Signalizácia v ochrane rastlín – choroby a škodcovia vzchádzajúcej repky ozimnej
Agrotechnický termín sejby repky ozimnej v našom regióne býval okolo 25.augusta. Tento rok sa však niektorí agronómovia v obavách pred suchom, rozhodli vysievať repku hneď na začiatku augusta, aby zachytili výdatnejšie zrážky v tomto období a zabezpečili vzchádzanie repky. Svoje rozhodnutie odôvodnili tým, že ľahšie bude retardovať kompletne vzídenú a vyššiu repku pred príchodom zimy, ako vyorávať nekompletné porasty. Počasie v poslednom týždni doprialo zrážky takmer na celom území Slovenska, a tak sejba repky vrcholí a prvé sejby už vzchádzajú. Začína nové vegetačné obdobie ozimín, ochrana rastlín sa nanovo rozbieha. Najväčšiu pozornosť venuje agronomická služba eliminácii burín, či už aplikáciou herbicídov pred sejbou repky, takzvanou „ppi“ aplikáciou alebo po sejbe repky, ale ešte pred vzídením burín, teda preemergentne, skratka „pre“. Samotné osivo repky je však hneď po sejbe do pôdy atakované chorobami a škodcami.
Repka ako každá kapustovina trpí pri vzchádzaní padaním klíčiacich rastlín. Toto ochorenie je vyvolané množstvom pôdnych patogénov, z nich sú najrozšírenejšie Olpidium brassicae, Pythium debaryanum a Rizoctonia solani. Vhodným prostredím pre ich rozvoj je chladno a dážď, vyššia hustota porastu a nedostatok svetla. Vzchádzajúce rastlinky sú zaškrcované a hynú. Morenie osiva prípravkom proti chorobám vzchádzajúcich rastlín Vitavax 200 WP odstraňuje riziko napadnutia repky patogénmi z pôdy, nechráni však proti hnedej bakterióze (Xantomonas campestris), ktorá prežíva tiež v pôde na napadnutých odumretých zvyškoch repky alebo hlúbovín. Choroba sa prejavuje na klíčiacich rastlinkách ich presvetlením, neskôr hnednutím až černaním žilnatiny listov a cievnych zväzkov stonky a vylučovaním slizovitej tekutiny na ich priereze. Najvýznamnejším spôsobom prevencie výskytu tejto bakteriózy teda zostáva striedanie plodín.
Ďalšou obávanou bakteriózou je nádorovitosť kapustovitých rastlín (Plasmodiophora brassicae). Šíri sa z pôdy, z napadnutých zvyškov repky alebo hlúbovín a prejavuje sa zaostávaním v raste, žltnutím a deformáciou rastlín. Dá sa ľahko diagnostikovať po vytrhnutí rastlín z pôdy, ak sú na koreňoch nádory rôznej veľkosti a tvaru, na priereze biele. Neskôr stmavnú, zvráskavejú a rozpadnú sa. Tieto nádory sú príčinou nedostatočného zásobovania rastliny výživou. Baktérie prežívajú v kyslej pôde, preto je dôležité vápniť pôdy a na pozemkoch s výskytom nepestovať rastliny z čeľade kapustovitých najmenej 6 rokov.
Tu chcem ešte spomenúť ďalšiu významnú chorobu, ktorá prežíva v pôde v podobe sklerócií a spôsobuje najväčšie straty pri pestovaní repky a slnečnice. Je to biela hniloba repky (Sclerotinia sclerotiorum). Neprejavuje sa na vzchádzajúcej repke, ani ju bezprostredne pri vzchádzaní neohrozuje, treba si však uvedomiť, že ak chceme obmedziť výskyt tejto choroby, je tu možnosť ozdravenia pôdy aplikáciou biopreparátu Contans, ktorý obsahuje spóry parazitickej huby Conyothirium minitans. Aby boli úspešne zlikvidované sklerócia bielej hniloby je potrebné aplikovať Contans do pôdy v predstihu 3-4 mesiace pred sejbou plodiny náchylnej na bielu hnilobu. Znamená to, že teraz na jeseň aplikujte prípravok na pozemky zamorené skleróciami, na ktoré pôjde na jar slnečnica, fazuľa alebo jarná repka. Najideálnejšie je nepestovať na takýchto pozemkoch náchylné plodiny najmenej 3 roky.
