Facebook Statistics
Značka Kvality

Kupujte slovenské potraviny

Viete čo jete?

31-07-2017

ilustracny obrazokV produktoch, ktoré sa objavujú u nás na pultoch, sa v posledných rokoch rozmohol trend uvádzať na obale všetky informácie o obsahu použitých surovín. Ako sa ale vyznať vo veľkej záplave informácií, ktoré sú často písané malými písmenami?

Cukor a cukrové náhrady

Výrobcovia potravín čím ďalej tým častejšie nahrádzajú cukor glukózovo-fruktózovým sirupom. Odborníci na výživu varujú, že práve toto sladidlo stojí za vzostupom obezity a že je oveľa škodlivejšie ako bežný cukor. Glukóza je hroznový cukor, fruktóza cukor ovocný. Fruktóza sa v tele až príliš ľahko premieňa na tuk. Fruktóza sa totiž metabolizuje vždy iba v pečeni a výsledkom je tuk uložený medzi orgánmi (viscerálny tuk), čo je vždy nebezpečnejšie ako podkožný tuk, ktorý máme na stehnách či zadku. Navyše ak prijímame vysoké dávky fruktózy, poškodzujeme svoju pečeň rovnako, ako pri alkohole a iných toxínoch. Glukóza tak nebezpečná nie je, ale výrobcovia napriek tomu začínajú masovo používať glukózovo-fruktózový sirup najmä preto, že je lacnejší a lepšie sa s ním pracuje.

Prídavné látky (éčka)

Potravinárska prídavná látka je taká, ktorá sa samostatne bežne nekonzumuje ako potravina, ani sa nepoužíva ako charakteristická zložka potravinárskeho výrobku. Prídavné látky sa nachádzajú v mnohých potravinách, niektoré dokonca sú ich prirodzené zložky.

Niektoré prídavné látky sú také zlúčeniny, ktoré sa prirodzene vyskytujú aj v bežných produktoch. Keby sa muselo zloženie jabĺk označovať podobne ako priemyselné potravinárske výrobky, boli by na visačkách uvedené napríklad aj tieto látky:

  • kyselina octová E 260
  • kyselina vínna E 334
  • kyselina glutámová E 620
  • karotén E 160a
  • antokyanín E 163
  • kyselina citrónová E 330
  • kyselina jantárová E 363
  • cysteín E 920          
  • vitamín C E 300
  • riboflavín E 101

Použitie prídavných látok neobchádza ani také potraviny, ktoré sa vyrábajú z produktov ekologického poľnohospodárstva. Obmedzená škála prídavných látok sa teda nachádza aj v biopotravinách. Aplikácii prídavných látok sa nedá celkom vyhnúť ani v tomto prípade, pretože niektoré potravinárske technológie sa jednoducho bez prídavných látok nezaobídu.

Prídavné látky, ktoré ľudovo poznáme pod pojmom „éčka“, môžu byť ale okrem prirodzených látok aj umelé aditíva (rôzne umelé farbivá, konzervanty , topiace soli, sladidlá a podobne). Všetky éčka, ktoré nájdeme v potravinách, by mali byť bezpečné. Ich vplyv na zdravie je však rôznorodý. Treba sa však zaujímať o to, či ide o látky prírodné alebo umelé. A nekonzumovať zbytočne umelé aditíva, keď dokážeme v obchode nájsť ich prirodzený variant.

Palmový tuk

S obľubou sa predovšetkým v lacnejších potravinách dnes výrobcovia používajú palmový tuk.  Napriek tomu, že existuje široká škála rastlinných tukov ako napríklad slnečnicový olej, repkový olej alebo olivový olej, najčastejšie využitie má palmový tuk. Nízke náklady na výrobu zabezpečujú nízku cenu výrobku.

