Ceny už rastú pomalšie ako v iných krajinách
(03.03.2013; www.pravda.sk; Správy, s. -; BUCHLÁKOVÁ Lenka, PRAVDA)
Zvolený spôsob vládnych škrtov, ale aj prísnejšia regulácia v energetike zmiernili na Slovensku rast cien.
Inflácia na úrovni 2,5 percenta bola v úvode roka spomedzi 27-členov EÚ medziročne dvanásta najvyššia, ale krajina už v Európe nevyčnieva tak ako v minulosti. Pred rokom bola slovenská inflácia jedna z najvyšších v únii a v januári 2011 zažili po raste spotrebných daní Slováci najväčší mesačný cenový skok spomedzi všetkých krajín.
Novoročný rast daní najmä pre firmy a bohatších ľudí na druhej strane prispieva k rastu počtu ľudí bez práce. Škrty sú však pre dôsledky dlhovej krízy nútené robiť všetky krajiny a nezamestnanosť tak, či už po zvýšení priamych, alebo nepriamych daní, rastie v celej EÚ. Včerajšie štatistiky Eurostatu ukázali, že v januári tohto roka narástla nezamestnanosť oproti Slovensku rovnako alebo viac spolu v ôsmich európskych krajinách.
Kto pracuje, je u neho podľa analytikov predpoklad, že by si vďaka nižšiemu rastu cien a lepšej výplate mohol tento rok dopriať v obchode mierne viac. Zdražovanie by navyše malo ustávať. Kým v januári v eurozóne podľa Eurostatu ceny išli hore o 2 percentá, vo februári je odhad na úrovni 1,8 percenta. Naopak, ešte pred rokom sa inflácia v eurozóne blížila k trom percentám a na Slovensku prevyšovala štyri percentá.
"Nižšie tempo inflácie je spôsobené v takmer všetkých európskych krajinách hospodárskou recesiou, rastom miery nezamestnanosti na rekordnú úroveň a pomalším zvyšovaním cien komodít na svetových trhoch," hodnotí analytik spoločnosti Colosseum Boris Tomčiak. Stav, aký bol najmä v roku 2009, keď pre krízu prišlo o prácu najviac ľudí, aj keď ceny v obchodoch dokonca klesali, odborníci nateraz neočakávajú.
Začiatok nového roka pritom so sebou priniesol nielen zlacnenie bývania, elektriny, či palív, ale takisto aj zdraženie potravín. Tohtoročné januárové zrýchlenie rastu cien na úrovni takmer šiestich percent súvisí so zrýchlením ich rastu ešte koncom minulého roka, a to najmä pod vplyvom vyšších cien poľnohospodárskych komodít na svetových trhoch. Dôvodom je suché leto a slabšia úroda. Za celú eurozónu pritom ceny potravín stúpli v úvode roka "len" o niečo vyše troch percent.
Opozičný poslanec Ivan Štefanec (SDKÚ) tvrdí, že za vyššími cenami potravín v krajine v porovnaní s eurozónou treba hľadať najmä vládne opatrenia a zvyšovanie priamych daní. Firmy podľa jeho slov teraz hľadajú kompenzáciu zvýšenia v úpravách cien smerom nahor.
"Ideálne by bolo, keby vláda zrušila aj svoje zmeny v oblasti daní a odvodov. Vláda by mala konečne robiť opatrenia, ktoré nielen pomôžu dať ľuďom prácu, ale takisto zastavia rast cien," doplnil Štefanec. Minister financií Peter Kažimír (Smer) už niekoľkokrát v minulosti opozícii odkázal, že za vyššími cenami chleba, mlieka či mäsa sú ceny na svetových komoditných trhoch, pričom firemné dane ani daňovo-odvodové zmeny na to vplyv nemajú.
Faktom je, že práve slabý spotrebiteľský dopyt spolu s konkurenciou v maloobchode nútia samotných obchodníkov a predajcov čoraz viac bojovať o zákazníka aj cenami a to nedovoľuje také zdražovanie ako v dobrých časoch. Opatrnosť ľudí v obchodoch, ako aj rekordná, takmer 15-percentná miera nezamestnanosti v krajine sa totiž podpísali pod ich tržby.
"Najvyššia miera registrovanej nezamestnanosti od apríla 2004 sa podpísala na prelome rokov pod prepad spotrebiteľskej dôvery na druhú najhoršiu úroveň od apríla 2009. Reálne maloobchodné tržby v decembri medziročne klesli o štyri percentá, čo bol najhorší výsledok od júla 2011. Za celý vlaňajšok klesli reálne maloobchodné tržby medziročne o 0,9 percenta," hovorí hlavný analytik Sberbank Vladimír Vaňo.
Podobná situácia s miernym tempom rastu spotrebiteľských cien bola na Slovensku aj pred troma rokmi. Podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien začiatkom roka 2010 nastal v krajine medziročný pokles cien o 0,2 percenta. Dôvodom veľmi pomalého rastu cien v obchodoch, a počas niektorých mesiacov dokonca poklesu, bola opatrnosť spotrebiteľa, pomerne nízke ceny komodít na svetových komoditných trhoch, no a v kurze bola v tom období i nákupná turistika do okolitých krajín.
"To všetko nastalo v dôsledku hospodárskej krízy, ktorá sa prejavila v roku 2009 na Slovensku recesiou," dopĺňa analytička Poštovej banky Eva Sadovská.
Oproti decembru minulého roka sa medziročný rast cien tovarov a služieb spomalil v januári tohto roka až v prípade 23 krajín vrátane Slovenska. Spomalenie rastu cien bolo v januári viditeľné najmä v prípade oblečenia a obuvi, bývania, zdravia, dopravy, ale i rekreácie a kultúry.
Stagnáciu cien zaznamenali Gréci a vyšší rast do jedného percenta, oproti situácii pred rokom, vykázali aj Portugalci, Lotyši, Švédi a Dáni. Celkovo v únii rástla inflácia začiatkom tohto roka o 2,1 percenta. Najvýraznejší medziročný nárast cien v úvode tohto roka bol v Rumunsku (o 5,1 %), ďalej v Estónsku (o 3,7 %) a v Holandsku (o 3,2 %).
Tým, že miernejší rast cien v tomto roku nepredbehne rast miezd, by si práve pracujúci mohli dovoliť kúpiť viac. Priemerná nominálna mzda by sa v tomto roku mala podľa Inštitútu finančnej politiky pohybovať na úrovni 823 eur, čo je nárast o 18 eur v porovnaní s minulým rokom. Ceny potravín a nealkoholických nápojov tvorili na Slovensku podľa Eurostatu v roku 2011 83 percent z priemerných európskych cien. Najdrahšie potraviny majú v rámci EÚ v Dánsku. Ich cenová úroveň dosahuje 142 percent z priemeru EÚ. Dán však priemerne zarobí až 4 300 eur mesačne.
