Facebook Statistics

Ekonomické a sociálne nerovnosti medzi štátmi Európskej únie a kandidátskymi krajinami na členstvo v EÚ sú značné. Medzi problémami dominujú regionálne rozdiely, nezamestnanosť a nepomer medzi výkonnosťou národných ekonomík. EÚ počíta s rozšírením o ďalších 10 štátov s hospodársky menej rozvinutými regiónmi, preto sa nerovnosti v rámci EÚ budú naďalej prehlbovať. Rozvoj regiónov za podpory štrukturálnych fondov je procesom neustáleho učenia sa ako pre členské štáty, ich regióny, miestne orgány, ekonomických a sociálnych partnerov, tak i Komisiu. Regionálne politika je politikou so spoločnou zodpovednosťou, pričom manažment štrukturálnych fondov spadá najmä do zodpovednosti členských štátov na národnej alebo regionálnej úrovni. Každé programovacie obdobie prináša so sebou zmeny v riadení a implementácii štrukturálnych fondov, v rozdelení zodpovedností medzi Komisiou, členským štátom a regiónmi. Preto je nevyhnutné, aby Slovenská republika vytvorila pevné základy štrukturálnej politiky. Súčasťou ich budovania je i kvalitné programovanie, teda tvorba programových dokumentov, ktoré tvoria bázu pre čerpanie pomoci zo štrukturálnych fondov. Jedným z takýchto programových dokumentov je i Operačný program Základná infraštruktúra (OP ZI). OP ZI je určený pre územie siedmych samosprávnych krajov (Trnavský, Trenčiansky, Nitriansky, Banskobystrický, Prešovský, Košický, Žilinský), okrem Bratislavského, pre ktorý je určený Jednotný programový dokument II (SPD II).OP ZI sa zameriava na posilnenie infraštruktúry centier regionálneho významu, pričom zámerom je vytvoriť lepšie podmienky pre ekonomický rozvoj v regiónoch, a to pomocou:
zlepšenia dostupnosti centier medzinárodného významu (Bratislava, Košice,...) z centier jednotlivých samosprávnych krajov s cieľom zvýšiť atraktivitu týchto centier pre investorov,
zlepšenia kvality životného prostredia, ako nevyhnutného predpokladu zabezpečenia trvale udržateľného rozvoja regiónov,
zlepšenia občianskej vybavenosti miest v oblasti verejných služieb (školstvo, zdravotníctvo, sociálne veci a kultúra), ako podmienky pre zvýšenie kvality života v regiónoch a v konečnom dôsledku ich atraktivity pre návštevníkov a investorov,
informatizácie verejných služieb v regiónoch a ich sprístupnenie pre obyvateľov, ako rozvojového faktoru regionálnej ekonomiky - inteligentného regiónu,
posilnenia systému regionálnej politiky na regionálnej a lokálnej úrovni, ako nevyhnutného faktora pre zabezpečenie rozvoja regiónov pod podmienkou efektívneho fungovania verejno-súkromných partnerstiev.

Programovanie

Programovanie predstavuje dôležitú etapu v procese čerpania a riadenia prostriedkov zo štrukturálnych fondov. Vypracovanie návrhu programu môže trvať aj rok a pol, v závislosti od typu a počtu partnerov zahrnutých do celkového procesu.

Pri programovaní sa vychádza z analýzy súčasnej situácie toho problému, ktorý chceme daným programom riešiť. Podľa záverov analýzy súčasnej situácie sa sformulujú ciele programu. Vytýčené ciele sú predpokladom pre pomenovanie priorít programu. Priority sa realizujú špecifickými opatreniami, resp. podopatreniami. Týmto veľmi zjednodušene opísaným procesom sa v prípade OP ZI dospelo k formulácii 3 priorít, rozpracovaných do 10 opatrení, resp. v prípade jedného opatrenia ešte aj do 4 podopatrení.

V procese programovania sa stanovuje aj orientačný finančný plán, ktorý rozdeľuje finančné prostriedky podľa jednotlivých priorít programu a podľa jednotlivých rokov programovacieho obdobie. V prípade OP ZI je to obdobie 2004-2006, t.j. 3 roky.

