Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

(03.03.2013; Televízna stanica TA 3; V politike; 11.00; 60 min.; ORAVOVÁ Ľuba)

Ľ. ORAVOVÁ, moderátorka:

"Jed na potkany, cestárska soľ, či konské mäso. Aj to sa našlo v potravinách. Nie je rok, kedy sa spotrebitelia nedozvedia o podobných škandáloch. Prešpekulovaný systém predaja nakazených výrobkov nepozná hranica. Vieme skutočne, čo jeme? Ako ďaleko sme ochotní zájsť v snahe rýchleho zisku? Tak o tom dnes budem diskutovať s hosťami V politike a pozrieme sa aj na kvalitu slovenských výrobkov.

Potravinové škandály neutíchajú. Najnovšia kauza s konským mäsom odhalila sofistikovaný spôsob výroby a predaja. Bolognské lasagne s hovädzím mäsom vyrobili v Luxembursku, mrazené hovädzie ale firma kúpila inde, vo Francúzsku, a tam sa konské mäso dostalo podľa všetkého z Rumunska."

D. POTURNAY, Potravinárska komora Slovenska:

"Vo všeobecnosti toto reťazenie dodávateľov napovedá, že sa môže jednať o prvky organizovaného zločinu, pretože z ekonomického hľadiska nie je opodstatnené, aby sa nabaľoval čo najväčší počet subjektov podieľajúcich sa na tomto obchode."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Sofistikovaný systém otvára otázku, kto by mal za takého výrobky niesť zodpovednosť. A tu sa názory rôznia."

P. KONŠTIAK, Zväz obchodu a cestovného ruchu:

"V celej Európskej únii platí, že výrobca je zodpovedný za to, čo je vo výrobku. Nemôže predsa obchodník zodpovedať za to, čo je v konzerve. On nemá šancu to skontrolovať. Veď túto konzervu pustili z fabriky veterinári."

J. BÍREŠ, Štátna veterinárna a potravinová správa:

"Ten, kto uvádza na trh, je zodpovedný za výrobok. To znamená, keď to nájdeme na predajnom pulte v obchode, je zodpovedný obchodný. Pokiaľ to nájdeme v skladoch, je zodpovedný skladník."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Tak to sú témy a tu sú hostia. Minister pôdohospodárstva Ľubomír JAHNÁTEK. Dobrý deň."

Ľ. JAHNÁTEK, (Smer?SD), minister pôdohospodárstva:

"Dobrý deň."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Jarmila HALGAŠOVÁ z Potravinovej komory Slovenska. Pekný deň."

J. HALGAŠOVÁ, Potravinová komora Slovenska:

"Dobrý deň prajem."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Martin KATRIAK, Zväz obchodu a cestovného ruchu. Dobrý deň."

M. KATRIAK, Združenie obchodu a cestovného ruchu:

"Pekný deň prajem."

Ľ. ORAVOVÁ:

"No a spojíme sa aj s Jozefom BÍREŠOM, riaditeľom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.

Pán minister, videli sme skutočne sofistikovanú sieť práve v súvislosti s konským mäsom, ktorej zjavne cieľ by mal byť zisk na úkor kvality, na úkor spotrebiteľa. Štáty majú kontroly. Dokonca aj tie štátne kontroly sú pod drobnohľadom Európskej únie. Ako je vôbec možné, že takýto prípad sa stal?"

Ľ. JAHNÁTEK:

"Myslím si, že to je len jedno zrniečko z celej mozaiky, čo sa dneska v potravinárskom biznise deje. Potravinársky biznis je jednoducho nekonečný obchod, ktorý má dennodennú obrátku a látka príliš veľa aktérov do tohto systému. Na druhej strane treba povedať, že zavedením voľného obchodu v oblasti potravín a zrušením určitých obmedzení alebo unifikáciou kontrolných systémov v členských štátoch Európskej únie sa vyskytli medzere, ktoré sa dneska veľmi efektívne vedia využiť práve u tých podvodníkov, ktorí sa snažia do systému dostať, a ktorí vyhľadávajú stále nové možnosti, ako v tomto systéme si zabezpečiť nadmerný zisk."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Ako je vôbec možné, že takéto škandály sa objavia až ex post?"

Ľ. JAHNÁTEK:

"To je práve ten systém kontroly. Nie je jednotný systém v rámci Európskej únie. Vlastne sú nejaké základné rámcové kritériá, ktoré hovoria, čo by mal kontrolný systém toho?ktorého členského štátu robiť, ale na druhej strane spôsob, technika a mechanizmus kontroly je absolútne rozdielny a je diverzifikovaný. Čiže tam, kde je jednotný, unifikovaný a centralizovaný systém, tam sa dosahujú veľmi dobré výsledky. Bohužiaľ, niektoré štáty majú kontrolné systémy z hľadiska potravín rozdelené niekedy na dve, tri ministerstvá, a zložky, ktoré realizujú túto kontrolu, majú dislokované na buď kraje v našom ponímaní a okresy, čo je absolútne neschopné nejakej vzájomnej prepojenosti a informovanosti, a tu sa ukazuje, že slovenský systém kontroly je skutočne jeden z najvýhodnejších a najlepších, lebo my máme centrálny systém, máme kompletne veterinárnu, potravinársku kontrolu, a laboratóriá, a vlastne každý nedostatok, ktorý hociktorý z tých 1 100 veterinárov nájde pri bežnej kontrole, sa dostáva do komplexného informačného systému a každý veterinár na Slovensku okamžite vie, čo sa vlastne zistilo v oblasti kvality."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Pani HALGAŠOVÁ, hovorili sme vlastne o tom, že ten systém je veľmi sofistikovaný, prešlo to vlastne podľa tých medializovaných informácií cez niekoľko krajín to spomínané konské mäso. Vie sa nejako možno nie oficiálne o týchto praktikách, ktoré teraz, dajme tomu, to vyplávalo úplne na povrch?"