Od štádia klíčnych listov môže napádať repku aj pleseň kapustová (Peronospora parasitica). Na listoch sa prejavuje svetlými škvrnami nepravidelného tvaru, ktoré sú na spodnej strane pokryté sivobielym povlakom mycélia. Pri silnom napadnutí môžu rastlinky odumrieť. Najnebezpečnejšie je však až napadnutie šešúľ v období dozrievania. Šíri sa tiež z napadnutých zvyškov rastlín, ktoré nie sú dostatočne hlboko zaorané. K infekcii je potrebná vysoká relatívna vlhkosť vzduchu, ktorá býva v prehustených porastoch a tiež nedostatočná výživa rastlín. Morenie osiva nemá žiadny vplyv na napadnutie touto chorobou, dá sa jej zabrániť len správnou agrotechnikou. Nie sú proti nej autorizované ani fungicídy na foliárnu aplikáciu.
Vzchádzajúcu repku napáda niekoľko druhov škodcov. Najznámejší je krytonos kapustový (Ceutorhynchus pleurostigma). Imágo je podobné všetkým krytonosom, veľké 2-3 mm, popolavej farby bez lesku. Samičky kladú vajíčka jednotlivo do koreňového krčku, aj niekoľko na jednu rastlinu. Vyliahnuté larvy si vytvárajú tzv. hálky podobné nádorovitosti kapustovitých rastlín. V týchto hálkach prezimujú, na jar sa zakuklia a imága vylezú von v máji-júni. V minulosti, pokiaľ sa osivo repky insekticídne nemorilo, bývalo napadnutie porastov aj na 100 %, pričom sa rastliny pomerne dobre vyvíjali. Morenie osiva insekticídnymi moridlami celkom potlačilo výskyt krytonosa kapustového.
Oveľa vážnejšie poškodenie porastov môže spôsobiť skočka repková (Psylliodes chrysocephala). Pomerne veľké imága 3-3,5 mm modrozelenej alebo modročiernej farby s kovovým leskom najskôr vyžierajú oválne otvory na klíčnych a pravých listoch repky. Otvory nie sú prederavené, ale jedna pokožka , obyčajne spodná, zostáva zachovaná. Samičky kladú vajíčka do stopiek listov a bylí, prípadne do vegetačného vrcholu, vyliahnuté larvy žerom poškodzujú napadnuté časti rastlín, listy opadávajú a porast je oslabený. Skočka repková môže prezimovať v ktoromkoľvek štádiu vývoja ako vajíčko, larva alebo imágo. Jedna samička nakladie až 70-150 vajíčok. Nebezpečenstvo poškodenia porastu je pri premnožení skočky a tým, že cez poranené listy a stonky prenikajú do rastliny patogény. Zatiaľ boli na Slovensku významné poškodenia zaznamenané len lokálne. Kritické čísla pre ošetrenie proti skočke repkovej sú v štádiu od vzchádzania do štyroch pravých listov repky 10 % a viac zničenej listovej plochy a od štádia štyroch listov a viac 1 imágo na m² alebo 3-5 lariev na rastlinu.
