Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

Aj keď je tento rok nevyhovujúci pre hubové ochorenia na poľných plodinách, posledné dni sú priaznivé pre rozvoj škvrnitostí na cukrovej a kŕmnej repe a už teraz sa v porastoch repy objavujú ojedinele drobné škvrny na listoch. Spôsobuje ich hnedá škvrnitosť listov - cerkospóra repová (Cerkospora beticola). Škvrnky sú na začiatku výskytu veľké 2-3 mm s výrazným hnedofialovým lemovaním a sivohnedým stredom. Vo vlhkom počasí je na povrchu škvŕn viditeľný striebristý nálet konídií. Postupne môžu škvrny splývať a usychať. Choroba sa šíri v troch fázach. Najskôr horizontálne z rastliny na rastlinu, čo trvá 2-4 týždne, v druhej fáze sa šíri vertikálne zo starších listov na mladšie a posledná tretia fáza znamená epidémiu. K svojmu rozvoju choroba vyžaduje vlhké počasie s vyššími teplotami 20-27°C, nočné teploty nad 16°C napomáhajú tvoreniu spór a tým prenosu choroby vetrom a dažďom na ostatné rastliny. Tento rok je začiatok júla horúci a nočné teploty sú vysoké, čo je pre pestovateľov znamenie, že plošné šírenie choroby bude výraznejšie ako v minulom roku. Požadovanú vlhkosť môže zaistiť aj silnejšia ranná rosa. Kvôli škodám, ktoré táto choroba spôsobuje, ak sa proti nej nezasiahne chemicky, je potrebné ošetrovať. Prahová hodnota pre ošetrenie sa určuje pri dosiahnutí kritického čísla 5 napadnutých listov zo 100 odtrhnutých listov z rôznych rastlín v poraste, ak je na liste aspoň jedna škvrna. Toto platí do 10. augusta a zodpovedá napadnutiu 5 % porastu, čo je najvyššia možná akceptovateľná miera napadnutia z primárnej infekcie. Druhá prahová hodnota je akceptovateľná pri napadnutí do 40-50 listov zo 100 po 15. auguste, pri vyššom počte je potrebné zasiahnuť. Dôvodom na ošetrenie je aj ohniskový výskyt. Práve júlové výskyty cerkospóry sú rozhodujúce pre jej ďalšie šírenie, lebo sú to primárne infekcie z pozberových zvyškov. Pri ich objavení na poraste treba ošetrovať dvakrát za vegetáciu: prvé ošetrenie v júli, druhé ošetrenie o dva týždne. Ak sa prvé príznaky choroby objavia až v auguste, je potrebné jedno ošetrenie. Pri dosiahnutí kritického čísla až v druhej polovici augusta je už ošetrenie málo efektívne. V našich pestovateľských oblastiach sa ošetrovanie cukrovej repy proti cerkospóre hneď na začiatku výskytu ukázalo ako vysoko rentabilné, lebo choroba dokáže napadnúť sekundárne celý porast a znížiť cukornatosť a úrodu buliev až na 50 %.

V integrovanej ochrane rastlín proti hnedej škvrnitosti listov – cerkospóre treba využiť všetky možné spôsoby na zabránenie prenosu infekcie:

• zaoranie rastlinných zvyškov,
• správna výživa rastlín (neaplikovať neskoro N, zabezpečiť dostatok B, Mg, Mn),
• dodržanie časového odstupu 4 rokov od pestovania repy na tom istom pozemku,
• zaraďovať do osevného sledu nehostiteľské plodiny ako je kukurica, repka, mak, zemiaky, strukoviny alebo ovos,
• vzdialenosť minimálne 100 m od pozemku, kde sa v predchádzajúcom roku pestovala repa,
• obmedziť pestovanie iných hostiteľských rastlín (špenát, mrlíkovité),
• využiť vhodne závlahu,
• ošetrovať proti burinám a škodcom,
• vyberať tolerantné odrody,
• silne napadnuté porasty zberať prednostne.

Z fungicídov sú na cerkospóru repovú v cukrovej aj kŕmnej repe autorizované tieto prípravky: ALERT EXTRA alebo HARVESAN na báze carbendazimu a flusilazolu môžete použiť max. 2-x počas vegetácie. Autorizované sú aj JUWEL, KOCIDE 2000, KUPRIKOL 50.

V rovnakom období je cukrová a kŕmna repa napádaná aj múčnatkou repovou (Erysiphe communis), preto sú viaceré prípravky zaregistrované proti obidvom chorobám. Len v cukrovej repe sú autorizované AMISTAR, AMISTAR XTRA, EMINENT 125 EM, SFERA 535, BUMPER SUPER. Prípravok  SFERA 267,5 bol povolený dopredať do 30.6.2012 a použitie má povolené do 30.6.2013. Uvedené fungicídy sú autorizované na cerkospóru a múčnatku repovú.

Okrem repy napáda cerkospóra a múčnatka aj repu cviklovú. Povolené rozšírenie rozsahu použitia má do cvikle proti obidvom chorobám SFERA 535.

THIOVIT JET je autorizovaný len na múčnatku v cukrovej repe s možnosťou aplikácie najneskôr do konca augusta.

Múčnatku repovú rozoznáme na listoch veľmi ľahko: celé listy sú z vrchnej strany pokryté bielym múčnatým povlakom. Na jej šírenie postačí už 30 % vlhkosť vzduchu. Obidve choroby napádajú na repe staršie listy.