J. HALGAŠOVÁ:

"Samozrejme, treba si uvedomiť, že za zdravotnú bezpečnosť potravín zodpovedá každý jeden článok potravinového reťazca, každý jeden prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, to znamená, že aj výrobcovia v svojej miere. Je treba si uvedomiť, že nielen dnes, ale aj v minulosti a aj v budúcnosti budú takí prevádzkovatelia, ktorí budú stále hľadať tie nekalé praktiky. Je potrebné naozaj potvrdiť slová pána ministra JAHNÁTKA, že na Slovensku systém kontroly je veľmi dobre prepracovaný, a vlastne aj to, čo začali prevádzať ako zvýšenú kontrolu na hraniciach, prináša svoj efekt. Myslím si, že je potrebné však vo väčšej miere zrejme medializovať nielen tieto prípady, kauzy, ale aj následne sankcie. Je potrebné dávať exemplárne sankcie takým prevádzkovateľom potravinárskych podnikov, ktorí skutočne chcú realizovať tieto nekalé praktiky, chcú podvádzať, pretože... a medializovať, pretože to môže a bude odrádzať ďalších podnikateľov, ktorí budú chcieť nejakým spôsobom zasa podliezať legislatívu Európskej únie.

Ja by som na to margo ešte povedala skutočnosť, pre prvý je deformovaný informáciou, že lacné potraviny sú aj kvalitné potraviny. Je potrebné si uvedomiť, že už niekoľko rokov dlhodobo teda rastú ceny vstupov, či už energie alebo surovín, to znamená, že ten tlak na ceny potravín nie je správny. Ak chce mať spotrebiteľ kvalitnú potravinu, musí si uvedomiť, že je potrebné za ňu aj určitú cenu zaplatiť. Vieme o tom, že sú reťazce, sú systémy, ktoré napriek tomu preferujú lacné potraviny, a vieme o tom, že niekoľkokrát sa im to aj nevyplatilo."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Pán KATRIAK, vy zastupujete obchod. Tento postup, ten veľmi sofistikovaný postup, hovoríme o tom, že kontrola by potrebovala mať ešte prísnejšie pravidlá. Dá sa vlastne nejakou prísnejšou kontrolou skutočne odstrániť to, čoho sme boli svedkami, to znamená, prebaľovanie, klamanie zákazníkov?"

M. KATRIAK:

"No, vy ste dali dohromady dve veci, ktoré nesúvisia, prebaľovanie..., čo to má prebaľovanie súvislosť s tou problematikou...?"

Ľ. ORAVOVÁ:

"Dobre, tak ostaňme pri tom klamstve."

M. KATRIAK:

"Ostaňme pri tom klamstve. No, samozrejme, my obchodníci sme za to, aby bola kontrola poctivá, dobrá, účinná, a aby bola na mieste, kde oni tie problémy vznikajú. Nemôžem súhlasiť s pani generálnou riaditeľkou a čiastočne ani s pánom ministrom v tom, že obchod je tým nositeľom tej generálnej zodpovednosti. Obchod je nositeľom zodpovednosti voči spotrebiteľovi, aj v prípadoch, keď relatívne za chybu nemôže. Ako on môže, dajme tomu, za to, že sa v nejakých potravinách objavilo konské mäso, keď na obale od výrobcu príde, že to je hovädzina, ale ja viem proste, ako. My vieme kontrolovať veci, ktoré sú kontrolovateľné, ale my nie sme laboratórium, my nevieme, že niekto, nejaký výroba, neukazujem na pani generálnu riaditeľku, ale ona tuná zastupuje výrobcov, však, že teda tam dal namiesto jedného druhu mäsa iné mäso. To my nevieme v žiadnom prípade skontrolovať. Opakujem, my sme zodpovední voči spotrebiteľovi, ale treba si uvedomiť a medializovať, áno, to sa objavilo v tom a tom obchode, ale generálny zodpovedný za to je ten a ten výrobca. A tiež som za to, aby tam boli parádne tresty. Asi takto."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Pán minister."

Ľ. JAHNÁTEK:

"Ja musím zareagovať. Pán KATRIAK, tá poznámka, kde je to miesto obchodných reťazcov alebo obchodníkov v tom tlaku na nízke ceny, ktoré automaticky vygenerovali nekvalitu, je v tom, že vy ako podnikatelia potrebujete generovať zisk, to je v poriadku..."

M. KATRIAK:

"Každý potrebuje zisk."

Ľ. JAHNÁTEK:

"Každý podnikateľ chce generovať zisk, len dostávame sa na určitú hranicu, kedy je únosná kvalita, a to si myslím, mala na mysli pani generálna riaditeľka, že my nevieme pod určitú hranicu v otázke kvality, a vtedy ten tlak na ceny je absolútne nezmyselný a je kontraproduktívny voči spotrebiteľovi, lebo spotrebiteľ zrazu dostáva nekvalitu na úkor ceny."

M. KATRIAK:

"Pán minister, ale predsa, zákazník si žiada také aj onaké tovary, lacnejšie, aj drahšie. A my nenútime, my obchodníci nenútime výrobcu, aby on z hľadiska nižšej ceny dal tam nejakú nekvalitu. Však preboha, naše predpisy sú tak dobré na Slovensku, ktoré neumožňujú tomu reálne a objektívne, aby do potraviny, ktorá je, dajme tomu, aj lacnejšia, išlo niečo menej kvalitné. Možno menej náročné cenove, ale nie nekvalitné. Predsa výrobok, ktorý my predávame a označujeme ako, nie že menej kvalitný, ale nižšej cenovej úrovne, ešte neznamená, že je nie nekvalitný. To my by sme nevedeli predávať. To by oni nás nemali vypočuť, keď obchodník žiada od výrobcu, daj tam namiesto hovädzieho mäsa konské mäso, ale povedz, že to je hovädzie, však to by nám mali všetkých pozatvárať. To proste my nežiadame takéto niečo."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Skúsme reakcia, a spojíme sa s pánom BÍREŠOM. Nech sa páči."