Stanovenie riadiaceho orgánu pre programový dokument je tiež súčasťou programovania. V prípade OP ZI bolo za riadiaci orgán určené Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR. V riadení a implementácii OP ZI úzko spolupracuje so svojimi sprostredkovateľskými orgánmi, ktorými sú Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (pre prioritu 1-Dopravná infraštruktúra) a Ministerstvo životného prostredia SR (pre prioritu 2-Environmentálna infraštruktúra).

Vo fáze programovania sa definujú aj predpoklady pre systém monitorovania a hodnotenia pomoci zo štrukturálnych fondov, postupy finančných operácií, mechanizmy pre riadenie programu a mechanizmy pre kontrolu čerpania pomoci.

Posledným krokom programovania je príprava programového doplnku, ktorý je súčasťou každého programového dokumentu. Programový doplnok vykonáva stratégiu a priority programového dokumentu, bližšie špecifikuje opatrenia, konečných prijímateľov pomoci, finančný plán, implementačný systém programu a informačnú stratégiu.

Implementácia

Implementácia programov je najťažšou a najzložitejšou fázou riadenia pomoci zo štrukturálnych fondov, nakoľko sa najviac približuje ku každodennej praxi. Medzi všeobecné princípy implementácie patrí definovanie úloh a funkcií implementácie, určenie implementačných orgánov, predkladanie projektov a projektový cyklus, publicita a informovanie. Implementačným systémom OP ZI sa podrobne zaoberá programový doplnok OP ZI.

Monitorovanie a hodnotenie

Monitorovanie a hodnotenie je dôležitý proces z hľadiska využívania prostriedkov zo štrukturálnych fondov.

Monitorovanie

Monitorovanie sa uskutočňuje prostredníctvom ukazovateľov, ktoré sa vzťahujú na špecifické ciele, objasňujú stav implementácie, výsledkov a dopadov a poukazujú na dosiahnutý vývoj vo vzťahu k finančnému plánu. Ukazovatele prihliadajú na rôzne regióny prijímajúce rôzny stupeň podpory.

Slovenská republika je zodpovedná za to, že okrem vybudovania efektívneho systému na monitorovanie štrukturálnych fondov, zabezpečí prepojenie systému na existujúcu vybudovanú infraštruktúru. V tomto prípade je nutné zabezpečiť prepojenie a kompatibilitu monitorovacieho a hodnotiaceho systému pre štrukturálne fondy na systém štátnej pokladnice a rozpočtový informačný systém. Tieto systémy sú v gescii Ministerstva financií SR.

Hodnotenie

Hodnotenie znamená kritické a objektívne overovanie programových dokumentov. Plní funkciu spätnej väzby. Hodnotenie sa opiera o monitorovacie činnosti, ktoré mu poskytujú nevyhnutné informácie. Stále viac je prijímané ako nutná časť rámca manažmentu štrukturálnych fondov. Je zamerané na zlepšovanie riadenia a implementácie programu. Pre účely merania účinnosti pomoci zo štrukturálnych fondov prebieha hodnotenie v troch fázach:

a) predbežné hodnotenie (ex-ante evaluation) - účelom je poskytnúť základ pre vypracovanie plánov rozvoja, prípravu pomoci a doplnku programu. Zahŕňa analýzu predností, slabých stránok a potenciálu členského štátu EÚ, regiónu alebo odvetvia. Berie do úvahy situáciu v oblastiach konkurencieschopnosti a inovácie, malých a stredných podnikov, zamestnanosti a trhu práce. Obsahuje:

hodnotenie sociálnej a hospodárskej situácie, najmä trendy trhu práce,
hodnotenie ekologickej situácie,
hodnotenie situácie, pokiaľ ide o rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami s ohľadom na príležitosti na trhu práce.
Tento typ hodnotenia vykonávajú predovšetkým nezávislí externí hodnotitelia.
b) hodnotenie v polovici obdobia (interim evaluation) - z hľadiska predbežného hodnotenia preskúma približne v polovici programovacieho obdobia počiatočné výsledky pomoci zo štrukturálnych fondov, posúdi využitie finančných prostriedkov. Hlavným cieľom priebežného hodnotenia je kontrola priebehu programov podľa stanovených cieľov (efektívnosť) a stanovenie dôsledkov každej zmeny v sociálno-ekonomickom prostredí programov (relevantnosť). V zmysle tejto analýzy, priebežné hodnotenie môže odporúčať zmeny v rozdelení zdrojov v programoch a v ich implementácii.

