Bruselský odpis slovenských farmárov
(10.11.2011; Trend; č. 45, s. 14 16, 18; Haluza Ivan)
Väčšina menoviek na kanceláriách generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka nesie francúzske, talianske či španielske mená. Jeho šéf, komisár Dacian Ciolos, je síce Rumun, no agrárne vzdelanie získal vo Francúzsku, kde dlho pracoval a má odtiaľ aj manželku. Pri takejto úradníckej elite neprekvapí, že českí, slovenskí, rumunskí či pobaltskí farmári pri najnovšej reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky zúria. A pýtajú sa, kde sa podeli sľuby, že od roku 2014 môžu rátať s rovnakými dotáciami ako farmári zo Západu.
Keď pred dvoma rokmi Rumun D. Ciolos obsadil post eurokomisára pre poľnohospodárstvo, francúzsky prezident Nicolas Sarkozy to označil ako víťazstvo jeho krajiny. "Ako by sme mali ďalšieho komisára," povedal vtedy. Návrh aktuálnej reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2014 až 2020 dokazuje, že sa nemýlil. Zo sľubov o ukončení dvojrýchlostného dotovania starých a nových členov únie nezostalo skoro nič. Takže zvýhodňovanie západných farmárov vrátane tých francúzskych na úkor východných bude pokračovať napriek rozporu s prístupovými zmluvami aj po roku 2014. Dobre to ilustruje aj zmena, ktorou prešiel text návrhu reformy. Eurokomisárovi úradníci v ňom pre istotu slovíčko "spravodlivý" nahradili za "spravodlivejší".
Uprostred dlhov
Návrh reformy, ktorý v priebehu najbližšieho roka bude posudzovať Rada ministrov poľnohospodárstva a Európsky parlament, rozdiely v dotáciách medzi novými a starými členmi únie síce zmenšuje, no iba vo veľmi malej miere. Takže výkony a konkurencieschopnosť východných poľnohospodárov budú naďalej klesať, zatiaľ čo západný agrosektor bude produkovať mäsa či mlieka viac ako doteraz.
V podstate to ani žiadna reforma nie je. Nič nové prevratné neprináša a dlho kritizované nespravodlivé dotovanie mení len kozmeticky," hovorí expert pražského Ústavu poľnohospodárskej ekonomiky Jaroslav Humpál.
No nerovné rozdelenie dotácií nie je jediný problém reformy. Podľa úradníkov majú síce zmeny viesť k zvýšeniu konkurencieschopnosti európskych farmárov, no v skutočnosti v priamom rozpore so svetovým rastom dopytu po potravinách sa zavádza na poliach povinné úhorovanie. V záujme ekológie nemajú farmári využívať až sedem percent svojej pôdy. Slovenskí sedliaci tak prídu ročne o produkciu za 60 miliónov eur, čo je podľa nich nielen neprijateľné, ale aj zbytočné. Lebo na to, aby sa pôda nevyčerpala, stačí na nej pravidelne striedať rôzne plodiny. Čo sa, mimochodom, už dávno deje.
Reforma navyše nezohľadňuje dlhové problémy EÚ. Poľnohospodárstvo bude aj o pár rokov so svojím každoročným balíčkom 435 miliárd eur naďalej najväčším konzumentom spoločných zdrojov.
Dotácie na večné časy
Farmári z nových členských štátov EÚ často hovoria, že lepšie ako nerovné dotovanie by bolo žiadne dotovanie. Vo svetle návrhu novej reformy si to myslí aj slovenský minister pôdohospodárstva Zsolt Simon (Most-Híd). "Ak by sme zrušili dotácie, odstránime z nich nespravodlivosť a hneď máme aj zdroje na euroval a na riešenie dlhových kríz v eurozóne," hovorí Z. Simon. Návrh reformy z Bruselu je však podľa neho signálom, že lídri najvýznamnejších západoeurópskych krajín sa dotovania farmárov vzdať nechcú. "Musíme sa sústrediť na čo najširšie pozmenenie tých častí reformy, ktoré nám nevyhovujú. V dnešnej podobe je pre slovenské poľnohospodárstvo značne likvidačná a neprijateľná," hovorí minister.
