Úspechy slovenského predsedníctva sa pretavujú v prospech farmárov do európskej legislatívy
Dvojročná snaha slovenského agrorezortu zameraná na zlepšenie postavenia farmára v potravinársko-dodávateľskom reťazci zaznamenala významný úspech. Európska komisia prijala konkrétne kroky v podobe návrhu novej smernice týkajúcej sa zákazu nekalých obchodných praktík. Eurokomisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Phil Hogan zdôraznil, že smernica nadväzuje na tvrdú prácu slovenského predsedníctva. O smernici rokovali ministri poľnohospodárstva krajín EÚ v rámci Rady pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo (AGRIFISH) v Luxembourgu.
- Slovensko dotiahlo hlavnú tému predsedníctva v Rade EÚ v poľnohospodárstve do úspešného finále
- Nekalými praktikami by mali byť aj oneskorené platby za netrvanlivé výrobky, rušenie objednávok na poslednú chvíľu, či jednostranné zmeny zmlúv
- Eurokomisár Phil Hogan vyzdvihol prínos Slovenska v boji za lepšie postavenie farmárov
- Za porušenie pravidiel budú vnútroštátne orgány ukladať sankcie
„Zlepšenie postavenia farmára v potravinovo-dodávateľskom reťazci bola naša priorita nielen v rámci predsedníctva Slovenska v Rade EÚ, ale pracovali sme na nej intenzívne aj po ňom. Veľmi ma teší, že sa k našej tvrdej práci pridali aj ďalšie členské štáty, a že si ju osvojila aj Európska komisia. Farmári sú najslabším a najzraniteľnejším článkom v tomto reťazci, nemajú vyjednávaciu silu ani ďalšie možnosti ako sa dostať k spotrebiteľom, čo je zo strany silných členov reťazca - obchodníkov, často zneužívané. Do potravinového dodávateľského reťazca musíme zaviesť transparentnosť a férové pravidlá,“ uviedla po rokovaní Gabriela Matečná, podpredsedníčka vlády a ministerka.
Podľa návrhu smernice si majú členské štáty stanoviť verejný orgán zodpovedný za presadzovanie nových pravidiel, ktorý bude môcť ukladať za porušenia sankcie. Vyšetrovanie bude môcť iniciovať sám alebo na základe sťažnosti. Sťažovatelia budú môcť dávať podnety aj anonymne. V snahe zlepšiť postavenie farmárov, výrobcov, malých a stredných podnikov navrhuje Komisia doplniť aj štyri základné najpálčivejšie nekalé praktiky - oneskorené platby za netrvanlivé potravinárske výrobky, rušenie objednávok na poslednú chvíľu, jednostranné alebo retroaktívne zmeny zmlúv, či tlak na dodávateľa, aby platil za potravinové straty, ktoré vznikajú v priestoroch nákupcu.
„Predloženie tejto smernice predstavuje veľký krok vpred. Napomôže odstrániť znevýhodnené postavenie farmárov a výrobcov potravín a následne obnoví riadne fungovanie potravinového dodávateľského reťazca v celej EÚ. Materiál si ešte vyžaduje ďalšiu diskusiu, Slovensko bude v boji za lepšie postavenie farmárov pokračovať. V rokovaniach budeme presadzovať rozšírenie navrhnutých štyroch typov nekalých praktík aj o ďalšie,“ dodala G. Matečná.
Problematika nekalých obchodných praktík v potravinárskom reťazci sa začala celoeurópsky vážne vnímať, až keď ju počas nášho predsedníctva otvoril práve slovenský agrorezort. Hneď v úvode predsedníctva agrorezort zorganizoval v Bratislave medzinárodnú odbornú konferenciu. Následne sa táto problematika stala hlavným bodom neformálnej rady AGRIFISH v septembri 2016 v Bratislave. Všetky členské krajiny EÚ sa prihlásili k potrebe riešiť túto problematiku na celoeurópskej úrovni 12. decembra 2016, počas rady AGRIFISH, keď jednomyseľne schválili návrhy slovenského predsedníctva.
Ministerka Gabriela Matečná využila zasadnutie Rady aj na stretnutie s europoslancom Herbertom Dorfmannom, spravodajcom pre Správu Európskeho parlamentu k Oznámeniu EK o budúcnosti potravinárstva a poľnohospodárstva. S talianskym europoslancom diskutovala o Spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2020, pričom sa zamerala na priority Slovenska, ktorým je v prvom rade vyrovnanie rozdielov v priamych platbách medzi členskými krajinami EÚ, otázke stropovania a transparentnosti štátnej pomoci v jednotlivých členských štátoch.