkú, silnejší výskyt je v kyslých humóznych pôdach. Okopaniny poškodzujú počas celej vegetácie, obilninám najviac škodia obžieraním korienkov na jeseň a na jar. Ich významnými predátormi sú vtáky, najmä bažanty.
Na zistenie počtu drôtovcov v pôde sa používajú návnady vkladané do pôdnych výkopov. Pôdne výkopy sa robia tak, že sa odburiní plocha 1 m². Na tejto ploche sa vytýči trojuholník so stranami 60x60x60cm a na všetkých troch vrcholoch trojuholníka sa do hĺbky 10 cm zakope návnada: hrsť naklíčenej pšenice alebo kukurice s klíčkami veľkosti 5 až 10 mm. Každá návnada sa prikryje fóliou 30x30 cm a celé odburinené miesto sa prikryje čiernou fóliou veľkosti 1 m². Okraj fólie sa zahrnie zeminou, aby bola zabezpečená proti vetru. Návnady sa kontrolujú po 4-5 dňoch. V repe cukrovej je kritický počet drôtovcov 5 a viac na 1 m², v kukurici je kritický počet 7-10 drôtovcov na 1 m², v obilninách 15-20 a v zemiakoch 5.
Základnou ochranou osiva a sadiva pred drôtovcami je morenie. Je povolený pomerne široký sortiment autorizovaných moridiel. Do cukrovej repy je to Cruiser 70 WS+Force 20 CS™ (aj atomária, skočky), Poncho 600 FS (1x za 2 roky - aj na atomáriu, skočky, vošky), Poncho Beta 453 FS (1x za 3 roky - aj na atomáriu, skočky, vošky). Do kukurice a slnečnice sú povolené Cruiser 350 FS (v kukurici aj dlhánik kukuričný, v slnečnici aj voška slamihová), Cosmos 500 FS, Poncho 600 FS+Peridiam EV 250001™ (aj proti kukuričiarovi a voškám - v kukurici 1x za 2 roky), len v samotnej kukurici Gaucho 600 FS+ Peridiam EV 250001 ™ (aj zunčavka jačmenná).
Insekticídny prípravok vo forme mikrogranúl Santana sa aplikuje pri sejbe kukurice do riadku aplikátorom granúl adaptovaným na sejačku. Dôležité je správne nastavenie sejačky a aplikátora, aby sa granule prípravku dostali do tej istej hĺbky ako osivo. Zrážky po aplikácii majú pozitívny vplyv na uvoľňovanie účinnej látky z granúl a tým ochranu koreňového systému kukurice. Je autorizovaný proti drôtovcom, kukuričiarovi a dlhánikovi 1x za 4 roky.
V súvislosti s týmito známymi škodcami musím spomenúť aj nových škodcov zemiakov, ktorých monitoruje fytoinšpekcia ÚKSÚP-u na Slovensku a ktorí sú zaradení medzi škodlivé organizmy, ktoré môžu byť k nám zavlečené. Je to hmyz, ktorý nemá zatiaľ slovenský názov, Epitrix tuberis, Epitrix similaris, Epitrix cucumeris a Epitrix subcrinita. Patria do radu chrobáky, čeľade liskavkovité. Ich hostiteľskými rastlinami sú rastliny z čeľade Solanaceae: zemiaky, rajčiny, baklažány, tabak, paprika a buriny durman obyčajný a ľuľok čierny a rastliny z čeľade Chenopodiaceae.
Všetky 4 druhy Epitrix žijú na zemiakoch, z nich najškodlivejší je Epitrix tuberis. Chrobáky sú obyčajne tmavo sfarbené, čierne, červenkasto až tmavo hnedé, iba 1,5-2 mm veľké. Telo je oválne, z bočného pohľadu vypuklé, na štíte a krovkách chĺpkované. Chrobáky vyžierajú na listoch drobné, oválne otvory o priemere väčšinou do 1,5 mm, dospelé chrobáky sa môžu nachádzať na všetkých nadzemných častiach rastlín alebo na povrchu pôdy. Prezimujú v pôde a objavujú sa od mája do začiatku júla. Poškodenie nadzemných častí požerkom dospelcov nemá hospodársky význam. Najväčšie nebezpečenstvo predstavujú larvy žijúce na koreňovom systéme hostiteľských rastlín. U zemiakov poškodzujú požerom vzhľad hľúz, ale neprenikajú hlbšie do dužiny hľúz. Larvy E. cucumeris prenikajú do hľúz príležitostne a zanechávajú popraskané stopy alebo malé chodbičky vyplnené korkovitým pletivom. Larvy E. similaris a E. tuberis sú škodlivejšie, vytvárajú na povrchu hľúz dlhé kľukaté tvrdé žliabky a malé bradavičky. Požerky E. tuberis siahajú do hĺbky 1 cm v dužine hľuzy, zatiaľ čo u iných druhov neprenikajú obvykle pod 0,5 cm. Hlbšie požerky sú viditeľné aj po olúpaní hľuzy. Larvy sú belavé, štíhle, valcovité, dorastajú do 5 mm. Posledné štádiá lariev majú hnedú hlavu, kukla je biela, dlhá 1,5-2 mm.
Epitrix cucumeris sa vyskytuje v Amerike a Portugalsku (kontinentálna časť a Azorské ostrovy), E. similaris je prítomný v Amerike, Portugalsku (kontinentálna časť) a v Španielsku, E. subcrinita a E. tuberis sa vyskytuje v Amerike.
Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave ako orgán štátnej správy na úseku rastlinolekárskej starostlivosti v zmysle § 4 písm. g) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 405/2011 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov vyhlásil dňa 10.7.2012 opatrenia proti zavlečeniu a rozširovaniu škodlivých organizmov Epitrix cucumeris, Epitrix similaris, Epitrix subcrinita a Epitrix tuberis pri dovoze hľúz zemiakov z tretích krajín na územie Európskej únie a pohybe hľúz zemiakov v Európe. Celé znenie opatrenia je uvedené na stránke www.uksup.sk v časti Odboru ochrany rastlín.
Vzhľadom k tomu, že škodca sa už nachádza v Európe, je nebezpečenstvo jeho zavlečenia aj na naše územie. Nakupujte preto zemiaky len známeho pôvodu označené náveskou, v prípade sadivových zemiakov rastlinným pasom.
Ing. Alena Škuciová
ÚKSÚP – OOR Topoľčany
8.10.2012
