Facebook Statistics
Značka Kvality

Reakcia na blog: Bezpečné potraviny na Slovensku? Zabudnite!

25-04-2017

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR reaguje na blog Moniky Kozelovej.

Text blogu, na ktorý reagujeme, môžete nájsť tu:
https://monikakozelova.blog.sme.sk/c/452987/bezpecne-potraviny-na-slovensku-zabudnite.html

Porovnávať súčasný systém úradnej kontroly potravín s kontrolami pred vstupom Slovenska do EÚ je vysoko neprofesionálne, nakoľko princípy vychádzajú z jednotnej európskej legislatívy (voľný pohyb potravín na európskom trhu, nediskriminačný prístup v kontrolách voči ostatným krajinám EÚ, kontrola potravín z tretích krajín na mieste vstupu do EÚ, t. j. v krajine, ktorá prvá prijíma takúto potravinu, atď.). Mechanizmus úradných kontrol sa aktivuje napr.  v prípadoch potravinových nebezpečenstiev, o ktorých informuje členské štáty Európska komisia napr. cestou v článku  spomínaného RASFF alebo národná autorita členského štátu (v prípade Slovenska ŠVPS SR).

Tvrdenie o zbytočnosti úradných kontrol v obchodnej sieti, špeciálne kontrola nahnitého ovocia, znovu vytvára neobjektívny pohľad na systém úradných kontrol potravinového reťazca na Slovensku z farmy na stôl. Organizácia úradných kontrol na každom stupni potravinového reťazca vychádza z analýzy rizík, t.j. kde sa v minulosti zisťujú najvyššie porušenia, na čo sa najviac sťažujú spotrebitelia (otázka podnetov a sťažností) alebo kde hrozí najväčšie potravinové nebezpečenstvo pre konzumenta. Ako príklad uvádzame percentuálne rozloženie zistených nedostatkov za rok 2016 prvovýrobcov potravín (0,21 %), výrobcovia a baliarne (10,76 %), distribútori, dopravcovia, dovozcovia (0,91 %) , veľkoobchodné sklady (3,56 % ) hyper a supermarkety (20,17 %), stredné predajne (37,2 %), malé predajne (24,45 %), výrobcovia a predávajúci hlavne vo svojej predajni (1,77 %), ostatné (0,97 %). Hovoriť o nahnitom, zaplesnivelom alebo ináč porušenom ovocí a zelenine z hľadiska zdravotnej bezpečnosti a kvality je znovu viac ako neprofesionálne, nakoľko takto porušené ovocie a zelenina (obsah mykotoxínov, pesticídov, mikrobiálna kontaminácia, atď.,) má rovnako nepriaznivý vplyv na zdravie človeka ako poškodené potraviny živočíšneho pôvodu (napr. veľká zdravotná kauza s kontaminovanými obilnými klíčkami v Nemecku, kde zomrelo 55 ľudí). Na Slovensku bola situácia  v kvalite a zdravotnej bezpečnosti ovocia a zeleniny 3 roky dozadu veľmi nepriaznivá (nedostatky v obchodnej sieti v tomto sektore presahovali 20 %, veľká kritika spotrebiteľov na kvalitu predávaného ovocia a zeleniny). Z uvedeného dôvodu ŠVPS SR pristúpila k zmene systému organizácie kontroly v sektore ovocia zeleniny, čoho výsledkom je pokles porušenosti pod 9%. 

 

Po vstupe do Európskej únie „padla“ takzvaná predvstupová kontrola potravín. Tá zostala na pleciach koncového užívateľa, teda obchodu - cit. autorky

Podľa legislatívy Európskej únie je každý prevádzkovateľ, ktorý manipuluje s potravinami zodpovedný za ich bezpečnosť. To znamená, že každý musí v určitých intervaloch vykonávať kontroly, nie len obchod. Okrem týchto samokontrol vykonáva ŠVPS SR úradné kontroly na každom stupni, nie len v obchodoch. Vykonáva kontroly v miestach vstupu, v skladoch, pri preprave, pri výrobe potravín. Kontrola v obchodnej sieti je len jedným z kontrolovaných stupňov. (napr. v roku 2016 boli vykonané úradné kontroly u 14 319 prevádzkovateľov živočíšnych aj rastlinných komodít) 