c) dodatočné hodnotenie (ex-post evaluation) - vzťahuje sa na využitie prostriedkov, účinnosť a efektivitu pomoci a vyvodí závery ohľadne politiky hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Záverečné hodnotenia sú zabezpečené Európskou komisiou na overenie užitočnosti a efektívnosti zdrojov, efektivitu a dopad výdajov. Komisia zvyčajne poverí touto funkciou zmluvne externých hodnotiacich expertov. Záverečné hodnotenie sa musí vykonať najneskôr do konca roku 2009.

Informačná stratégia

Slovenská republika sa má stať plnoprávnym členom Európskej Únie v máji 2004. V tejto súvislosti sa otvárajú nové možnosti čerpania finančných prostriedkov z európskych fondov. Len správne a včas podané informácie môžu prispieť k maximálnemu a efektívnemu využitiu naskytajúcich sa príležitostí pre ďalší rozvoj SR. Z tohto hľadiska je vypracovanie informačnej stratégie pre verejnosť nezastupiteľným článkom v celom procese prípravy Slovenska na čerpanie zo štrukturálnych fondov.

Za vypracovanie Komunikačného akčného plánu (KAP) zodpovedá riadiaci orgán. Jeho zmysel i požiadavky na neho sú zakotvené v dvoch základných dokumentoch ES:

Nariadenie Rady 1260/1999 z 21.6.1999
Nariadenie Rady 1159/2000 z 30. 5.2000
Informovanie a publicita o pomoci zo štrukturálnych fondov majú slúžiť pre zvýšenie povedomia a prehľadnosti, čo sa týka aktivít Európskej Únie a aby sa vytvoril ucelený obraz o príslušnej pomoci vo všetkých členských štátoch.

Hlavné ciele a cieľové skupiny Komunikačného akčného plánu Riadiaceho orgánu pre Operačný program Základná infraštruktúra

Hlavné ciele v oblasti publicity a informovania:

zlepšiť informovanie širokej verejnosti o Operačnom programe Základná infraštruktúra (OPZI): o cieľoch, prioritách, opatreniach OPZI na obdobie 2004 - 2006
informovať verejnosť o možnostiach a výhodách, ktoré poskytuje pomoc z EÚ v záujme zvyšovania pozitívneho imidžu európskych štrukturálnych fondov v regióne
informovať konečných užívateľov ako aj širokú verejnosť o príležitostiach, ktoré poskytuje spoločná pomoc z EÚ a úlohe, ktorú zohráva EÚ v spolupráci so SR v rámci štrukturálnej pomoci
Cieľové skupiny pre šírenie informácií z Riadiaceho orgánu pre OPZI:

potenciálni a koneční príjemcovia pomoci
ekonomickí a sociálni partneri
podnikateľská sféra
široká verejnosť
orgány regionálnej a miestnej samosprávy
sprostredkovateľské orgány
Informačná stratégia

Informačná stratégia je vyjadrením spôsobu, akým bude riadiaci orgán pre OP ZI uvádzať Komunikačný Akčný Plán do praxe. Ten bude implementovaný v súlade s Nariadením rady 1159/2000. Samotná stratégia vychádza z globálneho cieľa OP ZI, ktorým je podpora vyrovnaného regionálneho rozvoja prostredníctvom zvyšovania konkurencieschopnosti regiónov. Operačný program Základná infraštruktúra pozostáva z troch priorít:

