Facebook Statistics
Značka Kvality

Aktuality

Signalizácia v ochrane rastlín – jedlé gaštany v ohrození

25-10-2012

na obdobie 25.10.2012 - 1.5.2013

V predchádzajúcom čísle Roľníckych novín, v rubrike Na voľný čas, boli opísané jedlé gaštany ako plnohodnotná a na vitamíny a minerály bohatá potravina. V minulosti boli natoľko cenené, že sa používali ako platidlo. Pôvod jedlého gaštana a jeho rozšírenie pochádza z Apeninského polostrova. Tento rok som strávila dovolenku horskou turistikou na Korzike, kam boli jedlé gaštany privezené na príkaz vlády ešte v 12. storočí, keď hrozil ostrovu hladomor. Jedlý gaštan sa stal súčasťou všetkých jedál: chleba, koláčov, cukroviniek, nátierok, prívarkov, omáčok, likérov a doteraz z neho varia vynikajúce pivo Pietra.

Aj na Slovensku sa začíname o jedlé gaštany znovu zaujímať. Každoročne sa na hrade Modrý kameň konajú Gaštanové slávnosti s množstvom ukážok využitia jedlých gaštanov v našej kuchyni, zaujímavá je internetová stránka www.gastany.sk.

V uvedenom článku Roľníckych novín bol spomenutý aj nebezpečný škodca jedlých gaštanov hrčiarka gaštanová (Dryocosmus curiphilus), ktorý bol práve tento rok zavlečený aj na Slovensko. Je to drobný, byložravý hálkotvorný zástupca blanokrídleho hmyzu. Pochádza z Číny, odkiaľ sa postupne táto mucha rozšírila do Kórei a Japonska a ďalej bola zavlečená do USA a v poslednom desaťročí tiež do Talianska (región Piemont, juh provincie Cuneo), Francúzska a Slovinska. Je radený k celosvetovo najvážnejším škodcom gaštana. Straty na produkcii plodov môžu predstavovať až 70 % a pri silnom napadnutí môže škodca spôsobiť oslabenie a úhyn stromov. Škodlivosť spočíva v tom, že samičky kladú vajíčka dovnútra púčikov, v zhlukoch po 3-5 ks. Každá samička môže naklásť viac ako 100 vajíčok. Niektoré púčiky obsahujú 20-30 vajíčok. Dĺžka života dospelých jedincov je krátka (asi 10 dní, z ktorých časť strávia vŕtaním výletového tunela z hrče). Vajíčka sa liahnu o 30-40 dní. Larvy prezimujú v skorých instarových štádiách vo vnútri púčikov gaštanov. Na jar, v období pučania vyliezajú von a spôsobujú na mladých výhonoch formovanie zelených alebo ružových hrčí o priemere 5-20 mm. Larvy žerú vo vnútri hrčí 20-30 dní pred zakuklením. V závislosti od lokality (nadmorská výška, dĺžka dňa) a odrode gaštana sa kuklenie vyskytuje od polovice mája do polovice júla a výlet dospelých jedincov z hrčí nastáva od konca mája do konca júla. Všetky jedince sú samičky (samčeky tohto druhu neboli nikdy nájdené). Hrčiarka gaštanová sa teda reprodukuje partenogeneticky (vývoj jedinca z neoplodneného vajíčka). Dospelá mucha má dĺžku 2,5-3 mm, telo čiernej farby, nohy, bazálny článok tykadiel a stopkatý článok tykadiel a vrchné hryzadlá sú žltohnedé. Kukla má dĺžku 2,5 mm, je čierna alebo tmavohnedá, vajíčka sú oválne, mliečne biele, 0,1-0,2 mm dlhé.