Od vstupu do EÚ slovenský agrosektor vinou nerovných dotácií neustále upadá. Osobitne v produkcii živočíšnych komodít. Od vstupu do únie stavy slovenského dobytka klesli o desatinu a prasiat o vyše tretinu. V čase cenových kríz Stredoeurópan neraz svoje stratové chovy radšej predáva na bitúnky, no západoeurópsky konkurent ich vďaka vyšším dotáciám udrží, akurát mu sčasti klesnú zisky. Východ vypratáva svoje trhy pre Západ. Aj vlani sa záporné saldo slovenského obchodu s potravinami prehĺbilo o skoro pätinu na jednu miliardu eur.
PPD Prašice patrí so svojimi štyrmi tisíckami hektárov pôdy a ročnými tržbami okolo desať miliónov eur medzi najväčšie tuzemské družstvá. Jeho šéf Jozef Urminský hovorí, že bruselská reforma môže mať na slovenský agrosektor ešte horší vplyv ako pád komunizmu. Vtedy domáci výrobcovia utrpeli straty v dôsledku zreálnenia cien techniky, osív či hnojív. Mnohé podniky skrachovali. To podľa neho hrozí aj teraz, keďže ani najlepšie podniky nemôžu donekonečna konkurovať umelo nízkym cenám, za ktoré dokážu vďaka štedrým dotáciám predávať produkty západné farmy.
Západ do prasknutia
Základy nespravodlivého dotovania boli v EÚ položené pred rozširovaním únie o desať nových členov v roku 2004. Západ vtedy Východu nadiktoval, že ak chce požívať výhody spoločenstva, musia sa jeho farmári na prechodné desaťročné obdobie uspokojiť s nižšími dotáciami, ako bežne poberajú západoeurópski sedliaci. Argumentovalo sa tým, že v nových krajinách majú poľnohospodári nižšie náklady vďaka nižším mzdám.
V prvom roku členstva tak farmári z nových krajín získali z európskej pokladnice iba štvrtinové dotácie oproti tým, čo by im prislúchali z bežných systémov únie. No ich domáce vlády im mohli z vlastných rozpočtov prihodiť ďalších pár desiatok percent tak, aby sa aspoň o niečo priblížili konkurentom zo Západu.
Aj po reforme sa majú rozdiely vymazávať len veľmi pozvoľne," hovorí expert Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Štefan Adam. Pre Slovensko má medzi rokmi 2013 až 2017 priemerná podpora na jeden hektár pôdy stúpnuť z 206 na 214 eur. Podobné kozmetické úpravy, hoci smerom nadol, čakajú aj západných konkurentov. Hektárová podpora najlepšie dotovaných Holanďanov klesne zo 490 na 470 eur. No ani Nemci nepôjdu výrazne nižšie zo svojich súčasných 350 eur, Francúzi z 320 eur či Rakúšania z 280 eur.
Marián Božík z bratislavského Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva vyčísľuje, že oproti priemernej úrovni dotovania v celej únii získa Slovensko za roky 2014 až 2020 z Bruselu o 420 miliónov eur menej. To je podľa neho suma, ktorá podstatne znižuje konkurencieschopnosť na spoločnom trhu.
A to ešte s disproporciami nekončíme. Brusel ani v novej reforme nijako neobmedzuje to, že bohaté krajiny svojim farmárom k bruselským dotáciám ešte ľubovoľne prihadzujú ďalšie výpomoci z národných rozpočtov," dopĺňa šéf SPPK Milan Semančík. Na porovnanie, zatiaľ čo rakúski farmári dostávali po zarátaní národných dotácií na hektár zhruba 500 eur, Slováci ani nie polovicu. M. Semančík preto navrhuje, aby Brusel stanovil stropy na poskytovanie domácich dotácií.
