Facebook Statistics

Urán v potravinách, najmä v minerálnej vode

04-05-2009

Vedecké stanovisko Panelu o kontaminantoch v potravinovom reťazci prijatý 25.marca 2009.

Zhrnutie

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) bol požiadaný, aby vykonal hodnotenie rizika na urán na európskej úrovni z dôvodu existencie líšiacich sa nariadení a taktiež z nedostatku základných poznatkov týkajúcich sa chronickej toxicity uránu. Toto stanovisko je zamerané na chemickú toxicitu uránu. Žiadosť o hodnotenie rádiologického rizika bude adresované skupine expertov ustanovených podľa článku 31 Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EURATOM) Zmluvy Generálneho riaditeľstva pre energiu a dopravu.

Urán (U) je striebrobiely kov, ktorý sa vyskytuje v mnohých mineráloch, ako sú uranín, carnotín a smolinec. Urán je prirodzene vyskytujúci sa rádioaktívny prvok. Vyskytuje sa niekoľko rozdielnych rádioizotopov uránu s takmer identickými fyzikálno-chemickými vlastnosťami, s rozdielnymi rádioaktívnymi vlastnosťami. Urán môže byť prítomný vo vode, vzduchu, potravine i krmive v rôznych koncentráciách, z rozkladu prírodných nánosov, ako sú napríklad pôda či skaly, emisie z jadrového priemyslu, jadrové zbrane, rozklad v umelých hnojív a spaľovanie uhlia a iných palív.

Analytické metódy na stanovenie uránu v rozdielnych matriciach sú dostupné. V závislosti od metódy môže byť urán odmeraný buď ako aktivita rádioaktívneho nuklidu alebo ako hmotnosť frakcie izotopov.

V júni 2008 EFSA vyzvala  vybrané krajiny na poskytnutie údajov o koncentráciách uránu vo vzorkách vody a potravín. Analytické výsledky zaslalo celkovo osem krajín (Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Portugalsko, Švédsko, Švajčiarsko a Spojené kráľovstvo). Množstvo vzoriek pod limitom detekcie (LOD) značne varírovalo v závislosti od krajiny a skupiny potravín so 6 % a 19,5 % v pitnej vode (myslí sa z verejného vodovodu) a v balenej vode, 41,3 % u zeleniny a 94,7 % a 100 % u obilia a vajec. Pitná a balená voda mala priemernú koncentráciu uránu nepatrne nad 2 µg/L, kým koncentrácia v nealkoholických nápojoch bola nižšia než polovica v porovnaní s tou v pitnej a balenej vode. Koncentrácie v potravinách sú menej reprezentatívne, pretože sú získané len z jednej krajiny a iba v malom počte vzoriek a len vo vybraných kategóriách potravín. Navyše, boli oznámené náhodné vysoké LOD.

Skúmalo sa niekoľko expozičných scenárov pre dospelých ľudí v Európe. Prvý scenár predstavoval strednú spotrebu so strednými hodnotami bežnej situácie, druhý scenár predstavoval 95-y percentil spotreby so strednými hodnotami vysokej spotreby a tretí scenár strednú spotrebu s 95. percentilom vyskytujúcich sa hodnôt v prípade lokálnej vysokej kontaminácie. Na základe týchto scenárov celková odhadnutá nižšia a vyššia hranica expozície (záťaže) uránom varíruje medzi 0,05 a 0,27 µg/kg telesnej hmotnosti na deň. Pre priemerného konzumenta a priemerné vyskytujúce sa hodnoty (prvý scenár) príspevok potravín predstavoval okolo 50 %, kým v ostatných dvoch scenároch menej. Avšak v koncentráciách u potravín existujú pochybnosti. V dodatočnom štvrtom scenári, ktorý predstavoval vysokú lokálnu koncentráciu bola nižšia a vyššia hranica expozície uránom, odhadnutá hodnota varírovala medzi 0,39 do 0,45 µg/kg telesnej hmotnosti na deň. Tento scenár je ale nepravdepodobný. Čo sa týka dojčiat, scenár záťaže zahrnoval nízku a vysokú spotrebu detskej výživy pripravenej s vodou obsahujúcou priemerné i vysoké hodnoty uránu. Nižšia a vyššia hranica expozície uránom sa odhaduje medzi 0,23 a 1,39 µg/kg telesnej hmotnosti na deň pre pitné i balené vody.

Orálna biodostupnosť je limitovaná a absorbované je iba iba 1-2 % rozpustného uránu a 0,2 % nerozpustného uránu. Takmer celý urán prijatý potravou je vyčistený systémovou cirkuláciou podľa dvojfázového procesu. Asi jedna tretina absorbovaného uránu je zadržaná v tele, spočiatku v obličkách a pečeni, potom je redistribuovaný do kostry. Konečný polčas rozpadu uránu u ľudí sa odhaduje od 180 do 360 dní.