Hrčiarka gaštanová sa do nových krajín dostáva dovozom zamoreného množiteľského materíálu – očiek, vrúbľov a mladých stromčekov. Miestne rozširovanie nastáva priamo presunom napadnutých mladých rastlín alebo letom dospelých samičiek počas ich doby výskytu (od konca mája do konca júla). Je možné rozširovanie vetrom na väčšie vzdialenosti. Rýchlosť šírenia je 8-25 km za rok. Pri zistení výskytu musia byť mladé stromčeky celé zlikvidované spálením. Staršie výsadby je treba prerezávať a odrezané napadnuté výhony ničiť pálením. V súčasnosti nie sú dostupné účinné prípravky na ochranu rastlín proti tomuto škodcovi, aj samotný spôsob aplikácie insekticídov je dosť problematický. Prebieha šľachtenie na odolnosť gaštanov pred napadnutím týmto škodcom. Z prirodzených nepriateľov sa na biologickú ochranu dajú využiť parazitoidy z radu blanokrídlovcov z čeľade chalcidkovitých.

Dňa 13.3.2012 boli na územie Slovenskej republiky dovezené výpestky gaštana jedlého z Talianska. Fytoinšpektorka ÚKSÚP-u OOR Prievidza dňa 23.5.2012 pri pravidelnom monitoringu škodlivých organizmov zistila prítomnosť hrčiarky gaštanovej na dovezených výpestkoch a odobrala vzorku s podozrením na Dryocosmus kuriphilus. Vzorka bola zaslaná do diagnostického laboratória vo Zvolene, kde 24.5.2012 potvrdili prítomnosť Dryocosmus kuriphilus v odobraných podozrivých hálkach. ÚKSÚP Bratislava Odbor ochrany rastlín vydal okamžite Opatrenie na zabránenie zavlečenia a rozširovania Dryocosmus kuriphilus Yasumatsu na území Slovenskej republiky pod č. 262/2012. Toto opatrenie je zverejnené aj na stránke www.uksup.sk a vo Vestníku MPRV SR č 11/2012.

V opatrení sa zakazuje zavlečenie uvedeného organizmu na územie Európskeho spoločenstva a stanovujú sa osobitné požiadavky pri dovoze rastlín do Spoločenstva, podmienky premiestňovania rastlín v Spoločenstve, kontrola dodržiavania opatrení, ktorá určuje osobám povinnosť bezodkladne ohlásiť všetky prípady výskytu alebo podozrení na výskyt uvedeného organizmu na odbor ochrany rastlín kontrolného ústavu, tel. 02/69 204 442, email: [email protected] alebo písomne na adresu ÚKSÚP OOR, Hanulova 9/A, 844 29 Bratislava 42.

Kontrolný ústav vykonáva úradný prieskum na území Slovenskej republiky na rastlinách rodu Castanea s cieľom zistiť prítomnosť daného organizmu alebo dôkazov zamorenia územia. Výsledky oznamuje každoročne do 31. decembra Komisii a členským štátom Európskeho spoločenstva.

Zároveň na základe potvrdeného výskytu vyhlásil ÚKSÚP vymedzené zóny, ktoré pozostávajú zo:

  1. zamorenej zóny, kde sa potvrdila prítomnosť daného organizmu, a ktorá zahŕňa všetky rastliny preukazujúce symptómy spôsobené týmto organizmom a, ak je to vhodné, všetky rastliny patriace do rovnakej partie v čase výsadby,
  2. ohniskovej zóny s hranicou najmenej 5 km za hranicou zamorenej zóny a
  3. nárazníkovej zóny s hranicou najmenej 10 km za hranicou ohniskovej zóny.

Ďalej sa zakazuje premiestňovať rastliny z vymedzených zón alebo v rámci nich. V prípadoch, že sa prítomnosť organizmu potvrdila na rastlinách na mieste pestovania, prijať náležité opatrenia, ktorých cieľom je eradikácia uvedeného škodlivého organizmu, a sledovanie výskytu daného organizmu prostredníctvom náležitých inšpekcií počas obdobia možnej prítomnosti obývaných hálok.

ÚKSÚP OOR Bratislava vyhlásil vymedzené zóny v opatrení č. 549/OOR/2012 dňa 11.6.2012.

Všeobecne platí pri nákupe sadeníc gaštana jedlého, že každý gaštan musí mať rastlinný pas (návesku).