J. HALGAŠOVÁ:

"Ja by som chcela povedať, že potravinárski výrobcovia, renomovaní potravinárski výrobcovia skutočne vyrábajú kvalitné a bezpečné potraviny, ktoré sú v súlade s legislatívou Európskej únie. Dobre vieme, že máme nastavenú legislatívu aj tu na Slovensku dobre, ale treba si uvedomiť, že tlakom na ceny potravín dochádza nie k znižovaniu bezpečnosti potravín, zdravotnej bezpečnosti, a dochádza k ohrozovaniu zdravia spotrebiteľa, ale dochádza tu k substituovaniu zložiek, to znamená, že namiesto..."

M. KATRIAK:

"Konského mäsa bude hovädzie."

J. HALGAŠOVÁ:

"... čokolády sa tam dá len kakaová..."

M. KATRIAK:

"A to je chyba obchodníka, pani generálna riaditeľka?"

J. HALGAŠOVÁ:

"...je to tlak na ceny. Pokiaľ ide o konské mäso, a v tomto prípade skutočne ide o, by som povedala, podvod, pretože nejde tu o podvod možno v rámci označovania potraviny, ja by som to s týmto ani nespájala, pretože môže sa stať, a predpokladám, že sa tak aj stalo, že výrobcovia, ktorí na svojom stupni zodpovedajú za kvalitu a bezpečnosť potraviny, ani nevedeli, že vlastne im dodávateľ dodal mäso, kde bola časť substituovaná..."

M. KATRIAK:

"A ako za to môže obchodník?"

J. HALGAŠOVÁ:

"Ale ja vás neobviňujem, že vy za to môžte..."

M. KATRIAK:

"Ale sme tu na špici zodpovednosti. My sa jej nevyhýbame, tej zodpovednosti, ale treba povedať, áno, obchod je zodpovedný voči spotrebiteľovi, že to predáva, ale je on zodpovedný za to, že v nemožnosti kontrolovania je tam to konské mäso? My predsa to nevieme, že tam je to konské mäso."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Pán KATRIAK, a teraz sa spojíme s pánom BÍREŠOM. Dobrý deň, pán BÍREŠ. Pán BÍREŠ, ak teda hovoríme o zodpovednosti práve v súvislosti so spomínaným konským mäsom, s klamaním zákazníkov, otázka znie, vy ste teda povedali, že zodpovednosť má ten, ktorý dáva potraviny na pulty, že obchod si má preveriť dodávateľa, ja by som možno nadviazala na pána KATRIAKA, ako si vlastne v tom spletitom počte rôznych dodávateľov môže v konečnom dôsledku obchodný reťazec alebo samotný obchod skontrolovať vlastne túto záležitosť."

J. BÍREŠ:

"Dobrý deň. Určite ten obchod je konečným článkom, ktorý dáva garanciu pre spotrebiteľa. Na druhej strane toto, čo hovorí pán KATRIAK, je naozaj pravdou, pretože ja poviem, to reťazenie konského mäsa, ako bolo na začiatku relácie spomínané, írska firma, ktorá dodávala na európsky trh mäso, bolo deklarované z prevádzky, ktorá je aj schválená, a je pod veterinárnou kontrolou, ako konské mäso. Dostalo sa do Spojeného kráľovstva, do firmy, ktorá nič nemá s potravinami, akurát ich skladujem, a odtiaľ to mäso pokračovalo už ako hovädzie. Pokračovalo do Českej republiky a na Slovensko. Naozaj v tomto prípade často obchod je bezmocný, ale naozaj z hľadiska histórie obchodných vzťahov a skúseností určite týchto dodávateľov on má možnosť si preveriť, jednak cez Štátnu veterinárnu a potravinovú správu na Slovensku, ale jednak si vie aj zistiť na zozname prevádzok schválených v zahraničí, či táto firma už mala takéto podobné nedostatky, a či naozaj je to spoľahlivý dodávateľ."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Pán BÍREŠ, dobre, hovoríte, že teda má aj obchod možnosť si skontrolovať dôveryhodnosť dodávateľov, len počuli sme, že ten systém je tak sofistikovaný, že skutočne, by som povedala, obchod by si musel sakramentsky alebo veľmi podrobne sledovať všetky tie cesty, ktoré možno ani nie sú niekedy oficiálne."

J. BÍREŠ:

"Áno, je to pravdou, aj to, čo povedal pán minister, je to vždy národná autorita, ktorá zodpovedná za zdravotnú bezpečnosť a kvalitu potravín, a vzhľadom na to, že je naozaj voľný pohyb potravín. Keď to ide z Nemecka potravina, keď to ide z Írska, alebo z ktoréhokoľvek členského štátu, je zárukou, že táto potravina je v poriadku. Tým pádom naozaj tá deklarácia na zložení a kvalite výrobky je naozaj zárukou, že tento výrobok je v poriadku. Len tieto nekalé činnosti, ktoré sa dostávajú čím ďalej navonok, väčšinou ich robia prevádzky, ktoré nemajú nič s výrobou, spracovaním a manipuláciou potravín, akurát ich uskladnia, možno prebalia, preznačia a posielajú ďalej. Tam naozaj vznikajú, a konské mäso je typický príklad, kde podvody najčastejšie vznikajú."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Pán minister, vy ste teda spomínali akýsi centrálny registrovaný systém. O čo vlastne ide? Skúsme možno vysvetliť aj v súvislosti s tým, že teda konské mäso, je to záležitosť celej Európskej únie, ale skúsme sa teda pozrieť na tú kontrolu zo slovenského pohľadu. Čo to vlastne ten centrálny registrovaný systém je."

