Facebook Statistics
Značka Kvality

Kritériá hodnotenia rizika rastlín produkovaných cielenou mutagenézou, cisgenézou a intragenézou

21-10-2022

Vo vyhlásení zo dňa 18. októbra navrhli vedci Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) šesť hlavných kritérií napomáhajúcich pri hodnotení rizika rastlín produkovaných technikami genetického inžinierstva, ako sú cielená mutagenéza, cisgenéza a intragenéza. Európska komisia požiadala EFSA o toto vedecké poradenstvo s cieľom podpory svojej prebiehajúcej politickej iniciatívy týkajúcej sa nových genomických techník.

  1. Čo je to cielená mutagenéza, cisgenéza a intragenéza?

Ide o techniky génového inžinierstva, procesy, ktoré menia genetickú štruktúru organizmu úpravou, odstránením alebo zavedením DNA.

  • Cielená mutagenéza je súhrnný termín používaný na opis techník, ktoré vyvolávajú špecifické mutácie vo vybraných cieľových miestach genómu. K zmenám dochádza bez vloženia genetického materiálu.
  • Cisgenéza znamená modifikáciu genetického materiálu organizmu sekvenciou toho istého alebo príbuzného druhu. Nová sekvencia obsahuje presnú kópiu sekvencie, ktorá sa už nachádza v genofonde šľachtiteľov (súbor všetkých genetických informácií pre daný druh, ktorý je k dispozícii na použitie šľachtiteľom rastlín).
  • Intragenéza znamená modifikáciu genetického materiálu organizmu kombináciou rôznych sekvencií toho istého alebo blízkeho druhu. Nová sekvencia obsahuje upravenú kópiu sekvencií, ktoré sa už nachádzajú v genofonde šľachtiteľov.
  1. Ako sa líšia rastliny vyprodukované novými genomickými technikami od rastlín vyprodukovaných zavedenými technikami genetickej modifikácie alebo tradičným šľachtením?

Niektoré rastliny vyrobené novými genomickými technikami môžu disponovať iba malými zmenami, ktoré sa môžu vyskytnúť aj v prírode alebo pri bežnom šľachtení. Iné môžu mať početné a rozsiahle modifikácie, ktoré môžu byť podobné modifikáciám v rastlinách vyrobených zavedenými technikami genetickej modifikácie používanými v posledných dvoch desaťročiach.

  1. Aké kritériá navrhujú naši odborníci používať pri posudzovaní rizika v prípade rastlín produkovaných cielenou mutagenézou, cisgenézou a intragenézou?

Kritériá navrhnuté vedcami EFSA sú opísané vo vyhlásení EFSA. Prvé štyri zo šiestich kritérií sa týkajú molekulárnej charakteristiky genetickej modifikácie zavedenej v prijímajúcej rastline. Konkrétne hodnotia:

  1. Či je prítomná cudzia („ exogénna“) sekvencia DNA.
  2. Ak áno, či sekvencia pochádza z genofondu šľachtiteľov.
  3. Ako je sekvencia integrovaná, napr. náhodne alebo cielene?
  4. Či bol niektorý gén hostiteľskej rastliny „ prerušený“ (rozdelený) novo vnesenou sekvenciou.

Kritériá 1 - 4 sú určené na zistenie, či cisgénne a intragénne sekvencie zmenili gény hostiteľskej rastliny. Ak sa tak nestalo, alebo pri zasiahnutí cudzieho génu sa žiadne riziko nezistilo, uplatňujú sa ďalšie dve kritériá:

  1. Má históriu používania?
  2. Ak nie, mala by sa starostlivo posúdiť štruktúra a funkcia modifikovaných sekvencií DNA („ alela“).

Tieto dve posledné kritériá sa vzťahujú aj na rastliny produkované cielenou mutagenézou.

  1. Čo znamená „ história používania“ a ako ju možno hodnotiť?

Hodnotenie histórie používania by malo byť dôležitou súčasťou primeraného posúdenia rizika cisgénnych, intragénnych a cielene mutagénnych rastlín, keďže novo modifikované verzie DNA (alely) sa už môžu vyskytovať v prírode. Táto koncepcia je dobre zavedená pri hodnotení GMO vyvinutých pred rokom 2001. Preukázanie historického používania je založené na dôkaze, že niektoré alebo všetky rastliny sa konzumovali (potraviny a/alebo krmivo a odvodené produkty) dlhší čas bez dôkazov o škodlivých účinkoch pre spotrebiteľa. To znamená, že expozícia vyplývajúca z nového používania bude v rozsahu „ historického“ používania. Podobné prístupy sa používajú aj pri posudzovaní rizík pre životné prostredie.

Ak nie je možné dostatočne preukázať „ históriu používania“ novo modifikovanej sekvencie DNA (alely), mala by sa dôkladne posúdiť jej štruktúra a funkcia (6. krok navrhovaných kritérií).

