Celofarmová eko-schéma

Strategický plán SPP 2023 – 2027 bol predložený na schválenie Európskej komisii 16.2.2022. Európska komisia dňa 11.5.2022 predložila Slovenskej republike pripomienky k jednotlivým častiam SP SPP 2023 – 2027. V súčasnosti prebieha proces vyhodnocovania pripomienok a rokovaní s Európskou komisiou s cieľom dospieť k dohode o jednotlivých častiach SP SPP 2023 – 2027.

MPRV SR v súčasnosti pripravuje vnútroštátnu legislatívu pre priame platby a usmernenie k problematike eko-schém.

Upozornenie: Poskytnuté informácie reflektujú na aktuálny stav schvaľovania SP SPP 2023 – 2027, neprejudikujú finálnu verziu SP SPP 2023 – 2027 a nezakladajú právny nárok na poskytnutie priamych platieb.

 

Vzhľadom na potrebu pokryť podstatnú časť poľnohospodárskej plochy záväzkami v oblasti klímy a životného prostredia a docieliť tak vyšší celkový dopad sa zavádza eko-schéma na celofarmovom princípe. Podpora smeruje k vykonávaniu činností, ktoré prispejú k plneniu environmentálnych cieľov v závislosti od typu poľnohospodárskej plochy, ktorú poľnohospodári obhospodarujú.

Žiadateľ o eko-schému je povinný nahlásiť na účely platby v princípe všetky oprávnené hektáre a plniť stanovené podmienky oprávnenosti v závislosti od typu poľnohospodárskej plochy, ktorú obhospodaruje. Po ich splnení získa platbu na celú výmeru podniku ako doplatok k základnej platbe (princíp „greeningu“).

Okrem typu poľnohospodárskej plochy je pre stanovenie relevantných podmienok oprávnenosti rozhodujúci podiel trvalých trávnych porastov (TTP) a tráv pestovaných na ornej pôde na výmere podniku. Postupy v eko-schéme sa rozlišujú podľa toho, či prevažuje v poľnohospodárskom podniku výmera TTP a tráv na ornej pôde alebo naopak prevažuje orná pôda.

Jednotlivé prvky eko-schémy

Na plochách trvalých plodín (vinice, sady, chmeľnice) je vhodné podporiť mitigáciu zmenu klímy a adaptáciu na ňu formou zvýšenia podielu pokrytej plochy. Zabezpečením celoročného pokrytia minimálne každého druhého medziradia v rámci plôch trvalých plodín dochádza k uchovávaniu uhlíka v pôde a tým k zmierňovaniu zmeny klímy, zároveň dochádza k ochrane pôdy ako prírodného zdroja. Vzhľadom na pokrytie medziradia dochádza tiež k lepšej retencii vody. Zároveň je vylúčená aplikácia herbicídu v medziradí, čo komplementárne prispeje k cieľu ochrany biodiverzity a znižovania použitia prípravkov na ochranu rastlín.

Zabezpečenie maximálnej výmery parcely ornej pôdy je zásadné pre uchovanie biodiverzity, vzhľadom na riešenie problematiky erózie dochádza tiež k ochrane pôdy ako prírodného zdroja. Vyňatie častí pôdy z procesu obrábania vzhľadom na vytváranie predeľujúcich biopásov vegetácie tiež vo všeobecnosti zvýši diverzitu živej zložky pôdy (edafón), ktorá je následným zdrojom mikroorganizmov pre vytváranie štruktúry pôdy. Zároveň sa prostredníctvom vytvárania biopásov vegetácie bez chemického ošetrovania vytvárajú podmienky a priestor pre hniezdenie relevantných druhov vtákov, priestor pre ochranu drobných živočíchov a zveri a podmienky pre vegetačnú činnosť opeľovačov v poľnohospodárskej krajine, zvyšuje sa tiež ponuka živočíšnej aj rastlinnej potravy pre voľne žijúce živočíchy. Vzhľadom na potrebu zabezpečiť v rámci ornej pôdy optimálny podiel neproduktívnych plôch sa stanovuje tiež požiadavka na zabezpečenie prítomnosti takýchto plôch a prvkov na ornej pôde nad rámec podmienok kondicionality, čím sa prispeje k požiadavke na zlepšenie stavu biodiverzity. Alternatívne je možné prispieť k zvýšeniu biodiverzity v chránených územiach zatrávnením časti ornej pôdy a zabezpečením pasenia na týchto plochách, nakoľko likvidácia pasienkov je jedným zo zásadných problémov vo vzťahu k biodiverzite. Vzhľadom na požiadavku zabezpečenia osiatia určitej časti biopásov, resp. neproduktívnych plôch zmesami vhodnými pre opeľovače dochádza k ochrane biodiverzity, ako aj k zachovaniu biotopov a krajinných oblastí. Zoznam plodín je stanovený s ohľadom na širokospektrálne potreby opeľovačov, vrátane divo žijúcich opeľovačov. Dopad špecifických podmienok pre zavlažované plochy ornej pôdy v chránených územiach sa posúdi v priebehu implementácie a zváži sa potreba možných úprav podmienok oprávnenosti.

Postupy relevantné pre trvalé trávne porasty boli stanovené s ohľadom na potrebu ochrany biodiverzity fauny a flóry prítomnej na týchto plochách. Stanovujú sa pravidlá pre realizáciu kosenia časti plôch trvalých trávnych porastov spôsobom, ktorý zabezpečí diferencované vykonávanie tejto agrotechnickej operácie tak, aby nedochádzalo k vysokej mortalite živočíchov zdržujúcich sa na lúkach v čase ich hniezdenia a rozmnožovania. Uplatňovanie bežných agrotechnických postupov neumožňuje únik živočíchov pred poľnohospodárskymi strojmi a mechanizmami, z uvedeného dôvodu je potrebné podporiť realizáciu takých postupov, ktoré zabezpečia, že určitá časť plochy trvalého trávneho porastu bude v relevantnom čase ponechaná ako nepokosená (v závislosti od nadmorskej výšky). Zároveň vplyvom intenzifikácie chovu zvierat sa zvieratá chovajú počas celého roka v ustajňovacích priestoroch, v ktorých sú aj kŕmené; najprirodzenejší spôsob chovu na pasienku je tak v dôsledku požiadavky na zvýšenie úžitkovosti obmedzovaný. Udržanie a vhodné obhospodarovanie trvalých trávnych porastov má pritom zásadný význam z pohľadu biodiverzity. Narušenie poľnohospodárskeho využívania trvalých trávnych porastov má negatívny vplyv na krajinotvornú funkciu, mení sa tiež botanické zloženie porastu, v ktorom dominujú menej hodnotné trávy, byliny a vyskytujú sa nálety drevín. Vhodné udržiavanie týchto plôch je preto potrebné realizovať optimálnymi postupmi, ktoré zahŕňajú aj pravidelné pasenie hospodárskych zvierat.

Na plochách rýchlorastúcich drevín sa vzhľadom na potrebu zachovania biodiverzity vyžaduje optimálne ošetrovanie medziradia aj samotných riadkov vo vegetačnom období za účelom prevencie výskytu expanzívnych druhov rastlín vrátane inváznych druhov bez použitia prípravkov na ochranu rastlín.