Ľ. JAHNÁTEK:

"My máme jednotný systém kontroly veterinárnej, potravinovej a kontroly laboratórií. To sú tie tri základné zložky, ktoré vstupujú do finálnej kontroly a sú zábezpekou kvality potravín smerom k spotrebiteľovi. Náš systém je ucelený, to znamená, je na jednej báze, je to jedna právnická osoba, kde navzájom jednotlivé dislokované zložky, ktoré sú v teréne, to znamená 42 regionálnych veterinárnych správ je navzájom prepojených a všetky informácie, ktoré sa získavajú na ktoromkoľvek mieste pri potravinovej, veterinárnej kontrole, alebo pri kontrolách v akreditovaných laboratóriách, sa dostávajú automaticky do celého systému, a každý účastník, každý veterinár, ale aj každý potravinár si vie okamžite nájsť informáciu, či niečo je, alebo nie je v poriadku. V Európskej únii je málo takýchto modelov. V podstate ja som našiel dva modely, ktoré sú veľmi podobné slovenskému systému. Všetky ostatné modely sú buď robené cez kontrolu viacerých ministerstiev, dokonca niekde sú ministerstvá vnútra, ministerstvá zdravotníctva, samozrejme ministerstvá pôdohospodárstva, a potom sú ešte častokrát aj delené, čiže je to len na úrovni nejakej sekcie na ministerstve, a potom je to delené a dané pod pôsobnosť v našom prípade krajov a okresov, čo absolútne dáva neprehľadnú situáciu. Čiže zato je veľmi dôležité mať takúto centrálnu evidenciu a centrálny systém, a ukazuje to aj história Slovenskej potravinovej a veterinárnej správy, kde u nás za posledných desať rokov nebol žiadny vážny škandál, a Slovensko vie veľmi efektívne a rýchlo zareagovať, takže tento systém je skutočne veľmi dobrý. Príklad je z minulého roku, keď vznikla salmonela v Hyze Topoľčany. V podstate ten nami nastavený systém okamžite vygeneroval problém, do 24 hodín bola celá šarža zlikvidovaná, odovzdaná do kafilérky a zákazník nebol ohrozený. Mali sme presnú evidenciu, odkiaľ bol zdroj, išli sme až od vajíčok, až po distribúciu, do konkrétnych predajní, a za 24 hodín tento jednotný systém nám umožnil vlastne celú túto podozrivú várku zlikvidovať. Pokiaľ dostanete takúto podozrivú alebo salmonelovú dodávku zo zahraničia, ktorý nemá takýto systém, napríklad Poľsko, v Poľsku sa nedopátrate v priebehu pol roka k nejakej informácii, kde bol zdroj, a nedajboh, ešte zistiť, v ktorom článku až po toho spotrebiteľa tá salmonela vznikla. Napríklad v Topoľčanoch sa ukázalo, že to bolo pri distribúcii. Tam ani chov, ani spracovanie nebolo problematické. Pri distribúcii to vzniklo."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Zo znamená, že dovozcovia v súvislosti s týmto centrálnym systémom majú povinnosť nahlásiť a skontrolovať si nechať každú dodávku?"

Ľ. JAHNÁTEK:

"To je to nóvum, ktoré je dneska v novele zákona o potravinách. My skutočne z tých poznatkov, ktoré sme mali, hlavne v priebehu druhého polroka roku 2012, sme sa rozhodli, že musíme ísť nad rámec Európskej únie a musíme si zabezpečiť tú kvalitu s tým, že sme každému importérovi dali za povinnosť, aby nám oznámil na príslušnú regionálnu veterinárnu správu, kde chce import realizovať, o akú dodávku pôjde, o čo pôjde, a vtedy my vieme nastaviť kontrolný systém, a súhlasím, ten obchodník je viac?menej v tom nevinne, lebo on dostane nejakú zákazku, on si objednáva niečo na základe nejakého doporučenia. Ale tu musí naskočiť veterina, a veterinár musí povedať, zákazka je v poriadku, alebo nie je. Len na to, aby ho tá veterina vedela povedať, na to, aby sme predišli tým problémom, ktoré sme deklarovali v priebehu minulého polroku, čo všetko akú nekvalitu sme zistili, my musíme vedieť, kde tie dodávky idú. Samozrejme sú tam potom ďalšie kontroly prevádzok, atď., ale myslím si, že aj Európa musí zmeniť systém kontroly v oblasti pohybu potravín."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Skúsme veľmi krátko a spojíme sa s pánom BÍREŠOM."

M. KATRIAK:

"Veľmi krátko. Chcem potvrdiť to, čo povedal pán minister, obchodníci boli... alebo tá oznamovacia povinnosť, o čom hovorí, to nie je dlho v právnych predpisoch. Ono to platí dva, tri roky. My sme na začiatku boli proti tomu, pretože to znamenalo pre nás obrovské administratívne zaťaženie, ale nakoniec sme zistili, pani redaktorka, že to je v prospech obchodníkov, pretože vieme dokladovať, dokumentovať. Treba ovšem dopovedať, čo povedal pán minister ešte, že pokiaľ ide o krajiny Európskej únie, tam platí tzv. pravidlo o zhode, a my nemusíme kontrolovať okrem prípadov, kde to je potrebné vykonať, u českých potravín, ale u tých tzv. balených, konzervovaných, atď., ani to nevieme urobiť, my nemáme laboratóriá."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Ďakujem veľmi pekne. Vzhľadom na to, že pán BÍREŠ má už ďalšie pracovné povinnosti, ešte záverečná otázka. Pán BÍREŠ, ak teda hovoríme o tej kontrole, ak... teraz sme vlastne rozobrali prípad konského mäsa, boli tu rôzne ďalšie prípady, veľmi často sa poukazovalo práve na nášho suseda, Poľsko. Poľsko hovorí, že prijalo rôzne opatrenia, hovorí o maximálnej bezpečnosti potravín. Máme sa, alebo nemáme obávať práve týchto poľských potravín?"

