Signalizácia v ochrane rastlín – choroby kukurice siatej
Kukurica patrí medzi plodiny najmenej ošetrované proti škodcom na list a medzi poľnými plodinami je výnimočná tým, že fungicídne nebýva na list ošetrovaná proti žiadnej chorobe. V praxi však pozorujeme koncom leta a pri dozrievaní na kukurici množstvo patogénov.
Najviditeľnejšia je sneť kukuričná (Ustilago maydis). Vyskytuje sa vo všetkých oblastiach pestovania kukurice a na všetkých nadzemných častiach rastliny. Nákaza môže prebehnúť hocikedy počas vegetácie z rastlinných zvyškov alebo z povrchu pôdy. Kontaminované môže byť aj osivo kukurice. Na klíčenie spór je vhodné teplotné rozpätie 10 až 30ºC, infekciu podporuje suché a teplé počasie v júni a v júli a vysoký obsah dusičnanov. Príznaky napadnutia sú veľmi jasne viditeľné vo forme snetivých nádorov veľkosti niekoľkých centimetrov. Pokryté sú bielou blanou, ktorá neskôr praská a mazľavá masa chlamydospór vysychá a rozprašuje sa do okolia, čo zabezpečuje 3-5 generácií patogénna za vegetáciu. Chlamydospóry na povrchu pôdy si uchovávajú klíčivosť 1-3 roky, zaorané len 1-2 mesiace. Hoci býva napadnutie v poraste len do 5 %, treba dodržiavať preventívne opatrenia: zaorávanie pozberových zvyškov, dodržiavanie osevného postupu, pestovanie menej náchylných odrôd, zabezpečiť vyrovnanú výživu a zabrániť poraneniu rastlín škodcami. Morenie osiva je jediným spôsobom chemickej ochrany.
Prašná sneť kukuričná (Sphaerotheca reiliana) má podobnú bionómiu. Premieňa generatívne orgány kukurice na snetivé nádorčeky. Obaly nádorov sú pevné, zelenkavé, postupne žltnú, usychajú a rozpadajú sa. Výtrusy sa rozprašujú do okolia. Ochrana je rovnaká ako pri mazľavej sneti, šírenie choroby obmedzí zaoranie rastlín predtým ako sa spóry začnú uvoľňovať z nádorov a nepestovať cirok a kukuricu 4 roky po sebe.
Hrdza kukuričná (Puccinia sorgi) je významná v najteplejších oblastiach Slovenska. Napáda najmä porasty kukurice pestovanej na siláž. Prejavuje sa na konci vegetácie predčasným usychaním napadnutých listov. K vývoju potrebuje medzihostiteľa – kysličky, potrebuje nižšie teploty a vysokú vlhkosť vzduchu. Letné horúčavy chorobu redukujú. Chemická ochrana sa nerobí, odporúča sa pestovať odolné hybridy a likvidovať napadnuté zvyšky rastlín.
Fuzariózy kukurice spôsobuje niekoľko druhov patogénov. Najrozšírenejší je Fusarium graminearum. Napáda kukuricu vo všetkých rastových fázach od klíčenia, kedy spôsobuje odumieranie rastlín, cez napadnutie pletív a lámanie stebla, až po napadnutie šúľkov a zŕn. Prejavuje sa ružovým mycéliom na napadnutých zrnách a klasoch.