Brusel má rád malé
Efektívne môže prehĺbiť nerovné rozdeľovanie dotácií aj plánované obmedzovanie dotovania veľkých fariem. Brusel chce obmedzovať výšku dotácií pre veľké farmy tak, že z ročného balíčka dotácií nad 150-tisíc eur sa im majú strhávať desiatky percent. A čo by veľkej farme malo podľa štandardných dotačných pravidiel prislúchať nad 300-tisíc eur, už nedostane vôbec.
Takéto pravidlá sú ako ušité pre staré členské krajiny, kde prevládajú drobné hospodárstva. Veľké farmy s pár tisíc hektármi pôdy sú typické iba pre nových členov únie, ktorých krajiny boli za socializmu postihnuté násilnou kolektivizáciou.
Aby sa z tejto slučky nové krajiny nemohli vyšmyknúť delením veľkých fariem na menšie, Brusel vydal upozornenie, že kto to urobí po zverejnení návrhu reformy, príde o všetky dotácie. "Je to len ďalší nástroj na umelé znižovanie konkurencieschopnosti Východu a ide to proti svetovým trendom globalizácie, ktoré stavajú práve na tom, že väčšie farmy sú efektívnejšie," hovorí M. Semančík.
SPPK prepočítala, že bruselské stropovanie podpôr tak, ako bolo pôvodne navrhnuté, by postihlo 80 percent obrábanej pôdy na Slovensku a krajina by prišla zhruba o pätinu dotácií.
Pozor na finty
Po lobingu a sťažnostiach, ktoré v Bruseli noví členovia vyvíjali posledný vyše rok, prišli úradníci komisie s iným návrhom. Jeho podstata spočíva v tom, že veľké farmy si z pomyselného dotačného základu pre výpočet zastropovania môžu odpočítať dane a odvody pre svojich zamestnancov. Praktický dosah limitovania dotácií sa tak v krajine minimalizuje. Slovensko príde len o dva milióny dotačných eur.
Optimizmus napriek tomu nie je namieste. Možnosť zohľadnenia odpočtu daní a odvodov má byť totiž uvedená ako výnimka v osobitnom nariadení. Výnimku však možno ľahko o pár rokov zrušiť, takže ostane len pre slovenských farmárov nepríjemné pravidlo. Ako sa ukázalo na nedávnej nitrianskej konferencii venovanej európskej agroreforme, viacerí domáci farmári si toto riziko neuvedomujú. Tí zorientovanejší, naopak, vedia presne, čo by ich to stálo. J. Urminský napríklad hovorí, že jeho družstvo by prišlo ročne o 700-tisíc eur. "To máme za to, že sme udržali podnik pokope a ešte sme oživili pôdu niektorých iných skrachovaných firiem," krúti hlavou.
Slabí lobisti
Slovenskí farmári si však za problémy môžu do istej miery aj sami. Doma sa síce sťažujú, no v Bruseli ich hlas veľmi nepočuť. Napríklad českí farmári si už vyše roka platia v Bruseli skúsených lobistov, ktorí im vybavujú stretnutia s vplyvnými úradníkmi. Slovenskí farmári sa doteraz na lobistov zložiť nedokázali a do Bruselu chodia, len ak ich na stretnutia prizvú českí kolegovia.
Slovensko je tak do veľkej miery odkázané na to, čo v Bruseli vyrokuje minister Z. Simon. Za svoj úspech považuje to, že sa krajine podarilo predĺženie blokáde nákupu poľnohospodárskej pôdy cudzincami do roku 2014. Minister sa tiež chváli tým, že Slovensko sa podieľa na vytváraní bloku krajín, ktoré teraz nesúhlasia s viacerými plánmi reformy. "Je pravda, že naši poľnohospodári nie sú jednotní. No to je ich problém a my to nemôžeme sceľovať," hovorí minister.