J. BÍREŠ:

"Prebehlo rokovanie medzi jednak pánom ministrom, ale bolo takisto rokovanie na úrovni hlavných veterinárnych lekárov, a poľská strana naozaj dala záruky, že naozaj dajú dôraz na potraviny, ktoré pôjdu obzvlášť na Slovensko. Dohodli sme si aktuálny informačný systém, kde sa budeme o týchto potravinách a nedostatkoch veľmi rýchlo informovať, aby sme naozaj vedeli ochrániť obidve krajiny. Takže je tam záruka akéhosi vylepšenia poľských potravín, hlavne čo sa týka zdravotnej bezpečnosti a kvality dovážaných na Slovensko. Je jeden problém v Poľsku, ktorý nám aj pri týchto rozhovoroch potvrdili, že v Poľsku existuje nekonečné veľké množstvo tzv. nelegálnych, a tým pádom aj nekontrolovaných prevádzok, ktoré veľmi často dovážajú potraviny na Slovensko. A to je tá poznámka moja, že naozaj ten obchodník si má právo overiť, či táto prevádzka v danej krajine je schválená a je kontrolovaná národnou autoritou, hlavne čo sa týka zdravotnej bezpečnosti a kvality."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Ďakujem veľmi pekne. To bol Jozef BÍREŠ, riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Dáma a páni, skúsme teda nadviazať na pána BÍREŠA. Pani HALGAŠOVÁ, ak teda hovoríme o tých poľských potravinách, veľká mediálna pozornosť sa de facto sústreďuje práve na tie škandály. Nie je to potom tak, že skutočne zanikajú aj tie kvalitné poľské potraviny?"

J. HALGAŠOVÁ:

"Skutočne by ako som chcela povedať, že vlastne títo nelegálni výrobcovia a dodávatelia potravín, ktoré nie sú bezpečné z pohľadu ochrany zdravia spotrebiteľa, kazia dobré meno výrobcom potravín, a aj poľským výrobcom potravín, pretože treba povedať otvorene, že v Poľskej republike sú potravinári, sú výrobcovia potravín, ktorí vyrábajú skutočne kvalitné potraviny, ktoré ale potom v týchto škandáloch samozrejme zanikajú. Je potrebné povedať, a možno teraz idem do vlastných radov, že za kvalitu a za bezpečnosť potravín zodpovedajú prevádzkovatelia potravinárskych podnikov na tom svojom stupni spracovania potravín. To znamená, sú to potravinári, ktorí zodpovedajú na kvalitu a bezpečnosť potravín, ale treba tiež povedať aj to, že vlastne potravinári takisto majú svojich dodávateľov, a takisto je ich povinnosťou overiť si, či títo dodávatelia surovín sú registrovaní, dodávajú kvalitné suroviny, zodpovedajúcej kvality, ale tiež treba povedať, že nie je možné kontrolovať každú jednu dodávku rozbormi. Čiže ide tu o to, že vlastne zistíme, či ten dodávateľ je renomovaný, či spĺňa všetky požiadavky, a námatkovou kontrolou my vieme urobiť zasa spätnú väzbu, či sa to naozaj dodržiava. Možno aj pre obchodníkov odporúčanie, že námatkovou kontrolou z času na čas je dobré si preveriť kvalitu dodávaných potravín. Touto cestou ide teraz Tesco vo Veľkej Británii, kde teda avizovalo, bohužiaľ teda, že vlastne tieto rozbory sa pravdepodobne odrazia aj v cenách výrokov na pulte, ale skutočne ak by možno nebol ten tlak na ceny dodávaných potravín, možno by sa nedošlo až do tohto štádia."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Pani HALGAŠOVÁ, skúsme teda ešte ostať pri Poľsku, po týchto slovách, ktoré hovoril aj pán BÍREŠ, veríte teda, že aj tá komunikácia, vlastne aj celý systém kontroly v Poľsku sa po všetkých tých záležitostiach zmení? Pán minister komunikoval takisto s poľskými predstaviteľmi."

J. HALGAŠOVÁ:

"Je ťažko odhadnúť, akým spôsobom sa bude vyvíjať kontrola v Poľskej republike, ako povedal pán minister, že nie je ten systém celkom správne nastavený, a my nemôžme predpokladať, že vlastne títo nelegálni výrobcovia stratia záujem o územie Slovenskej republiky. Zoberme si, akým obrovským tempom tu vzrástol za posledné obdobie ambulantný predaj, pričom treba vziať do úvahy skutočne aj podmienky, za ktorých sú predávané tieto výrobky, kvalitu týchto predávaných výrobkov, a vidíte, že spotrebitelia si toto nevšímajú..."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Pre nich je samozrejme dôležitá cena v konečnom dôsledku. Pán JAHNÁTEK, vy komunikujte s poľskými partnermi, ako vnímate možno ich slová, ktoré títo čelní predstavitelia hovoria v podstate o tom, že tá kritika na ich adresu nie je na pravom mieste, že je to akási česká a slovenská poľnohospodárska lobby."

Ľ. JAHNÁTEK:

"Tak, v žiadnom prípade to nie je žiadna česká, ani slovenská poľnohospodárska lobby, aspoň u mňa nikto nelobuje. Ja som sám presvedčený o tom, že tá nekvalita, ktorá chodí, je hlavne z Poľska. Čo sa týka tých poľských potravín, ja som si ich z vlastných skúseností rozdelil na také tri skupiny. Prvé, je to skupina kvalitných poľských potravín, ktorá je väčšinou distribuovaná v Poľsku, je distribuovaná viac?menej do tých bývalých, alebo do tej pätnástky európskych štátov, ktoré boli pri zakladaní Európskej únie, čiže tá kvalita je skutočne nadštandardná. Druhá skupina sú potraviny, ktoré sú síce bezpečné, ale hovorím, to sú potraviny na objednávku, kde sa od prijímateľov vyžaduje minimálna cena na úkor kvality, zloženia, a kde už, by som povedal, to zloženie nezodpovedá tým bežným chuťovým návykom, ktoré občania mali..."

Ľ. ORAVOVÁ:

"A tie smerovali na Slovensko napríklad?"

