Hrušovský lepník získal prestížne chránené zemepisné označenie
Európska komisia zapísala do registra produktov s chráneným označením ďalšiu slovenskú špecialitu. Ide o takzvaný „Hrušovský pecník“, tradičnú pochúťku z Hrušova, obce v Banskobystrickom kraji.
Slováci ho poznajú ako okrúhly alebo napoly preložený koláč s priemerom 25 – 35 cm z kysnutého chlebového zemiakového cesta s náplňou vnútri alebo na povrchu.
Hrušovský lepník sa pripravuje v sladkej aj v slanej verzii:
- s lekvárovou náplňou (slivkovou, čerešňovou),
- tvarohovo-zemiakovou náplňou,
- kapustovou náplňou,
- cesnakovou náplňou
- či kombináciou tvarohovo-zemiakovej náplne so škoricou a cukrom.
Na výrobu kysnutého chlebového zemiakového cesta sa používa pšeničná, ražná múka alebo špaldová múka, varené zemiaky, soľ a kvások.
Lepník sa pečie v kamennej peci vykúrenej tvrdým drevom (agátom, bukom, dubom či hrabom) pri teplote 300 °C. To mu dodáva mäkkú, vláčnu a vlhkú štruktúru, jemnú vôňu dreva a popola a zároveň citlivo prepája jednotlivé ingrediencie do originálnej chute.
Hneď po upečení sa každý lepník potrie roztopeným maslom, rastlinným olejom alebo masťou.
Príprava Hrušovského lepníka vychádza z historických receptúr. V prvých desaťročiach minulého storočia bol obradovým jedlom a zároveň najrozšírenejším koláčom.
Piekol sa v kamennej peci na štedrovečernú večeru a jedol z neho každý člen rodiny, ale aj všetky domáce zvieratá. Svoje miesto mal aj v pôstnych dňoch, na páračkách, na priadkach, na Veľkú noc. Neskôr sa piekol jedenkrát týždenne pred pečením chleba.
Chlieb sa piekol vždy v sobotu, aby bol čerstvý k nedeli a vystačil na celý týždeň. Vždy sa pieklo viac chlebov 4 až 6, podľa veľkosti rodiny. Na vzdialených hrušovských lazníckych usadlostiach sa lepníky piekli a pečú doteraz.