Dopravná infraštruktúra
Environmentálna infraštruktúra
Lokálna infraštruktúra
V zmysle uznesenia vlády SR č. 175/2003 z 12.3.2003 a v súlade s článkom 18. ods. 2, písm. d) nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999 bolo MVRR SR schválené ako riadiaci orgán pre OP ZI. Uznesenie vlády SR č. 175/2003 vymedzilo aj sprostredkovateľské orgány pod riadiacim orgánom pre OP ZI nasledovne :

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (MDPT SR) pre Prioritu č. 1 - Dopravná infraštruktúra,
Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) pre Prioritu č. 2 - Environmentálna infraštruktúra.
Podľa organizačného poriadku MVRR SR, platného od 20.1.2003, zabezpečovanie úloh riadiaceho orgánu pre OP ZI, vykonáva odbor riadenia regionálneho operačného programu v rámci Agentúry na podporu regionálneho rozvoja, ktorá je organizačne jednou zo sekcií MVRR SR.
Na základe KAP, ktorý vypracoval riadiaci orgán vypracujú sprostredkovateľské orgány svoje vlastné KAP pre ich prioritu. To znamená, že budú pripravovať informácie za svoje priority OP ZI a tie budú rozširovať na miestnu, regionálnu a národnú úroveň. Rovnako sú zodpovedné za vypracovanie KAP voči svojim sociálno - ekonomickým partnerom a konečným užívateľom. V rámci svojho KAP budú organizovať vlastné akcie relevantné za im zodpovedajúcu prioritu a sú povinné o nich podať informáciu riadiacemu orgánu. Sprostredkovateľské orgány dodávajú, podľa potreby, riadiacemu orgánu potrebné podklady za svoje priority. Z vyššie uvedeného vyplýva, že sprostredkovateľské orgány sú zodpovedné za svoje priority a za dodávanie čiastkových podkladov riadiacemu orgánu.

V tomto zmysle má MVRR SR voči sprostredkovateľským orgánom koordinačnú funkciu a finálnu zodpovednosť za KAP. Zodpovedá za distribúciu všetkých relevantných Nariadení Rady, ktoré sa týkajú štrukturálnych fondov, sprostredkovateľským orgánom. Informuje o aktivitách, ktoré súvisia s OP ZI, zvoláva pracovné koordinačné stretnutia riadiaceho orgánu so sprostredkovateľskými orgánmi. Vyhodnocuje KAP za prioritu 3 a kompletizuje súhrnný prehľad o všetkých aktivitách podniknutých v rámci KAP. Na základe toho vypracuje riadiaci orgán polročne súhrnné hodnotenie KAP za celý OP ZI.

Riadiaci orgán pre OP ZI, konkrétne oddelenie riadenia a informovania je vo vzťahu k riadiacemu orgánu pre CSF centrom prvého kontaktu

Riadiaci orgán o uskutočňovaní svojich aktivít informuje komisiu, aby sa mohla čo najefektívnejšie spolupodieľať na ich realizácii. Zároveň komisia poskytuje technickú pomoc všetkým tým, ktorí sú zainteresovaní do procesu publicity a šírenia informácií.


Medzinárodný rok ovocia a zeleniny 2021
covid-19
CRP
Agromapy
EÚ-štrukturálne a investičné fondy
Operačný program Kvalita životného prostredia 2014-2020
Značka kvality
EFSA – Temporary FC logo_socials
Integrovaný regionálny operačný program 2014 - 2020
Program rozvoja vidieka SR 2014 - 2020
Operačný program Rybné hospodárstvo 2014 - 2020
INTERREG V-A SK-CZ
Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko
Program cezhraničnej spolupráce na programe Interreg V-A Slovensko-Madarsko
Program cezhraničnej spolupráce ENPI Maďarská republika - Slovenská republika - Rumunsko - Ukrajina
Program cezhraničnej spolupráce Poľsko - Slovenská republika
Regionálny operačný program
Operačný program Bratislavský kraj
Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika
Program cezhraničnej spolupráce Maďarská republika - Slovenská republika
Bestslovakfood