Facebook Statistics
Značka Kvality

Tlačové správy

Tlačová informácia z rokovania rozšíreného predsedníctva Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied

24-04-2007

Dňa 20. apríla 2007 sa v kaštieli v Palárikove uskutočnilo rozšírené rokovanie predsedníctva Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied (SAPV), na ktorom boli odovzdané dekréty novozvoleným predsedom odborov SAPV a zároveň sa prediskutovali aktuálne problémy vedy a výskumu na Slovensku a v európskom výskumnom priestore.

Na rokovaní sa, okrem iných účastníkov, zúčastnil aj poslanec Európskeho parlamentu pán Peter Baco a zástupcovia štyroch univerzít - Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, Slovenskej technickej univerzity vo Zvolene a Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach a Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

Z úvodnom vystúpení nový predseda SAPV pán Jozef Konôpka povedal:

“SAPV má svoj historický zrod v československej akadémii zemědělskej, založenej v roku 1924. Súčasná SAPV vznikla po rozdelení Československa v roku 1993. Tvorí ju 114 riadnych, 50 čestných a 28 zahraničných členov, volených z pracovníkov univerzít, pôdohospodárskej rezortnej výskumnej základne, ústavov SAV, decíznej sféry, záujmových organizácií i z výrobných odvetví.

Hlavnou úlohou akadémie, ako učenej spoločnosti, je podnecovať a usmerňovať vedecko-výskumnú činnosť v oblasti pôdohospodárstva, využívať svoj intelektuálny potenciál ako kvalifikovaný poradný orgán pre pôdohospodársky rezort i ďalšie ústredné inštitúcie štátnej správy a potencionálnych užívateľov výsledkov vedy a výskumu, formou vedeckých rozpráv riešiť aktuálnu i perspektívnu problematiku pôdohospodárskej vedy a praxe, vytvárať demokratické prostredie pre slobodnú výmenu vedeckých a odborných názorov a participovať na tvorbe vedomostnej ekonomiky a spoločnosti.

Každá vyspelá krajina má vlastnú vedecko-výskumnú základňu pôdohospodárstva podporovanú zo štátnych zdrojov. Podmieňuje to neopakovateľnosť regionálnych prírodných i ľudských zdrojov, komplex výrobných faktorov i spoločenských potrieb a požiadaviek, konkrétny stav a situácia v pôdohospodárstve, ale aj jeho krajinotvorné i ďalšie celospoločenské funkcie v danom prírodnom prostredí.

Doterajšia transformácia výskumnej základne pôdohospodárskeho rezortu prebiehajúca najmä v dôsledku znižovania zdrojov, spôsobila jej drastickú redukciu: z pôvodných 21 výskumných organizácií v roku 1989 zostalo v roku 2006 len 5. Počet pracovníkov sa znížil z 3 120 na 1 061(na 34%), z toho výskumných z 1 310 na 456, čo je o tretinu menej, ako odporúčal zahraničný audit pre Slovensko, urobený v roku 1997 v rámci programu PHARE (1 550 celkový počet, z toho vo výskumnej kategórií 650). Finančné zabezpečenie rezortných ústavov je dlhodobo nedostatočné. Predstavuje len 60% úrovne v Českej republike.

Je nevyhnutné zataviť ďalšie znižovanie kvalifikovanej personálnej kapacity v rezortnom výskume a riešiť primerané finančné zabezpečenie, podmieňujúceho jeho požadovanú výkonnosť.

SAPV sa uchádza o úmernú participáciu svojich zástupcov v centrálnych radách a komisiách vlády SR, Ministerstva školstva SR i SAV. Za dôležité považuje zabezpečiť v rámci noviel, či nových zákonov zrovnoprávnenie rezortných výskumných inštitúcií s ústavmi SAV a univerzitami (inštitucionálne financovanie, získavanie zdrojov z grantových agentúr, úľavy na miestnych daniach a pod.).

SAPV považuje za potrebné spracovať koncepciu edičnej činnosti v pôdohospodárstve, vydávanie vedeckej a odbornej literatúry, ale aj koncepciu osvetovej komunikácie s verejnosťou.”

Vedecký sekretár SAPV pán Štefan Mihina poukázal na problémy spojené s účasťou v rámcových programoch EÚ, kde má Slovenská republika vážne rezervy a nachádza sa až na 25. mieste spomedzi členských štátov EÚ. Tento negatívny trend môžeme zmeniť, len keď personálne a technicky vybavíme naše pracoviská a poskytneme im dostatočnú domácu podporu, vytvoríme dostatočné informačné zázemie, naše domáce výskumné programu budú kompatibilné s európskymi a bude poskytovaná podpora na vypracovanie projektu a jeho prefinancovanie. Z uvedeného vyplýva, že hlavným dôvodom neúspechu Slovenska je neustále sa znižujúca podpora štátu pre vedu a výskum. Preto je nevyhnutné zvýšiť podiel financovania zo súčasných 0,29% z HDP na minimálne 0,6% z HDP, ináč nebude záujem súkromnej sféry, ani zahraničia. Záverom skonštatoval, že iba seriózny domáci prístup je základom úspechu v zahraničí, pričom si treba uvedomiť, že ak sa chceme spoliehať iba na čerpanie poznatkov zo zahraničia, z medzinárodného zdroja informácií môže čerpať iba ten, kto doň vkladá.

Generálny riaditeľ sekcie vedy na Ministerstve školstva pán Šupín kladie hlavný dôraz na prepojenosť inštitúcií, lepšiu koordináciu, pretože nežiaduca duplicita vo výskume bráni jeho konkurencieschopnosti a viaczdrojovému financovaniu. Návrh na zriadenie ústredného orgánu štátnej správy pre vedu bol zamietnutý, a v 7. rámcovom programe EÚ, kde je alokovaných 55 mld. Euro, sa už v súčasnosti prognózuje, že Slovensko nebude úspešné. V 6. rámcovom programe EÚ boli len 2 programy koordinované slovenskými inštitúciami.

24. 4. 2007

Ministerstvo pôdohospodárstva SR
odbor komunikácie a vzťahov s verejnosťou
Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava
Tel.: 02 59266 272, 02 59266 311
e-mail: [email protected]
www.mpsr.sk


Harmonogram ministra
AGROpodcast Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Nahlasovanie zásob komodít
Kalkulačky
Farmársky manuál SPP 2023 - 2027
Značka kvality
Školský program
Agromapy
EFSA – Temporary FC logo_socials
Integrovaný regionálny operačný program 2014 - 2020
Program rozvoja vidieka SR 2014 - 2022
Operačný program Rybné hospodárstvo 2014 - 2022
PRH 2021-2027
INTERREG V-A SK-CZ
Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko
Program cezhraničnej spolupráce na programe Interreg V-A Slovensko-Madarsko
Bestslovakfood