Facebook Statistics
Značka Kvality

Kupujte slovenské potraviny

Čerstvosť neoklameš

21-07-2017

ilustračný obrázok

Pôvod a zloženie majú veľký vplyv na kvalitu potravín. Aj preto nie je jedno, koľko stoviek kilometrov musela potravina precestovať, aby sa dostala až na náš stôl. Čím je vzdialenosť väčšia, tým pravdepodobnejšie obsahuje potravina viac konzervantov, solí, stabilizátorov a iných látok, ktoré v konečnom dôsledku ovplyvňujú kvalitu potraviny. Inak by potravina takú diaľku jednoducho nevydržala. Aj preto je najlepšie kupovať potraviny čo najčerstvejšie, ideálne priamo zo Slovenska.

Okrem vyššej čerstvosti máme slovenské potraviny plne pod kontrolou od farmy až po pult v obchode. Kvalita a bezpečnosť potravín ako aj ochrana spotrebiteľa sú cieľom pravidelných úradných kontrol kvality potravín a hygienických podmienok rezortu pôdohospodárstva. Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) SR vykoná ročne desaťtisíce kontrol. Úradné kontroly majú za cieľ chrániť spotrebiteľov a ich zdravie. Dobrou správou je, že situácia sa zlepšuje a najlepšou z nich, že počet nájdených nedostatkov je najnižší u slovenských prvovýrobcov. Kontroly prebiehajú vo všetkých článkoch potravinového reťazca – od prvovýrobcov a spracovateľov, cez transport a skladovanie až po obchod.

Treba si uvedomiť, že spotrebiteľ hrá v kvalite potravín kľúčovú úlohu. V konečnom dôsledku zákazníci určujú, čo budú obchodníci ponúkať. Je preto veľmi dôležité, aby si zákazníci všímali kvalitu, pôvod potravín a ich zloženie.

Ako posudzovať čerstvosť potravín?

V ostatnom čase sa ako jedna z najvážnejších otázok pri potravinách otvára otázka ich čerstvosti. Dĺžku trvania čerstvosti potraviny určuje výrobca na základe svojich výrobných predpisov, surovín a zložiek potraviny, typu obalu, spôsobu výroby a aj skladových skúšok. Je pravdou, že s narastajúcou globalizáciou a voľným obchodom narastajú požiadavky obchodu na predlžovanie trvanlivosti potravín. Napomáhajú tomu rôzne prídavné látky, ktoré sú síce povolené európskou legislatívou, avšak  už znamenajú určitý zásah do prirodzenosti potravín. Čím menej prídavných látok potravina má, tým ju môžeme považovať za čerstvejšiu a prírodnejšiu, aj keď s vysokou pravdepodobnosťou nebude mať takú dlhú trvanlivosť. Voľba je v tomto prípade na spotrebiteľovi, akej potravine dá svoje preferencie.

Využiteľnosť potravín z aspektu čerstvosti je  tiež otázkou, ktorá sa významnou mierou podieľa na možnom riešení zníženia plytvania potravinami, pokiaľ spotrebitelia rozumejú označovaniu potravín vo vzťahu k ich odporúčanej dobe spotreby resp. dobe minimálnej trvanlivosti.

Dátum spotreby

Indikuje, do ktorého dátumu je potravina garantovane bezpečná. Dátum spotreby sa uvádza u čerstvých potravín, ktoré môžu rýchlo podliehať  skaze, ako napr. čerstvé ryby, čerstvé mäso, mliečne výrobky, lahôdky a podobne. V prípade skladovania takýchto potravín je skutočne nevyhnutné rešpektovať odporúčania výrobcu o spôsobe skladovania, pretože riskujeme ich rýchlejšie pokazenie. Rozumieme tým skladovanie v chladničke, resp. mrazničke, pri presne predpísanej teplote. Pre zachovanie vlastností potraviny by sme tiež mali rešpektovať odporúčania výrobcu na pracovné postupy úpravy potraviny, najmä mrazených potravín, napr. pred tepelnou úpravou potravinu nerozmrazovať. Pre zachovanie bezpečnosti potravín s označením dobou spotreby je tiež veľmi dôležité rešpektovať informáciu výrobcu o tom, ako dlho po otvorení je potravinu možné konzumovať pri zachovaní stanovených podmienok, samozrejme pred dobou spotreby. Pre zachovanie bezpečnosti potraviny je tiež nevyhnutné, a to najmä teraz v lete, zachovať chladiaci reťazec. Potraviny označené dobou spotreby nemôžu byť vystavené dlhšiemu prerušeniu chladiaceho reťazca, pretože môže byť ohrozená ich bezpečnosť. Znamená to nakupovať tesne pred odchodom domov a nie na začiatku obchodného výletu s tým, že potraviny ostanú uložené v aute.