Ľ. JAHNÁTEK:

"Tie hlavne smerujú na Slovensko, by som povedal, že hlavne smerujú na Slovensko, čiže to je tá kategória, ktorá sa s vedomím aj potravinárskeho podniku vyrába tá potravina vzhľadom na objednávku toho odberateľa, a potom je to tá najhoršia skupina, kde my odhadujeme, že asi až 30 percent týchto podnikov poľnohospodárskych prvovýroby, ale aj spracovania, čiže potravinárov, je v tzv. nelegálnych prevádzkach, to znamená, sú to väčšinou bývalé potravinárske a poľnohospodárske podniky, ktoré produkovali v tejto oblasti, no nestíhali spĺňať prísne kritériá na výrobu a na spracovanie, a vôbec dodávku potravín, čiže vypadli z toho reťazca, no naďalej pokračujú vo svojej činnosti, nemôžu to realizovať na poľskom trhu, lebo tam by ich kontrola veľmi rýchlo zachytila, tak sa to snažia vyvážať do okolitých štátov, hlavne Česka, Slovenska, Maďarska, čiže tam sa dostávajú tieto potraviny."

Ľ. ORAVOVÁ:

"A tu sme zrejme (...) reťazení, ako sa hovorí, že v konečnom dôsledku práve takéto potraviny sa rôznymi inými cestami dostávajú na európsky trh. Pán KATRIAK počuli sme teda, že ako keby boli rozdeľované tie potraviny. Je to v poriadku? Mne to tak príde tak ľudsky, že ak tu pán minister hovorí o troch kategóriách výrobkov, ktoré sú vysoko kvalitné a vyvážajú sa do krajín zakladajúcich, a potom sú ďalšie dve skupiny, nie je to diskriminujúce? Je to v poriadku?"

M. KATRIAK:

"Viete čo, ja mám pána ministra rád, a my sa poznáme už nejakú minútku, ale nemám taký pocit, že treba deliť do troch alebo štyroch kategórií. Chcem opäť podčiarknuť, slovenský obchod, alebo obchod na Slovensku, pretože sa budeme doťahovať o to, čo je slovenský obchod, však, predáva potraviny, ktoré sú kvalitné a bezpečné. Sú v istých cenových reláciách. Tuná vzniká dojem, dajme tomu, možno aj divák má z tejto relácie dojem, že na Slovensku sú nejaké kauzy, ale ono z času na čas sa stane, čo ja nepodceňujem, ale aj pán minister, aj pani generálna riaditeľka povedala, že to nie je pravidlo hry u nás. Stane sa, ale nie je to pravidlo hry, treba sa na tom poučiť. Pokiaľ ide o obchodníkov, na vašu otázku ja jednoznačne musím konštatovať, my sme služobníci zákazníka. My ponúkame mu také tovary, ktoré on chce, ktoré si kupuje. Ovšem ručíme za to, aby tieto tovary mali svoju kvalitu. Slovo nekvalita ja nemám rád, pretože v obchode by sme nemali predávať, keď sme poctiví a slušní obchodníci, by sme nemali predávať nekvalitné potraviny. To nie je..."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Išli by ste aj sami proti sebe."

M. KATRIAK:

"Presne tak. To nie je pravda, že nižšia cena znamená nekvalita. Nižšia cena znamená istú úroveň kvality, ktorá je nad latkou. To nie je pod latkou. Je nad latkou. A pokiaľ ide o tie nelegálne prevádzky, ktoré sú v Poľsku, tak neviem, ako my obchodníci, ak od nich niekedy kupujeme, ja neviem, či od nich kupujeme, ja pracujem v systéme, ktorý je najväčším na Slovensku, najväčším predajcom potravín na Slovensku, a my by sme si nedovolili kúpiť od niekoho, kto je nelegálny. Nedovolili. Pokiaľ sa stane, že niečo k nám prenikne, tak to prvý a posledný raz, a to nielen my, ale aj ostatné obchodné reťazce. Čiže... a zase my nie sme detektívi, ktorí by mali sledovať také alebo onaké... Určite nekupujeme z ulice. My kupujeme od dodávateľov, ktorí sú nám známi..."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Ktorým dôverujete, predpokladám."

M. KATRIAK:

"Presne tak, atď."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Dobre. Pán KATRIAK, ak dovolíte, ak hovoríme teda o kvalite potravín, na Slovensku existuje Značka kvality SK, ktorá teda garantuje, alebo mala by garantovať práve bezpečnosť, kvalitu. Ja som robila rozhovor so šéfom Výskumného ústavu potravinárskeho, takže pozrime sa na to, čo takáto potravina musí spĺňať.

Slovenský spotrebiteľ pri týchto výrobkoch slovenského pôvodu môže si byť istý, že sú kvalitné a bezpečné?"

P. SIEKEL, riaditeľ Výskumného ústavu potravinárskeho:

"Ja sa domnievam, že áno, pretože všetky výrobky značky Kvality sú hodnotené skupinou odborníkov. Výskumný ústav potravinársky vlastne stál viac?menej pri zrode tejto Značky kvality SK, ovšem od nového roku, a to myslím, celom logicky, prevzala túto záštitu Štátna veterinárna a potravinová správa, ktorá následne tieto výrobky kontroluje."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Čo musí tá konkrétna potravina spĺňať, aby získala značku SK?"

P. SIEKEL:

"V prvom rade podľa nových kritérií je to, že musí byť vyrobená na Slovensku. Naviac, 75 percent surovín musí pochádzať zo Slovenska. No a musí spĺňať kritériá kvality a bezpečnosti zloženia potravín, ktoré, ako som už povedal, hodnotí Štátna potravinová správa."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Ako je možné pomôcť výrobcom, aby mali vlastne kvalitné potraviny, bezpečné potraviny, ale aj za, takpovediac, rozumnú a konkurenčnú cenu?"