Hrčiarka gaštanová je nový škodlivý organizmus, ktorý napáda len jedlé gaštany (Castanea), nie je to však jediný škodca. Najvážnejšie poškodenia gaštanových sadov na Slovensku spôsobila rakovina gaštana jedlého, ktorej pôvodcom je huba Cryphonectria parasitica (syn. Endothia parasitica), ktorá spôsobuje poškodenie kôry a kambia. Prvým prejavom napadnutia hostiteľskej rastliny touto chorobou je zožltnutie a usychanie listov a vetiev. Listy usychajú od vrcholca koruny. Niekedy je napadnutý len jeden konár, odkiaľ sa nákaza šíri ďalej. Listy na napadnutých stromoch aj po uschnutí zostávajú visieť na stromoch. Ostro kontrastujú s listami zdravých stromov. Na napadnutých konároch a kmeňoch sa infekcia prejavuje sfarbovaním kôry do hnedožlta až oranžova, čím sa odlišuje od zdravej sivozelenej. V ďalšom štádiu kôra odumiera a vznikajú rôzne trhliny a rakovinové lézie. Rakovinové rany sú najzreteľnejšie na mladých stromoch a konároch s hladkou kôrou. Na kmeňoch a starších konároch je farba menej zreteľná. Spoľahlivým diagnostickým znakom sú pňové výmladky a tenké výhony na kmeni pod rakovinovými ranami. Patogén preniká do rastliny rôznymi poraneniami na kôre (hmyz, vtáky, človek). Šírenie vo vnútri hostiteľa je rýchle až do doby vytvorenia rakovinových útvarov, ktoré ďalší rozvoj huby dočasne obmedzí. Vegetatívne orgány huby sa vyvíjajú v kambiálnej zóne. V miestach rakoviny sa neskôr vytvárajú plodnice – pyknidy, ktoré sú uložené v červenooranžovej stróme. Z pykníd sú v lepkavej hmote vytláčané konídie, ktorými sa huba rozmnožuje. Z hruškovitých peritécií sú uvoľňované askospóry. Vznikajú hlavne na jeseň, pričom zrelé peritéciá môžeme nájsť v priebehu celého roka. Mycélium môže prežiť na zaschnutej kôre viac ako desať mesiacov.

Ochrana proti šíreniu: mechanické ani chemické opatrenia neboli doteraz úspešné. Uplatňuje sa najmä biologický spôsob ochrany, ktorý rozpracovali vo Francúzsku. Podľa neho sa huba Cryphonectria parasitica vyskytuje v prírode v dvoch formách. Jedna forma je virulentná a druhá hypovirulentná (nevirulentná). Bolo potvrdené v laboratórnych aj terénnych podmienkach, že hypovirulentné kmene redukujú virulentné kmene. To znamená, že po ošetrení rakovinových rán účinnými hypovirulentnými kmeňmi sa okolo rakovinovej rany urobí zával a rana sa zahojí. V SR sa choroba vyskytuje od roku 1976 a biologická ochrana sa robí od roku 1991. Podľa nariadenia vlády SR č. 199/2005 o ochranných opatreniach proti zavlečeniu a rozširovaniu organizmov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty v znení neskorších predpisov, je dovoz, preprava a rozširovanie huby Cryphonectria parasitica na rastlinách gaštana a duba určených na pestovanie, okrem osiva, zakázané.

Ing. Alena Škuciová
ÚKSÚP – OOR Topoľčany
24.10.2012


Harmonogram ministra
AGROpodcast Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Nahlasovanie zásob komodít
Kalkulačky
Farmársky manuál SPP 2023 - 2027
Značka kvality
Projekty podporované z fondov EÚ
Školský program
Agromapy
EFSA – Temporary FC logo_socials
Integrovaný regionálny operačný program 2014 - 2020
Program rozvoja vidieka SR 2014 - 2022
Operačný program Rybné hospodárstvo 2014 - 2022
PRH 2021-2027
INTERREG V-A SK-CZ
Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko
Program cezhraničnej spolupráce na programe Interreg V-A Slovensko-Madarsko
Bestslovakfood