Dátum minimálnej trvanlivosti

Je to dátum, do ktorého si potravina pri správnom skladovaní uchováva svoje špecifické vlastnosti. Po dátume minimálnej trvanlivosti môže potravina stratiť svoju štruktúru, farbu alebo iné kvalitatívne vlastnosti, ale je stále bezpečná. Dátum minimálnej trvanlivosti môžeme nájsť na trvanlivých potravinách, napr. mrazených, sušených a konzervovaných potravinách, čokoládach, oleji  a pod. Po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti je potrebné zhodnotiť kvalitatívne parametre potraviny a v prípade pozitívneho vizuálneho a senzorického hodnotenia je možné potravinu spotrebovať. Pri porušení obalu je k potravine pod dobe minimálnej trvanlivosti potrebné pristupovať opatrne. Zvýšená opatrnosť je namieste pri mäsových konzervách po dátume minimálnej trvanlivosti, absolútne vylúčené je použitie takých mäsových konzerv, ktoré vykazujú náznaky nafúknutosti.

Darovanie potravín

Na Slovensku veľmi dlho prebiehala diskusia o tom, či je možné a za akých podmienok povoliť darovanie potravín po dobe minimálnej trvanlivosti na charitatívne účely. Po 4 rokoch veľmi intenzívneho úradného dozoru, kedy sa predaj potravín na pultoch obchodných reťazcov znížil pod 1%, našlo MPRVSR v spolupráci so ŠVPS SR ako orgánom úradnej kontroly v roku 2016 cestu, ako umožniť darovanie potravín po dobe minimálnej trvanlivosti na charitatívne účely, samozrejme pri zachovaní ich bezpečnosti. Bol to významný krok najmä k znižovaniu plytvania potravinami a k poskytnutiu stále bezpečných potravín tým vrstvám obyvateľstva, ktoré sú odkázané na sociálnu pomoc.

Vysledovateľnosť potravín

Vysledovateľnosť patrí k základným pilierom európskej politiky bezpečnosti potravín.  Na základe integrovaného prístupu a princípu „z farmy na stôl” je bezpečnosť potravín chápaná ako bezpečnosť celého potravinového reťazca počnúc zdravím a ochranou rastlín, zdravím a dobrými životnými podmienkami zvierat cez bezpečnosť krmív až po bezpečnosť potravín, vrátane výživových doplnkov a materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami. Požiadavka vysokej úrovne bezpečnosti potravín a zároveň zabezpečenie voľného pohybu tovaru, v rámci Spoločenstva viedlo na komunitárnej úrovni k vysokému stupňu harmonizácie legislatívy bezpečnosti celého potravinového reťazca.

Nakoľko v rámci Európskej únie je zavedený voľný pohyb tovaru je z hľadiska ochrany zdravia ľudí i zvierat nevyhnutná rýchla výmena informácií, ktorú v oblasti bezpečnosti potravín zabezpečujú najmä dva informačné systémy RASFF a TRACES. RASFF slúži ako účinný nástroj pre rýchlu výmenu informácií o potravinách a krmivách na európskom trhu, ktoré môžu predstavovať priame alebo nepriame riziko pre zdravie ľudí a je jedným z kľúčových nástrojov, ktorý umožňuje pohotovo reagovať v prípade zistenia rizika. Je tiež nevyhnutným nástrojom na zabezpečenie vysledovateľnosti potravín v rámci celej EÚ.

Znamená to, že pokiaľ výrobca dodržiava platnú legislatívu, každá potravina má zapísanú svoju históriu od pôvodu suroviny, spracovania, distribúcie až po predaj na pulte konečnému spotrebiteľovi a je teda vysledovateľná v každom kroku svojej  výroby. Napriek veľmi komplexnej legislatívnej ochrane spotrebiteľa sa v ostatných rokoch na trhu EÚ pravidelne objavujú potraviny, ktoré sú falšované, pričom môžu byť len menej kvalitné, ale môžu byť aj priamo zdravie ohrozujúce. Je skutočne šokujúce, že  niektorí výrobcovia v snahe zvýšiť svoj ekonomický profit pristúpia k falšovaniu potravín, zneužívajúc rozsiahly spoločný európsky trh a základnú premisu európskej legislatívy, že za potravinu uvádzanú na trh je zodpovedný výrobca a úradná kontrola koná až následne.

Rozsiahlym škandálom, ktorý jasne ukázal na nedostatky v európskej legislatíve, bolo nahradenie hovädzieho mäsa mäsom konským v celom rade spracovaných výrobkov. Napriek tomu, že tieto potravinárske výrobky boli bezpečné, boli vlastne falšované, pretože v zložení bolo uvádzané hovädzie mäso. Napriek veľmi rýchlemu nasadeniu orgánov úradnej kontroly v mnohých členských krajinách, bolo veľmi náročné poskladať mozaiku výrobných a distribučných kanálov týchto výrobkov a identifikovať účastníkov tohto podvodu. V tomto prípade bolo zabezpečenie  vysledovateľnosti na úrovni detektívnej práce, do ktorej boli zapojené európske a národné kriminálne úrady.