P. SIEKEL:

"No, tak to je trošku problém. V prvom rade sú to... musia to byť lacné vstupné suroviny. Po druhé, dostatočná technológia výroby. A tu by práve mohli pomôcť aj európske fondy, alebo Európska únia ako celok, s tým, že v rámci inovácií by takáto možnosť na obnovu technológií mohla byť, a tým pádom by tie výrobky mohli byť aj kvalitnejšie. Aj Výskumný ústav potravinársky má snahu pomáhať najmä tým malým, stredným výrobcom, podnikateľom, tak, že im pomáhame zavádzať nové technológie, pomáhame im zavádzať výrobu tak, aby neobsahovali teda ich nové výrobky, aby neobsahovali kontaminujúce látky, prípadne či už chemického alebo biologického pôvodu, teda nejaké tie škodlivé baktérie."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Takže počuli sme, že Slovensko sa snaží aj formou kvality SK mať tú značku, garantovať vlastne bezpečnosť potravín. Pán minister, takže pre ľudí samozrejme je dôležitá aj cena pri nákupe jednotlivých potravín. Ako sme mali možnosť počuť, bolo by fajn, keby naši podnikatelia malí, strední, ktorí sa zaoberajú potravinárstvom, dostávali možno od štátu pomoc vo forme technológií, atď. Viete možno vy odhadnúť, či sa dá v nejakom, alebo v akom krátkom horizonte možno dostať kvalitné slovenské potraviny na prijateľnú cenovú úroveň."

Ľ. JAHNÁTEK:

"Všetko je to o ekonomike. Nie je to len otázka vždy konkrétnej technológie, ale aj ekonomiky prevádzkovania takej technológie, alebo na druhej strane množstva, ktoré vyprodukujem. Čiže je to dlhodobý proces, kde my sa snažíme nastaviť práve v tom programe domáce potraviny, domáce slovenské potraviny, zvýšiť podiel domácich potravín, aby sme nastavili tú masu, čím automaticky dostávame každé kilo vyrobenej potraviny do lacnejšej cenovej relácie, ako keď máte využitie linky na 20 alebo 30 percent. Čiže to je prvý aspekt. Druhý aspekt je, my značkou Kvality. SK chceme povedať, že... zákazníkovi, toto je určite slovenská potravina, toto je vyrobená potravina, ktorá má minimálne 75 percent svojich zložiek z pôvodu zo Slovenska, ale zároveň mu aj hovoríme, je to kvalitná potravina, za to tam má tu kvalitu SK, lebo ten žiadateľ, ktorý mimochodom dostáva tú značku zadarmo, nemusí za ňu platiť, len musí požiadať ten výrobca, musí deklarovať zloženie, a my si overíme, či to je zloženie skutočne... aj zodpovedá obsahu, čiže vtedy má ten obchodník absolútnu garanciu, a on si už nebude musieť robiť žiadnu kontrolu, že keď naša veterina dá tú Značku kvalita SK, obchodník si môže byť stopercentne istý, že je to slovenská a hlavne kvalitná potravina. Čiže to je celý účel tejto potraviny, ale ako sa dostať ekonomiky, bude musieť ísť krok po kroku, tuto sa nedá urobiť nejaká revolúcia, samozrejme štát v novom programovacom období cez nový program rozvoja vidieka nastaví určité mechanizmy, aby sa znovu dostali prostriedky z Európskej únie do potravinárskeho sektoru. Takisto sa využijú iné zložky, napríklad inovácia v rámci ministerstva hospodárstva, aby sa dostali prostriedky do potravinárskeho sektoru, čiže nato to budeme robiť, ale pokiaľ nebudeme mať ekonomicky únosné jednotky, jednoducho tá cena vždy bude pokrivkávať za cenami, ktoré sú robené na veľkokapacitných strojoch."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Pán minister, posledná otázka pre vás. DPH, aj o tej sa diskutovalo. Niektorí podnikatelia, ktorí pôsobia vo veľkom v oblasti potravinárstva, hovoria o tom, že napríklad v porovnaní s Poľskom máme 20?percentnú DPH, Poľsko má 3 percentá, boli tu úvahy o znížení tejto DPH, minimálne pri predaji z dvora, na 6 percent. Je to reálne? Uvažuje sa o tom, alebo vzhľadom na konsolidáciu...?"

Ľ. JAHNÁTEK:

"Pozrite sa, DPH má skôr význam v nejakom medzinárodnom obchode, kedy sa porovnávajú tie ceny navzájom. Samozrejme, ja som zástanca zníženej DPH, myslím si, že potravina je komodita, kde by tá zostupnosť ľuďom mala byť automatická, a tie ceny by mali byť prijateľné. Len uvediem jeden príklad, až sa pamätáte, v roku 2010 boli demonštrácie a zablokované diaľnice kamiónmi, kde si kamionisti vydobyli, že treba znížiť spotrebnú daň na naftu. Štát to urobil, znížila sa spotrebná daň na naftu. Dneska máme cenu nafty znovu najvyššiu v rámci možno európskeho priestoru. Čiže, keď sa spätne vrátim, štát nemá v žiadnom prípade možnosť regulovať ceny, ani pri výrobe, ani pri predaji, a nie som si istý, či by znížená DPH priniesla skutočne trvalý, nie krátkodobý, trvalý efekt v podobe zlacnených potravín, či by to potom neskončilo skôr v prospech predávajúcich, ako v prospech spotrebiteľa ako takého."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Ďakujem veľmi pekne. To bol minister pôdohospodárstva Ľubomír JAHNÁTEK. Máte ďalší pracovný program. No ale my budeme v diskusii pokračovať ďalej."

Ľ. JAHNÁTEK:

"Ďakujem pekne. Pekný deň vám prajem."

Anketa:

"Keď je niečo slovenské, čo potrebujem, tak beriem radšej slovenské."

"Ja väčšinou slovenské výrobky kupujem. Dám prednosť maslám, mlieka."

"Som nepozeral na to, či mám slovenské výrobky, ale niečo nesiem. Dúfam, že je tam niečo aj slovenské."