Toxicita prijatého uránu súvisí s rozpustnosťou uránových zložiek: väčšia rozpustnosť uránových zložiek je v ústach, očakáva sa jeho väčšia toxicita. Oblička za považuje za primárny cieľový orgán pre urán u experimentálnych zvierat i u ľudí. Poškodenie obličky je výsledkom hromadenia uránu v ľadvinových tubulárnych epiteloch, kde môžu zapríčiniť ich atrofiu a bunkovú nekrózu vedúcu k vyrovnaniu tubulárnej sekrécii organických aniónov a spätnému pohlcovaniu filtrovanej glukózy a aminokyselín. Okrem nefrotoxicity, reprodukčných a vývojových zmien (napríklad zníženie rastu šťeniat a vnútorné/vonkajšie malformácie), bolo zdokumentované zmenšenie vzrastu kostí a neurotoxicita u pokusných zvierat, ale len vo vyšších dávkach.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zaviedla tolerovateľný denný príjem (TDI) pre rozpustný urán na 0,6 µg/kg telesnej hmotnosti na deň, a to na základe hodnoty LOAEL (najnižšia koncentrácia látky, pri ktorej sa v pokusoch na zvieratách ešte prejaví jej nepriaznivý účinok) pre uránovú nefrotoxicitu 0,06 mg/kg telesnej hmotnosti na deň na základe 91-dňovej štúdie u potkanov mužského pohlavia. Panel pre kontaminanty v potravinách CONTAM poznamenal, že neboli zistené žiadne nové dáta, ktoré by vyžadovali revíziu tejto TDI hodnoty a jej schválenie.

Použitím hodnôt hmotnosti jednotlivých účastníkov zo  Stručnej Európskej potravinovej databázy o spotrebe potravín EFSA, bola odhadnutá priemerná celková záťaž uránom zo stravy v krajinách Európy od 0,05 do 0,08 µg/kg telesnej hmotnosti na deň, za predpokladu scenárov s nižšími a vyššími hranicami pre hodnoty pod LOD a medzi LOD a limitom kvantifikácie (LOQ), v tomto poradí. Pre konzumentov s vyššou záťažou uránom zo stravy sa odhadla expozícia medzi 0,22 a 0,27 µg/kg telesnej hmotnosti na deň. Tieto odhady záťaže zo stravy sú všetky pod hodnotou TDI 0,6 µg/kg telesnej hmotnosti na deň.

Dve špecifické podskupiny populácie sa skúmali podrobnejšie. Považuje sa za pravdepodobné, že niektoré miestne komunity, ktoré majú vysoké koncentrácie uránu vo vode, môžu byť zaťažené koncentráciou na úrovni 95. percentilu na dlhší čas alebo na celý život. Za normálnych okolností je nepravdepodobné, že sa vyskytne chronická expozícia.

V rovnaký čas by mohli byť spotrebitelia s vysokou spotrebou vody medzi podskupinami populácie, ktoré sú zaťažené koncentráciou na úrovni 95. percentilu. V takejto situácii by voda mohla prispievať hodnotou 0,35 µg/kg telesnej hmotnosti na deň ako medián zo všetkých krajín, ktoré sa zúčastnili na štúdii alebo maximálne 0,51 µg/kg telesnej hmotnosti na deň a krajinu. Nie je pravdepodobné, že podiel z potravín je na úrovni koncentrácie 95 – eho percentilu uránu v tom istom čase, ale pravdepodobnejšie je, že je na strednej koncentrácii vedúcej k expozícii 0,04 µg/kg telesnej hmotnosti na deň a možno 0,07 µg/kg telesnej hmotnosti na deň u scenárov predpokladajúcich vysokú konzumáciu. Teda ani v takejto situácii by nemali byť hodnoty TDI prekročené.

Panel CONTAM poznamenal, že pre všetky scenáre záťaže dojčiat, ktoré sú kŕmené dojčenskou výživou pripravovanou s vodou obsahujúcou urán, môže byť na základe telesnej hmotnosti záťaž uránom 3-x vyššia ako expozícia uránom u dospelých ľudí. Panel CONTAM dospel k názoru, že takejto expozícii by sa malo zabrániť.


AGROpodcast Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Nahlasovanie zásob komodít
Kalkulačky
Farmársky manuál SPP 2023 - 2027
Značka kvality
Agromapy
Dotazník pre potravinárov
EFSA – Temporary FC logo_socials
Integrovaný regionálny operačný program 2014 - 2020
Program rozvoja vidieka SR 2014 - 2022
Operačný program Rybné hospodárstvo 2014 - 2022
INTERREG V-A SK-CZ
Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko
Program cezhraničnej spolupráce na programe Interreg V-A Slovensko-Madarsko
Bestslovakfood