Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

(31.12.2012; Euroreport plus; č. 11-12, s. 22, 23; Šišuláková Mária)

Za posledné roky sa slovenské pôdohospodárstvo výrazne zmenilo. Tento fakt sa odzrkadlil nielen na vzhľade vidieka, ale verejnosť to badá tiež na sortimente, kvalite a cenách našich potravín, na ich konkurencieschopnosti so zahraničnou produkciou. Súvislostí je tu oveľa viac. Zaujímala sa o ne publicistka Mária Šišuláková v rozhovore so štátnym tajomníkom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Štefanom Adamom.

* Druhým, teda dôležitým bodom Programu rozvoja vidieka na roky 2014 - 2020 je zvýšenie konkurencieschopnosti všetkých typov poľnohospodárstva a životaschopnosti fariem. Môžete to širšie definovať?

Cieľom rozvoja vidieka, ktorý prispieva k stratégii Európa 2020, je posilnenie konkurencieschopnosti všetkých druhov poľnohospodárstva, posilnenie životaschopnosti poľnohospodárskych podnikov so zameraním na uľahčenie reštrukturalizácie poľnohospodárskych podnikov s veľkými štrukturálnymi problémami, najmä poľnohospodárskych podnikov s nízkym stupňom účasti na trhu, poľnohospodárskych podnikov zameraných na trh v konkrétnych sektoroch a poľnohospodárskych podnikov, ktoré potrebujú poľnohospodársku diverzifikáciu; a ešte na uľahčenie generačnej výmeny v sektore poľnohospodárstva. Ďalšie informácie sú dostupné a zverejnené na webovej stránke ministerstva (www.mpsr.sk).

* Žijeme v ťažkej dobe, podľa najnovších údajov sa u nás za rok zvýšil počet ľudí ohrozených chudobou o 50-tisíc a v zóne chudoby sa ocitol zhruba každý ôsmy z päť a pol milióna obyvateľov krajiny. Vlani to bolo zhruba 700-tisíc ľudí. Nesťažuje tento stav boj o kvalitu pôdohospodárskych a potravinárskych produktov?

Ako sa zdá, zápas o kvalitu potravinárskych výrobkov nikdy nebol taký náročný, ako je dnes. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) aktívne pôsobí na kvalitu poľnohospodárskych a potravinárskych produktov prostredníctvom legislatívnych nástrojov, dôslednou a prísnou kontrolou nielen v oblasti bezpečnosti potravín, ale aj predpísaných kvalitatívnych ukazovateľov v celom potravinovom reťazci. Vychádzame pritom zo skutočnosti, že legislatíva zameraná na kvalitu potravín patrí v EÚ k menej regulovaným oblastiam a legislatívnu úpravu kvalitatívnych parametrov potravín si ustanovujú jednotlivé členské štáty.

Potravinárske produkty rozličného pôvodu s rôznym stupňom kvality sú umiestňované do konkurenčného prostredia spoločného európskeho trhu. Vzhľadom na dosah svetovej krízy rastie počet ľudí ohrozených chudobou, ktorí ako spotrebitelia, vzhľadom na ich nízku kúpnu silu, prednostne kupujú potraviny väčšinou zahraničného pôvodu v nižších kvalitatívnych triedach. Naše potraviny s vyššou kvalitou, ktorej zodpovedá vyššia cena, nedokáže táto nižšími príjmami ohrozená vrstva spotrebiteľov zaplatiť, čo sa odráža v poklese ich spotreby, výroby i počtu výrobcov. Na elimináciu tohto negatívneho vplyvu na dopyt po našich kvalitných potravinách sa v rezorte využívajú najmä dva nástroje. Jedným je Národný program na podporu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov - program Značka kvality SK, ktorého cieľom je zvýšiť spotrebu kvalitných domácich potravín a tiež posilniť konkurenčnú schopnosť našich výrobkov. V rámci neho sa výrobky s touto značkou spoločne propagujú v účasti na výstavách a mediálnou komunikáciou. Druhým nástrojom je Politika kvality, ktorá je kompatibilná s Politikou kvality EÚ. Napriek počiatočným problémom má Slovensko zaregistrovaných 7 tradičných výrobkov ako Chránené zemepisné označenie a 7 výrobkov ako Zaručenú tradičnú špecialitu. Nedávno boli do procesu pripomienkového konania na úrovni EÚ zaradené ďalšie slovenské výrobky, ktoré sa uchádzajú o označenie Zaručená tradičná špecialita.

* Ako sa v takýchto podmienkach dá podporovať sociálnu inklúziu, znižovať chudobu a zvyšovať hospodársky rozvoj vo vidieckych oblastiach, čo je tiež jedným z cieľov spomínaného Programu rozvoja vidieka?