Všetci si mädlili ruky, že to, čo doteraz nepostihovali, konečne niekto zaplatí. Štát, konkrétne Štátna veterinárna a potravinová správa však mala vykonávať kontroly aj naďalej. Mala v prvom rade kontrolovať tovar dovezený na Slovensko z EÚ alebo tretích krajín, a to v mieste určenia, teda v skladoch a mraziarňach. Ohlásenie každej zásielky je povinné a vykonávajú ho dovozcovia. MALA by sa kontrola vykonávať nasledovne: inšpektori prídu k tovaru, odoberú vzorky, tie pošlú do laboratória na vyšetrenie a až po výsledkoch z laboratórií pošlú tovar do obehu. Obvykle to trvá 5 až 7 dní- cit. autorky.

Autorka článku popisuje mechanizmus, ktorý tu fungoval v časoch, keď sme ešte neboli členská krajina EÚ a nebol uplatňovaný princíp voľného pohybu tovaru. Len vo svojich úvahách preniesla miesto výkonu tejto kontroly z hraníc do miesta určenia, ale filozofiu postupu ponechala. Členstvo v EÚ práve prináša systém kolektívnej ochrany na celom jej území. Prv, než je umožnené tretej krajine vyvážať tovar do EÚ, vykonávajú európske inštitúcie audit v jednotlivých prevádzkach, či je splnený systém zabezpečenia kvality a bezpečnosti vyrábaných potravín. Ak každý závod takéto požiadavky spĺňa, je mu priradené schvaľovacie číslo a je zaradený do zoznam schválených závodov pre vývoz do EÚ. Tovar dovážaný z tretích krajín prechádza kontrolami na vonkajšej hranici EÚ. Kontrola sa vykonáva v určitých stanovených intervaloch, je dokladová, fyzická, v určitých prípadoch sú analyzované vzorky. Takto skontrolovaný tovar je prepustený do voľného obehu. Zásielky putujú do všetkých členských krajín. V miestach určenia sú kontrolované hlavne dokumenty sprevádzajúce zásielku. Vzorky sú odoberané len námatkovo, pretože tovar prešiel stupňami kontrol opísaných vyššie. Pre ilustráciu napr. v roku 2016 bolo k nám do miest určenia dovezených 744 112 zásielok živočíšnych produktov. Ak by mal platiť mechanizmus, ktorý načrtla autorka, stáli by tieto analýzy iba na salmonely 9 673 456 EUR. Ak by sa sledovala aj každá zásielka, stále nie je zaručené, že bude Salmonella identifikovaná. Niektoré zásielky majú hmotnosť 20 000 kg. Ďalším následkom by boli určite protesty dovozcov, ktorí podnikajú v prostredí a v podmienkach voľného pohybu tovaru a takto majú nastavený celý systém. Zdržanie 5-7 dní je v tomto systéme vzhľadom na možnosti dopravcov, distribučných skladov a obchodu nemožné.

Kontroly sa v miestach určenia v odôvodnených prípadoch samozrejme vykonávajú aj systémom odberu vzoriek. Takýto postup sa vykonáva na základe analýzy rizika. Jednou z možností sú aj hlásenia zo systému Rapid alert. V pravidelných intervaloch a niekoľkokrát do roka schádzajú pracovné skupiny v Bruseli, ktoré posudzujú rizikovosť niektorých druhov dovážaných potravín a stanovujú sa frekvencie zvýšených kontrol aj odberov vzoriek.

 

Tak by to štandardne MALO byť, ale nie je. Lebo pán veľkomožný potravinový mág Jozef Bíreš na to už dlhokánske mesiace zvysoka kašle a veterinárnych kontrolórov s vysokoškolským vzdelaní radšej posiela kontrolovať nahnité citróny v Bille, Terne alebo Tescu ako sklady s dovezeným mäsom. Ako obvykle, aj teraz som sa pýtala ľudí, ktorí pracujú pod týmto žonglérom s národným zdravím. A aké to prekvapenie – pred jeho nástupom do funkcie bežne registrovali v laboratóriách stovky záchytov salmonely- cit. autorky.

EÚ má zavedený povinný systém monitorovania salmonel už na úrovni chovov hydiny v každej členskej krajine, čo predtým nebolo. Salmonely sa naozaj vyhľadávali až na konci potravinového reťazca, teda v hydinovom mäse. Dnes systém kontrol na úrovni fariem eliminuje pozitívne kŕdle, ktoré sú vyraďované a na trh sa takéto mäso dostáva  len vo výnimočnom prípade.

