Stop jahodovým jogurtom bez jahôd!
(06.07.2011; Slovenka; č. 27 28, s. 58 59; Rýsová Katarína)
Kúpili ste si jogurt, na obale ktorého sa na vás z obrázka usmievali krásne veľké šťavnaté červené jahody a po otvorení ste mali pocit, že tam cítite iba akúsi náhradu v podobe jahodového sirupu? Kúpili ste si rožky práve čerstvo vytiahnuté z rúry v supermarkete v domnienke, že ide o dnešné čerstvé pečivo? Nuž, sklamem vás, možno ste si kúpili len "čerstvo" upečené, ale dva roky zamrazené pečivo. Aj toto sú, žiaľ, prípady, ktorým musíme dennodenne čeliť v našich obchodoch. Vyriešiť by to malo nové nariadenie o označovaní potravín, ktoré bude čochvíľa schvaľovať Európsky parlament.
Často počujeme o klamaní spotrebiteľov výrobcami potravín. Predseda Asociácie spotrebiteľov Slovenska Miloš Lauko uvádza len niektoré z nich. Asociácia uskutočnila pred pár týždňami prieskum, keď v rôznych supermarketoch v ôsmich krajinách Európskej únie Nemecko, Rakúsko, Poľsko, Slovensko, Česko, Maďarsko, Bulharsko a Rumunsko nakúpila výrobky tých istých značiek. Produkty následne odovzdali na analýzu laboratóriám Štátneho potravinového a veterinárneho ústavu v Bratislave a v Dolnom Kubíne. Výsledky boli viac ako šokujúce! V čiernom korení rovnakej značky a v rovnako vyzerajúcom obale napríklad kontrolóri našli výrazné rozdiely v hmotnosti v rôznych krajinách sa gramáž pohybovala od 17 do 24 gramov. V prípade svetoznámeho sladkého tmavého nealkoholického nápoja pôvodom z USA sa v štyroch krajinách Nemecku, Rakúsku, Poľsku a Česku nachádzal v nápoji cukor, pričom v ostatných štyroch krajinách, teda aj u nás, "len" o polovicu lacnejšia isoglukóza, teda kukuričný sirup. Pri značkovej káve mohli spotrebitelia vidieť už na prvý pohľad rozdiel vo farbe a celistvosti zŕn. "Spotrebiteľ očakáva, že nebude nikdy uvedený do omylu," hovorí Miloš Lauko. Ako ďalší príklad klasického klamania spotrebiteľov uvádza mrazené ryby, ktoré po niekoľkých rozmrazeniach a následných zamrazeniach obsahujú čoraz viac vody a menej mäsa, na obaloch je však uvedená hmotnosť ryby pred prvým zamrazením.
JEDNOTNÁ LEGISLATÍVA V CELEJ EÚ
Situáciu spotrebiteľov často komplikoval aj fakt, že na pôde Európskej únie neexistovala jednotná legislatíva týkajúca sa označovania potravín. To by však malo byť čoskoro minulosťou. Po viac ako štvorročnom úsilí, náročných diskusiách medzi poslancami Európskeho parlamentu, zástupcami Európskej komisie, výrobcov, spotrebiteľov, kontrolórmi a ministrami pôdohospodárstva všetkých dvadsiatich siedmich štátov Únie by mal Európsky parlament v júli schváliť Nariadenie o jednotnom označovaní potravín. Čo by malo priniesť? Nariadenie ustanovuje povinnosť výrobcom uvádzať na obale výrobku všetky alergény, ktoré môže obsahovať. Rovnako sa bude na všetkých výrobkoch uvádzať dátum minimálnej trvanlivosti, dátum spotreby a dátum prvého zamrazenia výrobku. "Niekedy sa na Slovensko dostávajú totiž aj výrobky zmrazené päť až šesť rokov," povedal ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš, ktorý tieto zmeny v nariadení privítal. Nariadenie bude tiež chrániť spotrebiteľov pred mätúcou reklamou, a to tak, že na výrobku nebude môcť byť použitý obrázok napríklad jahôd, ak jogurt neobsahuje jahody, ale len ich príchuť. Obal výrobku bude musieť povinne obsahovať výživové hodnoty, a to na sto gramov alebo sto mililitrov výrobku, dobrovoľné pritom bude uvedenie výživových hodnôt na jednu porciu. Písmo na výrobkoch by malo byť čitateľné.
