Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

Parma, 17. 09. 2019

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) spustil verejnú konzultáciu (VK) ohľadom hodnotenia rizika (HR) rezíduí viacerých pesticídov v potravinách.

Jednotlivci alebo organizácie, ktoré sa chcú k danej problematike vyjadriť, môžu predložiť pripomienky do 15. 11. 2019. Pripomienky je možné predkladať k dvom kumulatívnym HR pesticídov:

• akútne účinky pesticídov na nervovú sústavu (Dokument 1)
• chronické účinky pesticídov na štítnu žľazu (Dokument 2)

Návrh HR je vyvrcholením viacročnej spolupráce medzi EFSA a Národným inštitútom pre verejné zdravie a životné prostredie v Holandsku (RIVM). Celkovým záverom oboch hodnotení je, že spotrebiteľské riziko vyplývajúce z kumulatívnej expozície pesticídom v strave je pod hranicou. To znamená, že pre zahrnuté skupiny obyvateľstva nie je potrebné stanoviť regulačné opatrenia.

EFSA usporiada k VK špecializované zasadnutie v Bruseli. Jednotlivci či organizácie tak budú mať jedinečnú možnosť sa stretnúť a diskutovať s vedcami a externými odborníkmi EFSA. Títo experti odprezentujú hlavné elementy a zistenia HR. Registrácia na zasadnutie je spustená, uzávierka prihlasovania je 04. 10. 2019.

Bližšie informácie

Látky, ktorými sa HR zaoberajú, boli identifikované odborníkmi EFSA na pesticídy. Experti využili metodiku, ktorá bola osobitne navrhnutá na klasifikáciu pesticídov do „kumulatívnych hodnotiacich skupín" (CAG). Metodika vychádza z predpokladu, že pesticídy s rovnakými špecifickými účinkami môžu spôsobovať kumulatívnu toxicitu.

V nariadení EÚ o maximálnych hladinách pesticídov v potravinách (MRL) je stanovené, že rozhodnutia o MRL by mali brať do úvahy kumulatívne účinky pesticídov hneď, ako sú dostupné metódy na ich zhodnotenie. Okrem toho, nariadenie upravujúce uvedenie pesticídov na trh ustanovuje, že pesticídy by nemali mať žiadne škodlivé účinky (vrátane kumulatívnych účinkov) na ľudí.

Časté otázky (FAQ) o kumulatívnom hodnotení rizika pesticídov

1. Prečo pracuje EFSA na kumulatívnom hodnotení rizika (HR)?

Riziká pre spotrebiteľov, vyplývajúce z prítomnosti rezíduí pesticídov v potravinách, sa v súčasnosti odhadujú pre každú jednotlivú látku. Viaceré pesticídy však majú podobné účinky a ich vplyv na ľudské zdravie by mohol byť preto väčší vo vzájomnej kombinácii.

V nariadeniach EÚ o pesticídoch v potravinách a krmivách sa uvádza, že keď sú k dispozícii vhodné metodiky, mali by sa pri posudzovaní dietetického rizika brať do úvahy kumulatívne a synergické účinky pesticídov. V legislatíve EÚ je stanovené, že rezíduá pesticídov by nemali mať žiadne škodlivé účinky na ľudské zdravie, berúc do úvahy známe kumulatívne a synergické účinky.

EFSA vyvinula metodiky na vykonávanie kumulatívneho hodnotenia rizika rezíduí pesticídov v potravinách. Bol vyvinutý postup stanovenia kumulatívnych hodnotiacich skupín (CAG) pesticídov, a to na základe ich spoločných toxikologických účinkov.

V rámci tohto programu vykonala EFSA 2 pilotné kumulatívne HR rezíduí pesticídov: chronické účinky na štítnu žľazu a akútne účinky na nervovú sústavu.