Dnes? Ani sa nepýtajte, lebo sa vytočíte, ako ja. Na prstoch jednej ruky. Lebo pre pána sú najdôležitejšie KONTROLY V OBCHODOCH. Akurát že to je už trochu neskoro. Čo trochu – to už je po funuse!

 

Prejdime si trochu tie jeho tlačové konferencie k brazílskemu mäsu (už ich ani spočítať neviem), kde zavádzal tak nehanebne, až sa mu z úst prášilo!

Na jednej z tlačoviek napríklad tvrdil, že na vine problému je Holandsko, teda krajina vstupu do EÚ. Zároveň tvrdil, že to mäso sem z krajiny tulipánov chodí už dva roky. No na parádu- cit. autorky.

Holandsko bolo v tomto prípade uvedené ako krajina, cez ktorej hraničné kontrolné stanice prechádza najviac hydinového mäsa z Brazílie do štátov EÚ, potom nasleduje Belgicko, Nemecko, atď. Celá EÚ podľa systému opísaného vyššie sa opierala o výsledky týchto úradných hraničných kontrol týchto štátov.

Tak sa teda pýtam – čo robil celé dva roky, že za celé tie mesiace jeho kontrolóri neidentifikovali ani jednu nakazenú vzorku a za posledných pár dní našli minimálne jednu každý deň? No iste, dva roky masovo kontrolovali hrušky a jablká v Kauflande! A viete prečo? Lebo práve tam, pri koncovom hráčovi sa mleli PENIAZE! A nie malé! Lebo keď vám v priebehu roka našli mletú papriku deň po záruke, potom v balíku s jahodami jednu nahnitú (čo ste si ani vy nevšimli a to ste vyberali celé minúty) a nedaj boh na konci roka jednu zmrznutú mandarínku, bolo to za milión Eur. Táto buzerácia obchodov došla tak ďaleko, že pri debate v predajni som zistila, že napríklad Billa prijala do každej prevádzky jedného zamestnanca len na to, aby neustále kontroloval ovocie a zeleninu, či náhodou nie je niekde „ťuknuté“. Takže pre pána Bíreša sú prachy z pokút viac, ako zdravie tohto národa- cit. autorky.

Úradné kontroly ovocia a zeleniny v obchodnej sieti boli spustené ako je uvedené v predchádzajúcom, na základe množstva sťažností spotrebiteľov na ich kvalitu. ŠVPS SR prijala niekoľko desiatok podnetov od občanov na nevyhovujúcu kvalitu predávaného ovocia a zeleniny a úloha ŠVPS SR bola túto situáciu riešiť. Za niekoľko rokov sa podarilo znížiť nespokojnosť spotrebiteľov na veľmi nízku úroveň. Pokuty a sankcie udeľované obchodom za porušenie zákonov sa udeľujú na základe zákona o potravinách. Inšpektori sú zaviazaní dodržiavať všetky jeho ustanovenia a týka sa to aj výšky udeľovaných pokút. ŠVPS SR nemá žiadne možnosti využitia peňazí z týchto pokút, všetky sú príjmom štátneho rozpočtu.

Gratulujem! A to vyplakávanie, ako má málo ľudí? No keby desať ľudí nekontrolovalo mandarínky, ale nakazené mäso z Brazílie, ani sme tento blog nemuseli písať- cit. autorky.

Inšpektori RVPS sú zadelení podľa svojej kvalifikácie na rôzne stupne kontroly produktov. Inšpektori rastlinných komodít, ktorí vykonávajú kontroly v obchodnej sieti, nemôžu vykonávať kontroly živočíšnych produktov.

A ešte jedna vec – prachy sú presne ten dôvod, prečo obchodom a prevádzkam zakazuje pán Bíreš rozdávať potraviny pred dátumom spotreby bezdomovcom a sociálne slabým rodinám. Nemohol by totiž od nich vyberať pokuty! Takže znova a opäť ide len a len o prachy. Život ľudí je až na poslednom mieste. Jemu sú nejakí bezdomovci úplne na háku- cit. autorky.