Fusarium moniliforme napáda steblá, šúľky a zrná bielo-fialovým mycéliom. Zdrojom infekcie sú rastlinné zvyšky, osivo kukurice, a šíri sa aj z obilnín. Infekciu často roznášajú húsenice víjačky kukuričnej. Škodlivosť fuzárií je v redukcii počtu rastlín pri vzchádzaní, rozrušení stebla a v napadnutí klasov. Najväčšie riziko, ktoré ovplyvňije kvalitu pestovanej kukurice, je kontaminácia produktov mykotoxínmi, ktoré fuzáriá produkujú. Na Slovensku sme zaznamenali v rokoch vhodných pre ochorenie prekročenie prípustnej hranice obsahu mykotoxínov deoxynivalenol a zearalenon, ktoré produkuje F. graminearum. Prevencia je hlavne v dodržiavaní striedania plodín, zapracovanie pozberových zvyškov, nesiať kukuricu príliš skoro a hlboko a pestovať odolné hybridy. Pri fuzariózach je možnosť biologickej ochrany biopreparátmi na list na báze hyperparazitickej huby Trichoderma harzianum v prípravku Trichomil alebo ekologické moridlo na báze mangánu Ekovert. V súčasnosti prebieha autorizačný proces týchto prípravkov. Všeobecne proti hubovým patogénnom sú na chemickú ochranu kukurice proti chorobám autorizované moridlá Vitavax 2000, Vitavax 200 WP, Maxim XL 035 FS a Royalflo.
Ing. Alena Škuciová
ÚKSÚP – OOR Topoľčany
Zelenina
Kapustovú zeleninu okrem molíc začiatkom augusta vyhľadávajú motýlí škodcovia, ako mora kapustová a mlynárik kapustový za tým účelom, aby na ne nakládli vajíčka a zabezpečili tak pre vyliahnuté húsenice dostatok potravy v podobe dužinatých listov. Na malých plochách pomôže proti nim aj mechanický zber húseníc alebo likvidácia nakladených vajíčok. Postrek je najúčinnejší na mladé húsenice. Pri výbere prípravku treba uprednostniť tie, ktoré sa aplikujú na začiatku liahnutia húseníc, pretože tieto neničia významného prirodzeného nepriateľa trichogramu hnedú (Trichogramma evanescens), ktorý poškodzuje vajíčka uvedených, ale aj iných druhov motýľov. Proti mlynárikovi sú povolené prípravky Biobit WP a Biobit XL a Dimilin 48 SC, ktoré sa aplikujú na začiatku liahnutia húseníc. V neskoršom štádiu mladých húseníc sú povolené prípravky Alfalam 100 EC, Ceon 5 CS, Decis EW 50, Decis Protech, Delta EW 50, In-Sek, Karate Zeon 5 CS, Karate Zeon 050 CS, Lambda Lam 50 CS, Lambdol, Pyrinex 25 CS, Spintor, Steward a Vaztak 10 EC, ktoré účinkujú aj proti more kapustovej. Do postrekovej tekutiny treba pridať zmáčadlo Silwet L 77.
Pri mínerke pórovej upozorňujeme na výhodné použitie mechanického spôsobu ochrany prikrývaním porastov póru netkanými textíliami. Musí sa vykonať ešte pred začiatkom rojenia múch, teda približne v polovici augusta, najneskôr do 20.8. Netkané textílie pripomínajú textil, avšak sú tenšie a ľahšie. Majú široké použitie, pričom jedným z nich je ochrana proti škodcom, a to najmä u druhov, ktoré nalietavajú na porasty z okolitého terénu. Nemožno ich použiť na ochranu pred škodcami, ktorí prekonávajú časť svojho vývoja v pôde. Textílie sa podľa hmotnosti delia na viacero druhov, pričom najčastejšie sa používajú textílie s hmotnosťou 17 gramov na m2. Porasty sa prikrývajú tak, aby textília presahovala za okraj porastu aspoň 20 cm. Proti odviatiu vetrom sa okraj textílie zaťaží pôdou, prípadne kameňmi alebo latkami. Textília sa z porastu odstráni až vtedy, keď pominie nebezpečenstvo náletu škodcu. Pri mínerke to býva najskôr koncom septembra. Chemická ochrana proti mínerke bude aktuálna najskôr koncom augusta až začiatkom septembra, kedy bude vydaná podrobná signalizácia.
Ing. Stanislav Barok
ÚKSÚP – OOR
V Bratislave, dňa 3.8.2012