2. Aké boli výsledky týchto dvoch hodnotení?

Celkovým záverom oboch HR, berúc do úvahy neistoty (pozri otázku 8), je, že spotrebiteľské riziko vyplývajúce z kumulatívnej dietetickej expozície v strave je pod prahom, ktorého prekročenie by si žiadalo zavedenie regulačných opatrení (pozri otázku 5) manažérmi rizík v Európskej komisii a v členských štátoch EÚ.

3. Aké údaje boli do hodnotení použité?

EFSA použila údaje, ktoré zhromaždili členské štáty EÚ ako súčasť svojho úradného monitoringu rezíduí pesticídov v potravinách (2014 – 2016) a tiež údaje od desiatich skupín spotrebiteľov. Skupiny spotrebiteľov boli zvolené tak, aby zahŕňali širokú geografickú oblasť a vekový rozsah:

• batoľatá (Dánsko, Holandsko, Spojené kráľovstvo)
• ostatné deti (Bulharsko, Francúzsko, Holandsko)
• dospelí (Belgicko, Česká republika, Nemecko, Taliansko)

4. Aké metodiky boli použité?

Pilotné hodnotenia vychádzali z kumulatívnych hodnotiacich skupín (CAG) ustanovených EFSA. Na hodnotenie účinkov na štítnu žľazu sa použili 2 CAG, ktoré obsahovali 124 a 18 účinných látok. U hodnotenia účinkov na nervový systém boli použité ďalšie 2 hodnotenia, zahŕňajúce 100 a 47 látok.

Pre každú z CAG boli súčasne vykonané 2 hodnotenia expozície: jedno od EFSA a druhé od RIVM.

EFSA použila koncepciu kombinovaného (celkového) rozpätia expozície (MOET). Tento koncept sa bežne používa pri hodnotení chemického rizika. MOET s hodnotou nad 100 sa všeobecne považuje za ochranný pre ľudí. Hraničnou hodnotou pre zváženie regulačných opatrení je MOET v hodnote 100 pri 99,9 percentile expozície (pozri otázku 5).

5. Aká je hranica, pri ktorej sa zvažujú regulačné opatrenia?

Hranicou je úroveň ochrany stanovená manažérmi rizika (v Európskej komisii a členských štátoch) po konzultácii s EFSA. Zohľadňuje MOET a pomer (percentil) pokrytého obyvateľstva. V tomto prípade je MOET v hodnote 100 a populačné pokrytie je 99,9 %. Ak je teda MOET pre 999 zo 1 000 osôb nad 100, manažéri rizík pravdepodobne dospejú k záveru, že nie je potrebné zavedenie regulačných opatrení (napr. preskúmanie maximálnych hladín rezíduí rezíduí pesticídov potravinách).

6. Miera expozície bola teda vo všetkých prípadoch nad 100?

Nie, pri hodnotení expozície na nervový systém bola hodnota MOET nižšia ako 100 pri 99,9 percentile pre batoľatá a deti. Dôležité však je, že v oboch hodnoteniach použila EFSA konzervatívne predpoklady, aby vykompenzovala chýbajúce či obmedzené údaje. Ak sa použije analýza neistoty (pozri otázku 8), je pravdepodobné alebo veľmi pravdepodobné, že hodnota MOET bude pre všetky skupiny nad 100. Takže posudzovaná kombinovaná expozícia klesne pod hranicu, kedy by bolo potrebné zvážiť regulačné opatrenia.

7. Ako vysvetlíte výsledky pri 99,9 percentile expozície pre nervový systém?

• Výpočet pri 99,9 percentile expozície, t.j. pri extrémnych úrovniach vystavenia spotrebiteľov, je pre hodnotiteľov rizík náročný z viacerých dôvodov (primárne kvalita dostupných údajov). Pre nervový systém sa odhad hodnoty MOET pri 99,9 percentile expozície vypočítal s použitím „najhorších predpokladov" (pravdepodobne nadhodnotená expozícia).
• Odhad expozície pri 99,9 percentile bol skôr ovplyvnený prítomnosťou jedného pesticídu v jednej potravinovej komodite než spoločnou expozíciou viacerým látkam.
• K týmto výsledkom prispeli aj vzorky, ktoré prekročili zákonné limity (členské štáty už pre ne prijali nápravné opatrenia).
• Hodnotiteľom rizík zvyčajne pomáhajú spresniť hodnotenie tiež informácie o vplyve ošetrenia potravín na rezíduá pesticídov (napr. zahrievanie alebo umývanie potravín). Takéto informácie však EFSA väčšinou nemala k dispozícii. To znamená, že výpočty sú založené na nadhodnotení skutočnej expozície.