Autorka zjavne nezaregistrovala, že od 1. januára 2017 je v platnosti novela zákona o potravinách, ktorá umožňuje prevádzkovateľom darovať  potraviny cestou charitatívnych organizácií nielen pred ukončením dátumu spotreby, (čo bolo samozrejme možné aj doteraz) ale aj po skončení dátumu minimálnej trvanlivosti. Takéto rozhodnutie samozrejme neprináleží ŠVPS SR a jej ústrednému riaditeľovi, zákonodarným orgánom je MPRV SR.

No a keď už sme pri tom mäse, tak nám pán najvyšší okrem iného tvrdil, že nebyť našej ŠVPS, ani by Európa na to neprišla, že mäso je kontaminované (ešte že na to predtým upozornila samotná Brazília)- cit. autorky.

Brazílska kompetentná autorita informovala o problémoch hygieny v závodoch 27.3.2017. Na základe tohto oznámenia neprijali krajiny EÚ okrem Slovenska žiadne zásadné opatrenia. ŠVPS SR sa rozhodla preveriť bezpečnosť produktov na našom území z dôvodu, že považovala oznámenie Brazílie za veľmi závažné a vzhľadom na to, že je toto mäso využívané vo veľkej miere v stravovacích zariadeniach na Slovensku, zahájila úradné kontroly. Cieľom bolo preveriť aj bezpečnosť produktov z iných brazílskych závodov, nielen z pozastavených brazílskymi orgánmi. Túto kauzu teda vyhodnotila ako závažnú a rozhodla sa vykonávať úradné kontroly nad rámec bežných kontrol zacielených na konkrétnu komoditu. Po určitom čase sa k týmto kontrolám pridal aj úrad verejného zdravotníctva, ktorý odoberal vzorky v reštauráciách. Pri týchto intenzívnych kontrolách boli nájdené aj vzorky s prítomnosťou Salmonel. Salmonella je mikroorganizmus, ktorý sa môže nachádzať v hydinovom mäse ako prirodzený mikrób, pre hydinu nie je patogénny. Sérovary, ktoré boli nájdené v brazílskom mäse nespadajú do 5-tich najsledovanejších salmonel v krajinách EÚ. Napriek tomu boli nálezy vyhodnotené ako nevyhovujúce najmä vzhľadom na ohlásené hygienické nedostatky v brazílskych závodoch. Európska komisia považuje naše zistenia za závažné a bolo rozhodnuté, že bude v Brazílii vykonaný hĺbkový audit v exportných závodoch.

Ale teda, povedala som si, teraz mu budem veriť. Tak som googlila, pýtala sa jeho vlastných zamestnancov, kde čo nájdem a aj som vygooglila. A aha ho, koťuhu! On totiž existuje takzvaný RASFF portal. Do neho všetky krajiny EÚ vpisujú všetky pozitívne nálezy. A tak som si do vyhľadávača na portáli zadala dátumy od 1.1.2017 do 4.4.2017, zadala som hydinové mäso, pôvod Brazília a našla som 35 záchytov. Drvivá väčšina zápisov pochádza z kontrol v Holandsku, Taliansku, Veľkej Británii a Írska. Vyhľadala som si aj zápisy za posledné dva roky, keďže pán riaditeľ tvrdil, že to sem Holanďania posielajú dva roky (mimochodom, z Holandska to ide ešte cez Poľsko).  Za tie dva roky bolo tých záchytov 92!

Overiť si to môžete na portáli RASFF - TU:
https://webgate.ec.europa.eu/rasff-window/portal/?event=SearchForm&cleanSearch=1

V zoznamoch v tomto časovom výseku je len jeden jediný zápis zo Slovenska a to z 29.3.2017. Teda v ten istý deň, kedy pán Bíreš vyšiel na svetlo božie s prvou tlačovou konferenciou s témou „brazílske mäso“. Po dvoch rokoch! Aby sme boli konkrétni, išlo o mrazené kuracie prsia. Preto sa fakt nasrdene a nahlas pýtam – prečo sa kontroly vzoriek nerobili na vstupe na Slovensku ihneď po tom, ako sa objavil prvý zápis a to bolo 12.1.2015 a bol to zápis z Holandska, toho Holandska o ktorom pán Bíreš tvrdil, že nám to sem posiela! Takže Holandsko varovalo a Slovensko? Nekonalo. Prečo?- cit. autorky