Farmári si svoje vnútorné problémy uvedomujú. "Konečne už aj my musíme dať dokopy nejaké peniaze a lobovať. Tých pár stoviek eur z každej jednej farmy za to určite stojí," hovorí bývalý šéf SPPK a predseda družstva Devio Nové Sady Ivan Oravec. Na lobing voči nespravodlivému dotovaniu i úhorovaniu pôdy majú farmári ešte necelý rok.
Bankár sa čuduje
Slovenskí farmári napriek prevažujúcim nedostatkom vidia na reforme aj niektoré pozitíva. Š. Adam z SPPK hovorí, že prináša vo využívaní dotácií viac flexibility. Po novom by sa z nich napríklad mohol špeciálne podporovať aj chov prasiat. Doteraz to bolo možne len pri chove dobytka či pestovaní strukovín, ovocia a zeleniny.
Štáty tiež budú môcť voľnejšie presúvať peniaze medzi dvoma hlavnými piliermi agrárnej politiky. Medzi priamymi platbami, ktoré farmár získava automaticky, a plánom rozvoja vidieka, z ktorého farmár získa podporu až po predložení investičných projektov.
Slováci vítajú, že reforma naďalej ponechá dotácie aj pre zvýhodnené predaje mlieka a ovocia v školách. Oceňujú aj to, že z poberania dotácií sú konečne vylúčené subjekty, ktoré priamo s poľnohospodárstvom nič nemajú - prevádzkovatelia golfových ihrísk či poľných letísk. No sito je podľa Slovákov stále nedostatočné, lebo aj po reforme má byť za aktívneho, a teda podporovaného farmára považovaný každý podnikateľ, ktorý má z poľnohospodárstva aspoň päť percent príjmov. Podľa predsedníčky Agrárnej komory Slovenska Heleny Patasiovej by sa podiel mal zdvihnúť aspoň na tretinu.
No to, že celkovo je reforma mimo ekonomickej logiky, dokazuje aj postoj bankárov, ktorí sú zapojení do financovania agrosektora. "Najväčší nedostatok reformy je v tom, že takmer vôbec nerieši najvážnejší problém tohto biznisu, ktorým sú veľké sezónne výkyvy cien agrokomodít," hovorí vedúci oddelenia agrobiznisu UniCredit Bank Jaromír Matušek. Pre farmárov majú podľa neho dotácie zmysel najviac v čase pádu cien. Avšak reforma vyčleňuje ročne na zvládanie takýchto kríz iba štyri miliardy eur. Teda ani nie percento celkových dotácií.
Celá reforma je od a po z prežitý archaizmus," komentuje J. Matoušek. Upozorňuje však, že dotácie sú stále len zhruba jednou sedminou príjmov farmárov, a teda zlepšenie samotnej farmy v jej vnútri má omnoho väčší vplyv ako akákoľvek zmena v dotáciách. Poľnohospodárom radí, aby viac ako do nových strojov investovali do skladov, aby mohli predávať úrodu podľa toho, ako kolíšu ceny agrokomodít.
Prehľad reformy
Čo desí slovenských farmárov
* Pretrvávanie nižšieho dotovania východoeurópskych krajín zo spoločného rozpočtu EÚ. Aj v roku 2017 má slovenský farmár zo spoločného rozpočtu dostávať na jeden hektár polí len okolo 214 eur. Napríklad holandský dostane 470 eur. * Bohatší členovia únie naďalej nebudú brzdení pri vyplácaní dodatočných dotácií nad rámec spoločných podpôr. Slovensko vie svojim farmárom ročne dať z vlastného rozpočtu výpomoci v objeme najviac pár desiatok eur na jeden hektár, západné krajiny svojim sedliakom na každý hektár prilepšujú stovkami eur. * Veľkým farmám, známym hlavne z postsocialistických krajín, sa majú znižovať dotácie. Pri mäkšom variante stropovania dotácií pre veľké farmy príde Slovensko o dva milióny eur dotácií. Podľa pôvodne navrhnutého variantu by dosiahla strata 75 miliónov eur. * Farmári majú úhorovať sedem percent polí. Slovenský agrosektor ročne príde o produkciu agrokomodít za zhruba 60 miliónov eur.