Jednou z priorít EÚ v rámci rozvoja vidieka po roku 2013 je aj podpora sociálnej inklúzie, zmiernenia chudoby a hospodárskeho rastu vo vidieckych oblastiach. Táto priorita sa zameriava na uľahčenie diverzifikácie, zakladanie nových malých podnikov a vytváranie pracovných miest, podporu miestneho rozvoja vo vidieckych oblastiach prostredníctvom verejnosúkromných partnerstiev alebo miestnych akčných skupín a ich stratégií miestneho rozvoja a na rozšírenie prístupnosti, využívania a kvality informačných a komunikačných technológií vo vidieckych oblastiach. Táto priorita prispieva k prierezovému cieľu budúcej politiky rozvoja vidieka - vyvážený územný rozvoj vidieckych oblastí.

* Vráťme sa ešte k farmám. V uplynulých rokoch sme zlikvidovali množstvo chovov dobytka, ošípaných aj hydiny. Podľa mnohých chovateľov oživenie fariem bude mimoriadne ťažká a nákladná úloha. Máte predstavu o spôsobe jej realizácie?

Slovenská ekonomika je od roku 2004 súčasťou Európskej únie, ktorá vystavila slovenských poľnohospodárov väčšej konkurencii na domácom trhu, ale aj rozšírila možnosti našich podnikov realizovať výsledky svojej produkcie na spoločnom európskom trhu. Prebratie Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ prinieslo Slovensku vyššie príjmové podpory, zdroje na rozvoj vidieka a ochranu životného prostredia. Na druhej strane sme prišli o časť flexibility a národnej suverenity pri výbere priorít aj nástrojov poľnohospodárskej politiky.

Taktiež spotrebitelia slovenských potravín sú čoraz náročnejší. Na jednej stranevyžadujú nízke ceny, ale zároveň aj vysokú kvalitu produktov. Týmto nárokom sa naši producenti musia prispôsobiť, hoci sú často vystavení nekalej súťaži zo strany dovozcov nekvalitných potravín. Problémom SR v oblasti produkcie, napríklad bravčového mäsa, po vstupe do EÚ, bola ponuka bravčového mäsa z krajín EÚ-15 za cenu nižšiu, ako bola cena bravčového mäsa z domácej produkcie. Mäso pôvodom z iných členských štátov však bolo v prevažnej miere mrazené a s nižšími kvalitatívnymi parametrami. Súčasne so znižovaním cien mäsa sa enormne zvyšovali ceny vstupov, hlavne kŕmnych zmesí, energie a nafty. Následkom toho sa produkcia bravčového mäsa na kosti od roku 2003 znížila o 44,2 percenta. Realizácia oživenia živočíšnej výroby bude veľmi zložitý proces, ktorý v časovom horizonte presiahne viac volebných období. Preto je v tejto oblasti potrebná kontinuita tohto procesu a definovanie zásadných cieľov a stratégie. Z tohto dôvodu sa pripravuje aj Koncepcia rozvoja poľnohospodárstva Slovenskej republiky do roku 2020, ktorá stanoví prioritné strednodobé ciele v agrorezorte.

Naše ministerstvo chce v budúcom období v súlade s programovým vyhlásením vlády SR rozvíjať a prioritne podporovať sektory, ktoré sú potenciálnymi zdrojmi zamestnanosti a pridanej hodnoty, najmä živočíšnej výroby, ovocinárstva, zeleninárstva a vinohradníctva. Osobitnú pozornosť treba venovať chovu hovädzieho dobytka tak, aby nedochádzalo k poklesom stavov, hlavne pre dlhý generačný interval hovädzieho dobytka potrebný na obnovu stavov zvierat, a to aj z dôvodu neustálych výkyvov výkupných cien mlieka. Okrem maximálneho a spravodlivého využívania podporných nástrojov spoločnej poľnohospodárskej politiky treba zvýšiť podiel slovenských poľnohospodárskych výrobkov na trhu.

Preto je prvoradou úlohou a cieľom vyvážiť vzťahy v potravinovej vertikále SR. V obchodných vzťahoch vo vertikále dominujú obchodné reťazce, ktoré presadzujú svoje záujmy na úkor prvovýrobcov. Jednotliví prvovýrobcovia nemajú vplyv na ceny komodít, ktoré predávajú, kým spracovateľský priemysel a hlavne maloobchod dokáže ovplyvniť cenové relácie vo svoj prospech. Jedným z opatrení ako zabezpečiť rozvoj živočíšnej výroby je podporiť vznik, formovanie a uľahčenie administratívnych operácií odbytovým organizáciám výrobcov. Ich podpora umožní prispôsobiť výrobu požiadavkám trhu, spoločne uvádzať tovary na trh vrátane prípravy na predaj, centralizovať predaj a zásobovanie hromadných odberateľov a zvyšovať pridanú hodnotu spoločnej produkcie a jej lepšie zhodnocovanie. Významným prínosom je možnosť vyjednania primeraných zmluvných podmienok. Príčinou súčasného stavu je tiež nedôvera slovenských farmárov a ich konzervatívne myslenie, neochota rozviazať dlhodobé kontrakty s odberateľmi a nefunkčnosť menších združení, ktoré si nedokážu presadiť svoje požiadavky. Z hľadiska ďalšieho rozvoja by mali byť podporené aj medziodvetvové skupiny výrobcov, kde je okrem výroby zahrnutá i zložka obchodná alebo spracovateľská. Tým by sa zabezpečila kontinuita výroby, spracovania a odbytu. V prípade malých a rodinných fariem bude tiež potrebné podporiť tvorbu krátkych reťazcov (výroba a zároveň aj spracovanie - obchod), podpora by mala smerovať k vzniku malých spracovateľských prevádzok a predajní alebo regionálnych trhov, spájaním malých farmárov v regióne a ich vzájomná spolupráca pri uvádzaní vlastných produktov na trh. Dôležitou oblasťou je propagácia čerstvých, zdravých alebo regionálnych produktov živočíšnej výroby.