8. Čo je analýza neistoty?

Analýza neistoty je proces identifikácie obmedzení vedeckých poznatkov a vyhodnotenia dôsledkov takýchto obmedzení na vedecké závery. Odborníci EFSA sa pri analýze neistoty riadia vedeckou príručkou, ktorú vypracoval vedecký výbor EFSA v roku 2018.

9. Prečo EFSA vykonala analýzu neistoty?

Ako je vysvetlené v otázke 6, EFSA vo svojich hodnoteniach použila konzervatívne predpoklady, ktorými kompenzuje chýbajúce alebo obmedzené údaje. To prirodzene viedlo k nejasnostiam vo výsledkoch týchto hodnotení. Aby dostali manažéri rizík čo najúplnejší obraz, bola vykonaná analýza neistoty. Jej cieľom bolo kvantifikovať všetky neistoty a na základe toho upraviť odhady MOET tam, kde je to vhodné.

Pri hodnotení účinkov pesticídov na štítnu žľazu sa napríklad zistilo 34 zdrojov neistoty. Tie sa týkali najmä kvality a presnosti údajov o spotrebe a výskyte a tiež komplexnosti kumulatívnych hodnotiacich skupín (CAG).

10. Ako EFSA vyjadruje neistotu?

Vedecká príručka EFSA o analýze neistoty vo vedeckých hodnoteniach vyžaduje, aby sa istota vedeckých záverov vyjadrila takto:

Takže v prípade kumulatívneho hodnotenia rizika boli výsledky pre niektoré skupiny obyvateľstva vyjadrené s 99 až 100 % istotou („takmer isté"), zatiaľ čo iné boli vyjadrené s 90 až 95 % („veľmi pravdepodobné") alebo 66 až 90 % istotou („pravdepodobné"). Variabilita je do značnej miery spôsobená rozdielmi v stravovaní medzi skupinami.

11. Aká bola úloha Národného inštitútu pre verejné zdravie a životné prostredie v Holandsku (RIVM)?

RIVM zohral v projekte kľúčovú úlohu. Na základe partnerskej dohody s EFSA vyvinul nástroj na hodnotenie rizika Monte Carlo (MRCA), ktorý sa používal na hodnotenie expozície na nervovú sústavu a štítnu žľazu. RIVM bude naďalej rozvíjať MRCA na podporu EFSA pri práci na kumulatívnom riziku.

12. Čo sa stane s týmito hodnoteniami?

Obidve pilotné HR sú sprístupnené vo verejnej konzultácii pred ich dokončením v roku 2020. HR budú predložené aj na osobitnom zasadnutí pre zúčastnených (organizácie či jednotlivci predkladajúci pripomienky; experti EFSA, ktorí vypracovali HR). Zasadnutie sa uskutoční v októbri 2019 v Bruseli. O záverečnom stanovisku (po ukončení verejnej konzultácie a zapracovaní relevantných pripomienok) budú informovaní manažéri rizík (Európska komisia a národné autority členských štátov), ktorí regulujú bezpečné používanie pesticídov.

Pôvodné znenie tlačovej správy nájdete na webovej stránke EFSA. FAQ v pôvodnej anglickej verzii sú dostupné v tomto článku.

Médiá sa v prípade otázok môžu obrátiť na:

EFSA Media Relations Office

Tel.: +39 0521 036 149

E-mail: [email protected]