Úplne bežné je však poškodenie skočkami rodu Phyllotreta, ako je skočka kapustová, čierna, čiernonohá a ďalšie. Vyžierajú otvory na klíčnych a pravých listoch repky a pri premnožení spôsobujú holožer. Na plochách obsiatych insekticídne nemoreným osivom, treba pri premnožení zasiahnuť postrekmi. Niekedy treba postrek opakovať aj každý deň. V prípade boja proti skočkám sa najúčinnejšie a najekologickejšie prejavuje morenie osiva autorizovanými moridlami Chinook 200 FS, Elado 480 FS, Cruiser OSR. Na foliárnu aplikáciu sú autorizované insekticídy Decis EW 50, Delta EW 50, Nexide, Rapid, Karate Zeon 5 CS a nový prípravok Markate 50. Uvedené moridlá a insekticídy pôsobia aj na vošky. Na jeseň napáda repku voška broskyňová, jej škodlivosť je zanedbateľná.
Nezanedbateľná je však škodlivosť piliarky repkovej (Athalia rosae). Larvy tohto blanokrídlovca sa liahnu z vajíčok nakladených v malých zárezoch na okrajoch listov repky. Vyžierajú malé otvory na listoch a neskôr, keď dorastú do svojej veľkosti 16-18 mm vyžierajú listy medzi žilnatinou až po najhrubšie žilky. Pri silnom premnožení dokážu spôsobiť holožer. Vyskytujú sa v porastoch okrajovo alebo lokálne, preto je veľmi dôležité prehliadať celé parcely. Larvy dokážu skonzumovať za 24 hodín pri teplote 20°C dvakrát toľko ako vážia. Ich žer trvá asi 4 týždne počas ktorých sa trikrát zvlečú, potom zalezú do pôdy a zakuklia sa. Piliarka má na Slovensku tri generácie do roka, na repke škodí posledná z nich. Vyhovuje jej teplé a suché počasie. Všetky insekticídne moridlá sú autorizované aj proti piliarke. Ak nestačí účinok moridla a tlak škodcu je silný, treba ošetriť na list autorizovanými insekticídmi Vaztak 10 EC, Decis EW 50, Delta EW 50, Nexide a Rapid. Postrek ničí len mladé larvy, dospelé larvy sú odolné. Kritické číslo je 1-2 larvy na 1 rastlinu.
Ďalšou húsenicou, ktorá sa sporadicky vyskytuje vo všetkých oziminách je siatica oziminová (Agrotis segetum). Tieto zavalité sivobiele húsenice, veľkosti 15-40 mm, v noci poškodzujú nadzemné a cez deň podzemné časti rastlín. Žijú v pôde, denné svetlo neznášajú a počas noci sa dokážu presunúť aj 20 m. Na jeseň škodia húsenice 2.generácie, ktoré je nutné ošetrovať ešte mladé, pokiaľ sú citlivé na insekticídy a postrekovať v nočných hodinách alebo systémovými prípravkami. V repke má rozšírený rozsah použitia mimo etikety Nurelle D, ktorý tejto požiadavke plne vyhovuje.
Uvedení škodcovia sa na porastoch repky vyskytujú každoročne aj keď v rôznej intenzite. Nepravidelnými škodcami bývajú v mokrých rokoch a na zamokrených pozemkoch slizniak poľný (Deroceras agreste), slizniak sieťkovaný (Deroceras reticulatum), prípadne slimáky. Ich likvidácia je veľmi ťažká. Autorizované sú návnady Mesurol Alimax v dávke 5 kg a Mesurol Schneckenkorn v dávke 3 kg na hektár.
Tým sa výpočet škodcov na repke nekončí. Od jesene až do jari ju ohrozuje hraboš poľný (Microtus arvalis). Za kritické číslo na jeseň sa považuje 200 aktívnych, teda používaných, nor na hektár. Tento údaj sa zisťuje prechádzaním krížom cez porast 4 krát v dĺžke 100 m a šírke 2,5 m. Pri prechode spočítame všetky aktívne nory (rozpoznáme ich podľa hladkého okraja, nanosených rastlín a trusu), vynásobíme 20 a tým dostaneme číslo na hektár. Pri prekročení kritického čísla vkladajte do nor návnady Ekophos-Alp alebo Phostoxin.
Ing. Alena Škuciová
ÚKSÚP – OOR Topoľčany, dňa 13.8.2012