V súčasnosti sa pripravuje návrh Programu rozvoja vidieka SR na programové obdobie 2014 - 2020, kde sa v rámci zadefinovania prioritných opatrení navrhujú opatrenia na zabezpečenie stanovených cieľov, medzi ktoré patrí aj oživenie živočíšnej výroby. Medzi prioritné opatrenia sú navrhované investície do hmotného majetku (fariem), životné podmienky zvierat, zakladanie výrobcov skupín, spolupráca, ale aj riadenie rizík.

* V starostlivosti o chovy si však už nevystačíme len s dobrým vzťahom k zvieratám, potrebná je kvalifikácia, vzdelanie chovateľov a uplatňovanie moderných postupov. Nám však chýba takmer celá generácia ľudí. Nevraviac o úrovni odborného školstva...

Samozrejme, rozvoj poľnohospodárstva nie je možný bez dostatočného vzdelávacieho systému a aplikácie výsledkov vedy, výskumu a školstva do praxe. Preto je nevyhnutné zvýšiť úroveň odborného školstva pre poľnohospodársku a potravinársku výrobu, t. j. zvýšiť počet odborníkov v uvedených odvetviach a zachovať klasickú kvalitnú poľnohospodársku potravinársku výrobu pre budúce generácie. Vzhľadom na nedostatočný záujem mládeže pre tieto odbory je potrebné zatraktívniť školské odbory a neustále ich prispôsobovať  súčasným podmienkam. Dôležitá je propagácia moderného poľnohospodárstva, či už cez vyspelé technológie používané v poľnohospodárstve, alebo smerom k agroturistike, ekologickému poľnohospodárstvu, manažmentu rodinných fariem, ako aj k pridruženým diverzifikovaným oblastiam.

* Vo svete je pomerne rozšírený trend konzumovať bioprodukty. No my máme stále problém s ekológiou prírody, s prístupom človeka k nej. Hovorím o šírke a hĺbke súvislostí, ktoré v konečnom dôsledku vplývajú na kvalitu pôdohospodárstva a nášho života. Čo všetko teda treba začať robiť, aby sa zmenila a dala sa porovnávať napríklad s Rakúskom?

Ekologické poľnohospodárstvo predstavuje spôsob pestovania rastlín a chovu zvierat, priaznivý k životnému prostrediu, ktorého cieľom je trvalo udržateľný rozvoj. Využíva predovšetkým miestne a obnoviteľné zdroje, ekologicky šetrné technologické postupy, ktoré minimalizujú poškodzovanie životného prostredia. Ekologický prístup k výrobe potravín prináša so sebou aj ďalšie pozitívne faktory. Nezaťažuje životné prostredie zbytočnými chemickými látkami, rešpektuje udržiavanie pôdnej úrodnosti správnymi osevnými postupmi a skvalitnenie pôdy návratom organickej hmoty. Výroba biopotravín si vyžaduje viac ľudskej práce a predpokladá menšie úrody a vyššie straty. To sú hlavné faktory jej ekonomicky vyššej náročnosti, čo však znáša výrobca. Na druhej strane výrobca pri správnom uplatňovaní prírodných zákonov nemá náklady na chemické ochranné prostriedky a lieky v porovnaní s konvenčným poľnohospodárstvom. Dôležitým faktorom v oblasti biopotravín sú aj spotrebitelia. Je nevyhnutné propagovať biopotraviny a naučiť spotrebiteľov vyhľadávať ich. Ceny biopotravín sú zvyšované sprostredkovateľmi predaja a obchodnými reťazcami, čo nepriaznivo vplýva na spotrebiteľov. V súčasnom období zvyšovania cien biopotraviny na našom trhu nedokážu byť konkurencieschopné oproti konvenčným potravinám, preto sa veľká časť produkcie vyváža do zahraničia.

Preto tu vzniká priestor pre farmárov, ktorí môžu svoju produkciu finalizovať tzv. predajom konečnému spotrebiteľov", teda priamo zo svojej farmy, z predajného miesta vytvoreného na miestnom trhovisku alebo dodávať miestnej maloobchodnej prevádzkarni či zariadeniu spoločného stravovania bez sprostredkovateľa. V zahraničí sa biopotraviny predávajú väčšinou z fariem, prípadne z trhoviska. Samozrejme, aj uvedomelosť a informovanosť spotrebiteľov je na vyššej úrovni.