Podobné príznaky ako cerkospóra má ramuláriová škvrnitosť repy (Ramularia betae), škvrny sú však väčšie asi 10 mm a okraj škvrny nie je výrazný. Konídie sa tvoria na spodnej strane listov. Typický je aj neskorší nástup choroby koncom augusta až začiatkom septembra. Proti tejto chorobe nie sú autorizované fungicídy, úspešne ju potláčajú triazoly a carbendazim autorizované proti cerkospóre.

Ďalšie menej významné choroby, ktoré sa sporadicky objavujú v porastoch repy v závere vegetácie, sú hrdza repy, rizoktóniová hniloba, alternária a fóma.

Na repe teraz pozorujeme poškodenie od kvetárky repovej (Pegomia hyoscyami). Aj keď býva početnosť lariev tejto muchy dosť veľká, poškodenie listovej plochy nie je také silné, aby bolo potrebné ošetrovať, a hlavne nie teraz. Ochrana sa robí do šiestich pravých listov insekticídom Bi 58 EC-Nové.

Rýhovec repový (Bothynoderes punctiventris) je chrobák veľkosti 10-16 mm. Imágo poškodzuje mladé rastliny, larvy sa živia korienkami alebo vyhlodávajú buľvu. Prezimuje ako imágo v pôde, vylieza v apríli a najskôr prežíva na mrlíkovitých burinách alebo hladuje. Úživný žer potrebný na dospievanie, prebehne vždy na repe. Dospieva v polovici mája, kladie vajíčka a vývoj lariev trvá 45-90 dní podľa počasia. Vyhovuje im teplé slnečné počasie, ľahké, piesočnaté pôdy. Škodlivosť lariev v pôde končí ich kuklením koncom júla a v auguste. V októbri sa liahnu imága, ktoré prezimujú aj vo veľmi silných mrazoch.

Medzi príležitostných škodcov patrí bzdocha sietnatka repová (Piesma quadratum). Jej význam je v prenose vírusových chorôb repy, cicanie na listoch spôsobuje kučeravenie listov. Zdochlináre (Aclypea) sa živia listami repy za slnečného počasia, v noci sa ukrývajú v pôde. Asi v polovici leta sa sťahujú do zimných úkrytov na okraj lesov a medzí. Štítnatec škvrnitý a pásikavý (Casida nebulosa, C. nobilis) sú škodcami zaburinených porastov repy. Veľkosť imág je 4-7 mm, zelenožlté až zelené larvy podobnej veľkosti žerú na spodnej starne listov, pričom vrchná pokožka zostáva nepoškodená, listy pôsobia dojmom vybielenia, pri silnom žere zostáva len žilnatina, poškodzujú aj buľvy. Vyskytujú sa ohniskovo, do zimných úkrytov sa sťahujú imága v septembri. Mnohonôžka slepá poškodzuje žerom buľvy a listy spadnuté k zemi najmä v chladnom a vlhkom počasí.

Z motýlích škodcov sú na repe v tomto období mory (Agrotis segetum, A. brassicae, A. oleracea). Ich larvy poškodzujú listy vyžieraním otvorov nepravidelného tvaru a veľkosti, pričom hrubšia žilnatina zostáva nepoškodená. V lete škodí hlavne mora kapustová, druhá generácia mory gama len v najteplejších oblastiach. Pri silnom premnožení spôsobujú holožery. Buľvy zasa poškodzujú drôtovce, ich škody nie sú hospodársky významné.

Ing. Alena Škuciová
ÚKSÚP – OOR Topoľčany
 

Čakanie na dážď sa akosi predlžuje, vyhliadky nie sú najružovejšie. Iba zavlažované porasty môžu uspokojiť množstvom i kvalitou úrody. Na druhej strane je zaujímavý pomerne slabý výskyt chorôb, lokálne i niektorých škodcov, no a buriny tiež nemajú na ružiach ustlané. Preto sú v súčasnosti aktuálne skôr múčnatkové choroby na viacerých plodinách.

Ovocné stromy

Let druhej generácie obaľovača jablčného začal, ale vysoké teploty ho značne pribrzdili. Pri večerných teplotách nad 25°C je aktivita motýľov takmer nulová, takže termín ošetrovania zatiaľ nie je možné stanoviť.

Z múčnatiek opätovne upozorňujeme najmä na múčnatku na jabloniach, proti ktorej je ochrana potrebná vo všetkých oblastiach.

V prípade silného výskytu pripomíname ochranu proti roztočom a roztočcom na ovocných stromoch a zelenine.

Zelenina
Ďalej upozorňujeme na múčnatku mrkvovú napádajúcu mrkvu a petržlen. Proti múčnatke mrkvovej sú najvhodnejšie preventívne opatrenia, a to dodržanie normy výsevku (príliš nepresievať, aby neboli prehustené porasty), neprehnojovanie dusíkom, ničenie burín a včasné jednotenie. Na chemickú ochranu je povolený prípravok Thiovit Jet, ktorý sa však používa až pri zistení prvých príznakov choroby, preventívne sa neošetruje.

Ešte pripomíname ochranu proti moliciam na zelenine.

Včely
Na záver stručné upozornenie na ochranu včiel pred zasiahnutím chemickými prípravkami na ochranu rastlín. V tomto roku evidujeme niekoľko poškodení včelstiev. Je to každoročne sa opakujúci problém, pričom vinní nie sú len poľnohospodári. Najdôležitejšia je v tomto prípade seriózna spolupráca včelárov a farmárov, ktorí by sa mali vzájomne informovať o rizikách, teda o umiestnení včelstiev (aj kočovných) a ošetrovaní kvitnúcich porastov prípravkami na ochranu rastlín s možným poškodením včiel.

Ing. Stanislav Barok
ÚKSÚP – OOR

V Bratislave, dňa 4.7.2012