16. október Svetový deň potravín. Čo viete o potravinovej bezpečnosti?

1. Aké je hlavné poslanie Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (ďalej len FAO), ktorej založenie si pripomíname Svetovým dňom potravín?

FAO vzniklo v roku 1945 ako špecializovaná organizácia OSN pre riešenie potravinovej bezpečnosti, odstránenie hladu a chudoby vo svete a tiež pre podporu poľnohospodárstva. V súčasnosti má 194 členov.

2. Dokedy si medzinárodné spoločenstvo stanovilo dosiahnuť svet bez hladu - #Zero Hunger?

Valné zhromaždenie OSN v septembri 2015 prijalo Agendu 2030, ktorá stanovila 17 cieľov udržateľného rozvoja. Heslom Agendy 2030 sa stal výrok "nenechať nikoho bokom" a plnenie jej cieľov sa očakáva od všetkých, teda aj rozvinutých štátov. Cieľ 2 – Svet bez hladu – má zámer ukončiť hlad, dosiahnuť potravinovú bezpečnosť a lepšiu výživu a podporovať udržateľné poľnohospodárstvo.

3. Čo znamená potravinová bezpečnosť (po anglicky “food security”)?

Dosiahnutie potravinovej bezpečnosti si vyžaduje komplexný prístup k všetkým formám nesprávnej výživy, produktivite a príjmom malých producentov potravín, odolnosti potravinových systémov, ako aj udržateľnému využívaniu biodiverzity a genetických zdrojov.

Hlad vo svete je opäť na vzostupe – oproti roku 2015, keď počet ľudí trpiacich hladom klesol na 777 miliónov, v roku 2016 došlo k zhoršeniu situácie a zvýšeniu počtu hladujúcich vo svete. V štyroch krajinách sveta aktuálne hrozí hladomor - Južný Sudán, Nigéria, Jemen, Somálsko.

5. Rozšírenejším problémom než hlad je nedostatočná výživa. 1 z 3 ľudí vo svete trpí nedostatočnou výživou. Aké sú jej formy?

Nedostatočná výživa vo forme podvýživy (podváha, zakrpatenie a chradnutie), nedostatku mikronutričných prvkov (vitamínov a minerálov), nadváhy a obezity postihuje všetky krajiny sveta. 1,9 miliardy ľudí trpí nadváhou alebo obezitou a ich počet prudko rastie.

6. Ak chceme produkovať dostatok bezpečných a výživných potravín, musíme chrániť naše prírodné zdroje. Čo môže urobiť každý z nás vo svojich denných návykoch?

Naša planéta sa ohrieva. Častejšie sa vyskytujú extrémne prírodné udalosti ako sú suchá, cyklóny, či záplavy. Tieto udalosti majú najhorší vplyv na najchudobnejších ľudí vo svete, z ktorých mnohí sú poľnohospodári, a tiež ohrozujú dosiahnutie globálneho cieľa ukončiť hlad do roku 2030. Pokiaľ sa nič nezmení, FAO odhaduje, že do roku 2050 bude potrebné zvýšiť produkciu potravín o 50%, a tiež bude zvýšená potreba energie a vody. Jednoduchou zmenou každodenných návykov môže pomôcť každý z nás.

Tretina potravín vyprodukovaných pre ľudskú spotrebu, 1,3 miliardy ton, je ročne znehodnotená alebo vyhodená v potravinovom systéme, od produkcie až po spotrebiteľa. Okrem straty jedla to tiež znamená mrhanie ľudskou prácou, vodou, energiou, využitím pôdy a iných zdrojov. Nepriamo tak prispieva k zvyšovaniu emisií skleníkových plynov. Ak by sa globálne ušetrila len 1/4 z týchto potravín, postačilo by to na uživenie 870 miliónov hladujúcich.

8. Témou Svetového dňa potravín 2017 je migrácia. Aké sú hlavné dôvody migrácie vo svete?

Migrácia je vnímaná najmä v medzinárodnom kontexte. Migráciou však rozumieme aj sťahovanie ľudí z vidieka do miest, ktorá je oveľa častejšia. Predpokladá sa, že do roku 2030 bude žiť v mestách takmer 5 miliárd ľudí. Investovanie do poľnohospodárstva a rozvoja vidieka môže pomôcť pri riešení hlavných príčin migrácie, ako sú chudoba na vidieku, nedostatok potravín, zamestnanosť, či vyčerpávanie prírodných zdrojov.