Na prvý pohľad sa nemusí zdať nič zvláštne na použití tejto suroviny, navyše keď v toľkých receptoch nájdeme odporúčanie použiť kokosový tuk. No a práve za ten si mnohý zamieňajú palmový tuk. Rozdiely sú však výrazné a preto pri výbere potravín treba venovať zvýšenú pozornosť tomu, čo vlastne nakupujeme a jeme.

Palmový tuk sa po konzumácií ukladá v tele a je ťažšie stráviteľný pre telo a to najmä preto, že obsahuje nasýtené mastné kyseliny. Pozitívom tohto tuku je však prítomnosť niektorých vitamínov a to najmä D, E, K a provitamín vitamínu A. 

Uplatnenie tohto tuku je vzhľadom na jeho nízku cenu naozaj širokospektrálne a tak ho môžete nájsť najmä v sladkých aj slaných nátierkach, cukrovinkách, paštétach prípadne v kozmetike.

Palmový tuk je tuk , na ktorého výrobu sa využívajú palmy olejné. Pestujú sa najviac v Afrike a v Ázií. Výrazným negatívom je, že pre vysoký dopyt po tejto surovine dochádza k vytváraniu nových plantáží a tým masívnym výrubom tak dažďových pralesov. Mnohé osobnosti práve z tohto dôvodu vyvíjajú snahu o obmedzenie využitia palmového tuku v potravinárskom  a kozmetickom priemysle.

Konzervačné látky

Laická verejnosť sa najviac obáva konzervačných látok, čo je paradox, pretože konzervačné látky chránia potraviny pred škodlivými účinkami mikroorganizmov a pomáhajú nám predlžovať ich skladovateľnosť.

Na strane druhej, mnohé potraviny, ktoré vydržia v neporušenom stave dlhé mesiace, vzbudzujú pozornosť. Určite nie je v poriadku ak „čerstvé“ mlieko alebo jogurt vydržia dva týždne vyložené na kuchynskej linke. Alebo hranolky po mesiaci voňajú ako čerstvo osmažené.

V krajinách, ktoré nemajú vybudovanú modernú infraštruktúru, je kazenie potravín obrovským problémom. Mnohé plesne, ktoré rastú na skazených potravinách, sú nebezpečné. Najznámejším prípadom v histórii potravín je námeľ, ktorý rastie na ražnom chlebe, pričom môže vyvolať epidémiu halucinogénnych účinkov.

Podobne ako ľudia, aj mikroorganizmy potrebujú pre svoj život vhodné podmienky. V priveľmi kyslom alebo presladenom prostredí prežíva len minimálne množstvo baktérií resp. plesní. Ako klasická konzervačná látka sa tu používa napríklad cukor. Sladký džem je pre baktérie priveľmi sladký, keď sa však na jeho povrch dostane voda, koncentrácia cukru klesne a na tejto vrstvičke vyrastie pleseň.

Pôsobením mikroorganizmov a plesní sa potraviny kazia a vznikajú v nich jedy. Konzervačné látky ničia mikroorganizmy alebo brzdia ich rast. Potraviny sa konzervovali už v dávnoveku, napríklad soľou alebo dymom z dreva. Uvedené spôsoby konzervovania zanášali do potravín chemikálie, o ktorých vtedy nikto nemal predstavu. Tieto tradičné konzervačné látky sa bežne používajú aj dnes, a (samozrejme) nemajú pridelené kódy E.

Modernejšie konzervačné látky, napríklad sorban draselný alebo benzoan sodný, sú špecifickými inhibítormi baktérií; sú to akési širokospektrálne antibiotiká. Konzervačné látky sú väčšinou jednoduché zlúčeniny, príbuzné prírodným látkam. Napríklad kyselina benzoová (E 210), ktorá sa používa na konzerváciu ovocia, sa v mnohých druhoch ovocia vyskytuje prirodzene (jej obsah v škandinávskych morušiach je dokonca 50-krát vyšší, ako je legislatívne definované najvyššie množstvo, ktoré sa smie pridávať do potravín).

