Potreba poplatkov za vyňatie pôdy
Dôvodom zavedenia poplatkov za vyňatie poľnohospodárskej pôdy v návrhu novely zákona č. 220/2004 Z. z. sú tie isté dôvody, ktoré platia v celej EÚ - Ochrana poľnohospodárskej pôdy a jej zachovanie pre budúce generácie, a tiež usmernenie investorov mimo najkvalitnejších pôd SR v Bratislavskom a Trnavskom kraji, a tým docielenie redukcie diferenciácií rozdielov medzi jednotlivými regiónmi.
Obdobný zákon platí aj v Českej republike, a to kontinuálne od roku 1958, keďže u nich nebol zrušený, len bola upravená výška platby finančnou vyhláškou.
Zavedením poplatkov za odňatie najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd sa zabezpečí najmä ochrana pôdy ako nenahraditeľnej prírodnej hodnoty. Takisto touto novelou dôjde k nasmerovaniu investorov stavieb do lokalít mimo územia najkvalitnejších a najprodukčnejších poľnohospodárskych pôd (okrem Bratislavského a Trnavského kraja).
Táto novela zákona bola potrebná kvôli ochrane pred developermi, ktorí zastavajú najkvalitnejšiu pôdu na Slovensku a častokrát na svoj investičný zámer zaberú viac pôdy, ako potrebujú. Ide o to nasmerovať ich investície do najchudobnejších regiónov na východe SR, kde sú tieto poplatky najnižšie – ak nie nulové, lebo práve tu je pôda zaradená do 8. a 9. skupiny (ide o rozdelenie podľa bonity pôdy, pritom vláda ešte nevyhlásila strategické investície).
Už dnes je jasné, kedy je potrebné žiadať o vyňatie – úprava procesu vyňatia poľnohospodárskej pôdy existuje už v platnej a účinnej právnej úprave a nie je predmetom novely. Podľa §16, ods. 2 v znení novely predloženej na rokovanie NR SR „Súhlas podľa § 13 až 15 sa nevyžaduje, ak ide o celkovú a konečnú výmeru odňatia poľnohospodárskej pôdy do 1000 m2, ak ide o usporiadanie neoprávnených záberov poľnohospodárskej pôdy, alebo ak ide o dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy.“
Od odvodov sa oslobodzuje odňatie poľnohospodárskej pôdy pre:
- stavby, zariadenia a opatrenia slúžiace na sprístupnenie a ochranu poľnohospodárskych pozemkov, napríklad poľné cesty, protierózne a protipovodňové opatrenia;
- výstavbu diaľnic, ciest pre motorové vozidlá a ciest I. triedy; - výstavbu zariadení na zabezpečenie úloh obrany štátu;
- výsadbu rýchlorastúcich drevín na poľnohospodárskej pôde pre energetické účely.
Výstavbu v intraviláne obce vrátane rodinných domov rieši aj novela stavebného zákona v gescii ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja.
Táto novela za zastavené územie obce ustanovuje okrem existujúcej hranice zastaveného územia aj všetky pozemky schválené územným plánom obce na zastavanie. A tak občan pri individuálnej výstavbe rozhodne postaviť si dom v súlade s územným plánom obce, nebude povinný platiť odvody. Občania sa nemusia obávať odvodov, keďže platnosť oboch právnych noriem by mala byť zosúladená.