BITKA O KRAJINU PÔVODU VÝROBKU
Veľká "bitka" sa na pôde parlamentu a komisie viedla aj v súvislosti s označovaním krajiny pôvodu výrobku. Uvádzanie krajiny pôvodu rozdelilo aj slovenské štátne orgány a výrobcov. "Slovenskí spotrebitelia chcú vedieť, odkiaľ potraviny pochádzajú, najmä po nedávnych potravinových škandáloch v EÚ dioxínovom škandále v Nemecku či afére s baktériou E coli. Ak chcú spotrebitelia slovenské potraviny uprednostniť, označenie "Vyrobené v EÚ" presnú informáciu o pôvode neposkytne, a preto zo strany spotrebiteľov zaznamenávame dopyt po označovaní krajiny pôvodu potraviny. Výsledky spotrebiteľského prieskumu ukázali, že krajina pôvodu potraviny je pre spotrebiteľov veľmi dôležitá,", objasnil postoj Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR jeho hovorca Juraj Kadáš. Riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska, ktorá združuje niekoľko desiatok výrobcov na Slovensku, Jarmila Halgašová však tvrdí, že zavedením povinného označenia krajiny pôvodu hrozí pokles exportu slovenských výrobkov do zahraničia, pretože sa dá len ťažko očakávať, že v krajinách západnej Európy si spotrebitelia kúpia slovenské výrobky, potravinárska komora Slovenska je za dobrovoľné označovanie krajiny pôvodu," povedala. Už súčasne platná európska legislatíva totiž požaduje povinné označovanie krajiny pôvodu pri výrobkoch, kde jej neuvedenie by mohlo spotrebiteľa pomýliť alebo pri určitých potravinách, ako je med, ryby a hovädzie mäso. Nariadenie, ktoré majú na stole europoslanci, stanovuje potrebu vypracovať štúdiu, na základe ktorej sa nakoniec rozhodne, ako to s uvádzaním krajiny pôvodu dopadne. Pôvodný návrh nariadenia z pera Európskej komisie obsahoval aj povinnosť takzvaného semaforového označovania na obaloch výrobkov. V praxi by to znamenalo, že nezdravé potraviny by sa na obale označovali červenou farbou, stredne zdravé produkty oranžovou a výrobky, obsahujúce neškodné množstvo tukov, cukrov a solí zelenou farbou. Semaforové označovanie, ktoré malo byť reakciou komisie na rastúcu obezitu Európanov, však napokon z nariadenia vypadlo.
V každom prípade však ani ten najlepší zákon nedokáže ochrániť neinformovaného spotrebiteľa a preto je okrem prijímania účinnej legislatívy potrebná aj dôkladná osveta o tom, aké práva ako spotrebitelia vlastne máme.
Texty k obr.: Európsky parlament stanoví výrobcom povinnosť uvádzať na obale výrobku všetky alergény, ktoré môže tovar obsahovať. Rovnako sa bude na všetkých výrobkoch uvádzať dátum minimálnej trvanlivosti, dátum spotreby a dátum prvého zamrazenia výrobku.
Podľa nového Nariadenia o jednotnom označovaní potravín v EÚ budú musieť byť informácie na obaloch výrobkov čitateľné a nebudú môcť klamať spotrebiteľa.
Niektorí obchodníci vydávajú za čerstvé pečivo také, ktoré len vytiahnu z mrazničky a upečú. Pečivo však v mnohých prípadoch býva zamrazené aj niekoľko rokov.