Pre ilustráciu napr. v roku 2016 bolo 2 993 oznámení v systéme Rapid alert na celú škálu potravín rastlinného aj živočíšneho pôvodu s rôznymi rizikami.  Ak by sme mali reagovať podľa „návodu“ autorky na všetky tieto hlásenia, systém kontrol by sa zrútil vo veľmi krátkom čase. Národné opatrenia sa robia v prípadoch, keď vo výstražnom hlásení sa uvádza ,že nebezpečný výrobok sa nachádza na území daného členského  štátu (v tomto prípade medzi opatrenia už nepatria laboratórne vyšetrenia, nakoľko ich už  urobila krajina príjmu potraviny a potravina sa podľa charakteru porušenia už len sťahuje z trhu).  

NAOZAJ SA INFIKOVANÉ MÄSO MUSELO DOSTAŤ AŽ DO REŠTAURÁCIÍ A ŠKOLSKÝCH JEDÁLNÍ? Prečo sa verejnosť zavádza, že tu funguje úradná kontrola, keď to tak nie je? Čo vlastne robil pán Bíreš dva roky? Prečo sa vôbec nerobí prevencia? Prečo musí sedem veterinárov kontrolovať jogurty na predajni s tým, že „musia za každú cenu niečo nájsť“ a nerobia kontroly na vstupe? No iste, lebo z toho nie sú prachy. Tam sú len straty a aj to len pre dovozcu-cit. autorky.

V prípade zistenia nebezpečnej potraviny u dovozcu alebo v distribučnom sklade platia rovnaké systémy udelenia pokuty ako v obchodoch.

No a čo sa týka hydiny zo Slovenska, kto vysvetlil občanovi, že to mäso, čo má na obale nálepku „Vyrobené na Slovensku“ je v skutočnosti z Brazílie, Číny, alebo Rumunska? A že tiež môže byť infikované, ale to sa nikto nedozvie, lebo kontrolóri kontrolujú tie jogurty.... Ono je to totiž, milý občan, tak, že na Slovensku máme len 4 hydinárne (za čo treba „poďakovať“ najmä Jánovi Čarnogurskému a Ivanovi Miklošovi, ktorí prijali politické rozhodnutie o dovoze potravín, lebo chceli mať na pultoch zahraničné potraviny, akože lepšie....) No a potom tu máme cez 40 PREBALOVACÍCH stredísk, ktoré absolútne klamlivo „vyrábajú“ hydinu s pečiatkou „Vyrobené na Slovensku“ dovezenú zo všetkých kútov sveta- cit autorky.

Hydina, ktorá sa balí na Slovensku má na svojom označení schvaľovacie číslo baliarne. Okrem toho platí Európska legislatíva, Nariadenie 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, že na mrazenom, chladenom mäse z hydiny musí byť uvedená aj krajina pôvodu. Spotrebiteľ teda má možnosť nájsť na obale aj tento údaj.

Aby som vás nepriviedla do totálnej vývrtky, zatiaľ len toľko. V ďalšom blogu o duálnej kvalite potravín. Materiálov som nazbierala na niekoľko pokračovaní.

A okrem iného pevne verím a dúfam, že si to prečíta aj pani ministerka Matečná, lebo podľa informácií ani len netuší, čo sa jej deje v sultanáte profesora Bíreša. Že ŠVPS dva roky vedela o kontaminovanom brazílskom mäsa a absolútne nič nespravila. Ani kontroly. Tak k pani ministerke len toľko – veci sa majú podstatne inak, ako pán riaditeľ tvrdí národu, vyrábajúc pri tom takzvaný pracovný šum, aby sme mali všetci pocit, ako tvrdo on drie. Akurát že je to občan, ktorý opäť ťahá za kratší koniec- cit. autorky.


Harmonogram ministra
AGROpodcast Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Nahlasovanie zásob komodít
Kalkulačky
Farmársky manuál SPP 2023 - 2027
Značka kvality
Školský program
Agromapy
Dotazník pre potravinárov
EFSA – Temporary FC logo_socials
Integrovaný regionálny operačný program 2014 - 2020
Program rozvoja vidieka SR 2014 - 2022
Operačný program Rybné hospodárstvo 2014 - 2022
PRH 2021-2027
INTERREG V-A SK-CZ
Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko
Program cezhraničnej spolupráce na programe Interreg V-A Slovensko-Madarsko
Bestslovakfood