  1. Zaoberá sa vyhlásenie otázkou mimo cieľových účinkov?

Mimo cieľové účinky sú neúmyselné mutácie, ktoré sa zavádzajú na iných než plánovaných miestach genómu. V prípade rastlín, v ktorých je novo modifikovaná sekvencia DNA úspešne cielená, sa v porovnaní s náhodným vkladaním alebo bežným šľachtením výrazne zníži potenciál mimo cieľových účinkov. Požiadavky na údaje pre hodnotenie rizika sa teda môžu v jednotlivých prípadoch znížiť.

  1. Prečo Európska komisia požiadala EFSA o toto vedecké poradenstvo?

Komisia požiadala EFSA, aby zvážili závery z predchádzajúcich vedeckých stanovísk a príslušných usmerňovacích dokumentov v tejto oblasti a navrhli príslušné kritériá, ktoré by sa mali zohľadniť pri hodnotení rizika rastlín vyprodukovaných pomocou nových genomických techník. Posudzované vedecké dokumenty sa týkajú hodnotenia geneticky modifikovaných rastlín, rastlín vyvinutých prostredníctvom cisgenézy a intragenézy, cielenej mutagenézy, syntetickej biológie ako aj hodnotenia alergenicity a bezpečnosti proteínov u potravín a krmív vyrobených pomocou biotechnológie.

Práca EFSA podporí prebiehajúcu politickú iniciatívu Európskej komisie týkajúcu sa nových genomických techník. Viac informácií nájdete na webovej stránke Komisie.

  1. Aká je úloha EFSA v súvislosti s novými genomickými technikami

Úlohou EFSA je posudzovať bezpečnosť potravín pre ľudí, zvieratá a životné prostredie. Vo vyhlásení o kritériách hodnotenia rizika rastlín produkovaných cielenou mutagenézou, cisgenézou a intragenézou je zhrnutý súbor prác, ktoré sú prvým krokom k vytvoreniu spoľahlivého vedecky podloženého rámca na posudzovanie rizík týchto techník v potravinách a krmivách a pre životné prostredie. Zahŕňa zoznam oblastí, v ktorých možno použiť existujúce metodiky hodnotenia rizík, a tiež upozornenie na nedostatky v súčasných prístupoch a požiadavkách týkajúcich sa údajov. Úlohou EFSA nie je určovať, ako by sa malo európske poľnohospodárstvo vyvíjať alebo či sú potrebné nové technológie na dosiahnutie politických cieľov, ako sú udržateľnejšie potravinové systémy.

EFSA bude naďalej poskytovať technickú pomoc a vedecké poradenstvo na podporu manažérov rizík v oblasti genetického inžinierstva s cieľom zabezpečiť bezpečnosť potravín pre spotrebiteľov v EÚ.

  1. Občania EÚ sú informovaní o používaní nových genomických techník pri výrobe potravín? Obávajú sa ich?

Dva nedávne prieskumy EFSA - prieskum z roku 2021 a Eurobarometer o bezpečnosti potravín z roku 2022 - odhalili nízke povedomie občanov EÚ o nových genomických technikách. Z Eurobarometra vyplynulo, že používanie novej biotechnológie pri výrobe potravín nie je často spomínanou obavou občanov. Len 8 % z tých, ktorí sú o tejto otázke informovaní, ju tiež uviedlo ako jednu z piatich hlavných obáv týkajúcich sa bezpečnosti potravín. Prieskum z roku 2021 však odhalil, že nedostatok informácií v otázke „ aké sú možné riziká“, je pre občanov dôležitou medzerou v ich poznatkoch, pričom približne dve tretiny (69 %) by chceli o problematike vedieť viac.

  1. Ako sa môžem dozvedieť viac o práci EFSA v oblasti nových genomických techník?

EFSA zorganizuje 12. decembra 2022 otvorené stretnutie so zainteresovanými stranami, ktoré majú záujem o túto tému. Počas tohto podujatia vyzvú účastníkov, aby sa zapojili do interaktívnej panelovej diskusie, ktorá bude zameraná výlučne na hodnotenie rizík a vedecké aspekty nových genomických techník.

Pôvodné znenie tlačovej správy nájdete na webovej stránke EFSA

Harmonogram ministra
AGROpodcast Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Nahlasovanie zásob komodít
Kalkulačky
Farmársky manuál SPP 2023 - 2027
Značka kvality
Projekty podporované z fondov EÚ
Školský program
Agromapy
Dotazník pre potravinárov
EFSA – Temporary FC logo_socials
Integrovaný regionálny operačný program 2014 - 2020
Program rozvoja vidieka SR 2014 - 2022
Operačný program Rybné hospodárstvo 2014 - 2022
PRH 2021-2027
INTERREG V-A SK-CZ
Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko
Program cezhraničnej spolupráce na programe Interreg V-A Slovensko-Madarsko
Bestslovakfood