Na základe tohto škandálu prijala EÚ nové označovanie všetkých druhov mäsa tak, aby spotrebiteľ dostal informáciu, kde bolo zviera chované, porazené a kde bolo spracované do finálneho výrobku. Tento nový prístup „cestovnej mapy mäsa“ mimoriadne sprehľadnil poskytovanie informácií o pôvode mäsa a v prípade akéhokoľvek problému aj uľahčil vysledovateľnosť.

Škandál s brazílskym mäsom

Prípad salmonelového mrazeného brazílskeho mäsa na Slovensku však ukázal, že pokiaľ ide o zlý úmysel, tak na takýto prípad je aj prepracovaná legislatíva krátka. Tu pomôže len rýchly a profesionálny zásah orgánov úradnej kontroly, ktoré využijú všetky dostupné prostriedky pre zabezpečenie vysledovateľnosti a následne stiahnutia takéhoto nebezpečného výrobku z trhu. Napriek viacerým potravinovým škandálom na našom spoločnom európskom trhu, ktoré mohli otriasť dôveryhodnosť spotrebiteľov je potrebné konštatovať, že bezpečnosť a kvalita potravín v Európe je na vysokej úrovni a spotrebiteľ dostáva všetky potrebné informácie pre správne rozhodovanie pri nákupe potravín. Odhliadnuc od informácií o zložení, alergénoch a prídavných látkach sú pre spotrebiteľa dôležité aj informácie o pôvode potravín.

Ako sa orientovať v informáciách na etikete

Nie vždy sa však spotrebiteľ vie dobre orientovať v informáciách uvedených na etikete vo vzťahu k pôvodu potraviny. V súčasnosti najzrozumiteľnejšie označenie pôvodu je teda u mäsa. Veľmi zrozumiteľné je označenie potravín živočíšneho pôvodu, teda masových, hydinových a mliečnych výrobkov, ako aj vajec. Na každom takomto výrobku okrem slovného vyjadrenia musí byť uvedený identifikačný kód krajiny s registračným číslom výrobcu v ovále.

Zložitejšie je identifikovať pôvod v produktoch rastlinného pôvodu, v spracovaných potravinách a v potravinách vyrobených pod privátnou značkou. Podľa platnej legislatívy môže byť na výrobku uvedená adresa nielen výrobcu, ale aj distribútora, resp. predajcu, ktorý potravinu uvádza na trh. Mätúce pre spotrebiteľa môže byť aj pôvod potraviny vyrobenej na Slovensku, hoci na Slovensku prebehla len operácia balenia. Podľa európskej legislatívy je to však jedna z hlavných operácií a postačuje na získanie označenia „vyrobené  na Slovensku“. Najčastejšie sa takéto anomálie vyskytujú pri hydine a vajciach a preto je potrebné preštudovať celé označenie hydiny, resp. označenie na vajíčku a nielen na obale.

V rámci diskusie na pôde Európskej komisie je neustále aktuálnou otázka pôvodu surovín, ktoré tvoria hlavnú zložku v mliečnych a mäsových výrobkoch. Z hľadiska vysledovateľnosti a správneho informovania spotrebiteľa by to bol významný krok, avšak pri zohľadnení voľného pohybu a nákupu surovín v rámci celej EÚ je to najmä pre veľkých výrobcov logisticky ťažko zvládnuteľné riešenie. Mohlo by to však byť  zaujímavé pre lokálnych výrobcov, ktorí skutočne spracovávajú domácu surovinu a môžu tak posilniť svoju trhovú pozíciu. Bude zaujímavé sledovať vývoj tohto zámeru a guráž európskych štátov posilniť národnú identitu potravín prostredníctvom povinnej  legislatívy.

Väčšina členských krajín totiž rieši dodatočné označovanie pôvodu dobrovoľnými postupmi, ktoré považujú za dostatočné. Slovensko tiež aktívne pristúpilo k dobrovoľnému označovaniu kvalitných domácich potravín  Značkou kvality SK a Značkou kvality SK GOLD, kde okrem dosiahnutých kvalitatívnych parametrov musí 75 % surovín danej potraviny pochádzať zo Slovenska. Slovensko má ako jediná krajina v EÚ notifikované dobrovoľné označovanie slovenskej potraviny a slovenského poľnohospodárskeho výrobku, ako aj  regionálnej a farmárskej potraviny, či poľnohospodárskeho výrobku. Všetky tieto označenia majú za cieľ poskytnúť informáciu spotrebiteľovi o tom, že daná potravina je kvalitná a je vyrobená zo slovenských surovín.


Harmonogram ministra
AGROpodcast Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Nahlasovanie zásob komodít
Kalkulačky
Farmársky manuál SPP 2023 - 2027
Značka kvality
Školský program
Agromapy
EFSA – Temporary FC logo_socials
Integrovaný regionálny operačný program 2014 - 2020
Program rozvoja vidieka SR 2014 - 2022
Operačný program Rybné hospodárstvo 2014 - 2022
PRH 2021-2027
INTERREG V-A SK-CZ
Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko
Program cezhraničnej spolupráce na programe Interreg V-A Slovensko-Madarsko
Bestslovakfood