Najpoužívanejšou konzervačnou látkou je kyselina sorbová (E 200), ktorá sa rovnako bežne vyskytuje v mnohých rastlinách. Nizín (E 234) je látka, ktorá sa prirodzene vyskytuje v mlieku a syroch. Kyselina propiónová (E 280) je jednoduchá kyselina príbuzná s octom, avšak je účinnejšia, no spotrebitelia dôverujú viac octu ako nejakému E 280, čo je celkom iracionálne. Konzervačné látky bránia vzniku nebezpečných mikroorganizmov, avšak samotné konzervačné látky sú na úrovni ich použitia všeobecne neškodné.

Je teda na spotrebiteľovi, či siahne po potravinách s takýmto obsahom. Radíme všetkým spotrebiteľom, by pozorne čítali obaly od výrobkov a rozhodovali sa nie len na základe pekného obalu, ale aby najdôležitejším kritériom pri výbere bola kvalita, pôvod a čerstvosť.

Čo je to Značka kvality SK

Ak chcete mať istotu, že výrobok bol naozaj vyrobený na Slovensku a zo slovenských surovín, kupujte potraviny, ktoré majú na obale uvedené logo Značky kvality SK. Je to označenie, ktoré Ministerstvo pôdohospodárstva udeľuje poľnohospodárskym a potravinárskym produktom. Ak je výrobok označený Značkou kvality SK znamená to, že minimálne 75% tvorí podiel domácej suroviny a všetky fázy výrobného procesu sa musia uskutočňovať na území Slovenskej republiky. Skladba potraviny musí byť doložená laboratórnymi skúškami. Ak má výrobok nadštandardné vlastnosti, má právo používať zlaté logo Značka kvality SK Gold.

V súčasnosti máme zaregistrovaných 1267 výrobkov Značky kvality SK od 158 slovenských výrobcov. Medzi výrobkami nájdete cukrárske a pekárenské výrobky, mäso a mäsové výrobky, konzervy, mliečne výrobky, víno, ryby a ďalšie..

Viac sa dočítate tu: www.znackakvality.sk
Nájdete nás aj na Facebooku: www.facebook.com/ZnackaKvalitySK.

znacka kvalityZnačka kvality SK je národným programom podpory kvalitných slovenských potravín a výrobkov.  Označenie podporuje spotrebu domácej potravinovej produkcie v rozvíjajúcom sa konkurenčnom prostredí medzinárodného obchodu. Značka kvality zároveň slúži ako jeden z prostriedkov identifikácie domácej produkcie pri ktorej výrobca rešpektuje dodržanie technologického postupu výroby, vysokú mieru kvality a bezpečnosť pre zdravie.

Spotrebiteľ je grafickým logom vytvoreným v národných farbách, informovaný, že kupuje kvalitné potraviny vyrobené na Slovensku. Označenie Značkou Kvality SK sa teší mimoriadnej obľube výrobcov v agrosektore a u spotrebiteľa je dobre etablovaným označením.

goldVýrobky významnou mierou prevyšujúce štandardnú mieru kvality sú oceňované označením Značka kvality SK GOLD.

Značka kvality SK a Značka kvality SK GOLD je významnou aktivitou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v oblasti podpory domácich potravín a výrobkov.

 


Harmonogram ministra
AGROpodcast Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Nahlasovanie zásob komodít
Kalkulačky
Farmársky manuál SPP 2023 - 2027
Značka kvality
Školský program
Agromapy
EFSA – Temporary FC logo_socials
Integrovaný regionálny operačný program 2014 - 2020
Program rozvoja vidieka SR 2014 - 2022
Operačný program Rybné hospodárstvo 2014 - 2022
PRH 2021-2027
INTERREG V-A SK-CZ
Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko
Program cezhraničnej spolupráce na programe Interreg V-A Slovensko-Madarsko
Bestslovakfood