"Mám, áno, zvolenský jogurt, bryndzu našu, áno, určite."

"Len slovenský. Nedôverujem žiadnym poľským výrobkom."

"Pre nás je dôležitejšia kvalita. Ale viete, v dnešnej dobe rozhoduje aj cena."

"Niekedy je to iba balené na Slovensku, a vyrobené ktovie kde."

"Určite. Mäsové výrobky určite."

"Dávam zarábať Slovensku. Aj chutnejšie sú výrobky slovenské."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Takže to boli názory v ankete, ktorú robil môj kolega Vladimír TOMEK. Pani HALGAŠOVÁ, teda zastavíme sa pri tých slovenských výrobkoch, možno skúsme z obidvoch vašich strán zareagovať na pána ministra. On hovorí o tom, že je za znižovanie DPH s tým ale, že má pochybnosti, čo by to prinieslo. Prinieslo by zníženie DPH nižšie ceny pre Slovákov?"

J. HALGAŠOVÁ:

"Ja si myslím, že úlohou vlády, ministerstva je vytvárať priaznivé podnikateľské prostredie celkovo pre celý agropotravinársky sektor, čiže je jej úlohou, aby skutočne nastavila dotačný systém, európsky dotačný systém tak, aby slovenskí poľnohospodári neboli diskriminovaní voči ostatným poľnohospodárom, čiže sa vlastne dosiahne zlacnenie suroviny, a to vlastne ovplyvní v konečnom dôsledku aj výsledné ceny potravín na našich pultoch. Druhou úlohou je vyrovnať podmienky podnikateľské slovenským potravinárom, lebo ak si zoberieme ten celý dotačný systém, a čerpanie eurofondov pre potravinársky priemysel, je na veľmi nízkej úrovni, skutočne, či už je to z programu rozvoja vidieka, alebo z operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, tak pre potravinársky priemysel bolo vyčlenených minimum finančných prostriedkov. (...) tak vlastne nás dostáva to do tej nekonkurenčnej polohy. Sme zástancom zníženia, celoplošného zníženia DPH na potraviny, pretože to môže ovplyvniť výslednú cenu na pultoch, a keď si zoberieme, že..."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Aj dlhodobo?"

J. HALGAŠOVÁ:

"Som presvedčená, že aj dlhodobo, lebo keď si zoberieme ceny potravín v Rakúsku, v Českej republike a v Poľsku, tak som presvedčená, že aj v dôsledku nižšej DPH tieto ceny potravín sú nielenže porovnateľné, ale aj na nižších cenových úrovniach ako na Slovensku, a môže to v konečnom dôsledku aj znížiť nákupnú turistiku slovenských občanov do okolitých členských štátov."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Pán KATRIAK, aký je váš názor?"

M. KATRIAK:

"Podobný, ako pani generálna riaditeľka. My obchodníci sa domnievame, že slovenské potraviny majú primeranú, majú výbornú kvalitu. Kde je ovšem problém, nie ste schopní, prepáč, pani generálna riaditeľka, konkurencie s mnohými dovozovými záležitosťami, a práve z toho dôvodu, že ste vy tuná povedali, a síce to, že dotačná politika a to, čo plynie pre Slovensko mimo slovenských zdrojov, nie je na takej úrovni, ako je to v okolí. Tiež sa domnievam, že zníženie DPH by povýšilo konkurencieschopnosť slovenských potravín. Ale nie je to jediný liek. Liek je to, čo tuná bolo povedané. Zlepšenie dotácie. My máme záujem o slovenské výrobky, radi ich predávame, a navyše musím jednoznačne povedať, že ono je to taký kolobeh. Pokiaľ budeme predávať viacej slovenských výrobkov, tak bude viacej možností zamestnania na Slovensku, atď., atď. Čiže my to nevidíme iba jednostranne, pod značkou SK, ale vidíme to... ale obchodníci to vidia v širších súvislostiach. A preto sa domnievame, že by bolo potrebné, alebo vhodné, na úrovni vlády, ale to nielen tejto vlády, pred aj po, riešiť problém potravinárske výrobky v zhode tak, ako to je riešené dookola. Poliaci... my sme tuná riešili, teda riešili... sme hovorili o Poliakoch, akí sú, atď., atď. ale ja neviem, aké je to percento, ale oni sú o 20, možno 30 percent vyššie v dotáciách z mimopoľských zdrojov ako slovenskí potravinári. A potom to je... tá konkurencieschopnosť je jasnejšia. Pani generálna riaditeľka, potraviny sú vo všeobecnosti v Rakúsku, ani na okolí nie sú lacnejšie. Sú možno niektoré druhy potravín, ktoré sú lacnejšie, ale ten nákupný košík je úplne rovnaký ako na Slovensku. Nemáme ten pohľad ako vy, to je jedna vec, a druhá vec, mnohokrát aj médiá zvyšujú atraktívnosť tzv. nákupov cez hranice, a povedia, že tam je lacnejšie. Mnohokrát je to možno aj z toho dôvodu..."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Niekedy aj politici."

M. KATRIAK:

"Politici, (...) neporovnávajú porovnateľné s porovnateľnými, a zabudnú na to, že Rakúšan alebo Poliak, potravinársky výrobca, má o 20 percent viac dotácií ako Slovák, slovenský potravinár, však. Čiže túto pravdu treba povedať."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Myslíte si, pani HALGAŠOVÁ, vieme, že minister, ktorý už odišiel na ďalší program, vybojoval vyššie dotácie pre farmárov od roku 2015. Mali by byť údajne na úrovni dotácií, ako má Rakúsko. Pomôže to pri potravinách?"

J. HALGAŠOVÁ:

"Neviem o tom, že by boli vybojované dotácie na úrovni Rakúskej republiky. Viem, o tom, že vlastne pán minister chcel presadiť to, aby vlastne z programu rozvoja vidieka mohlo presunúť vo výške 25 percent dotácií do prvého piliera, to znamená, na priame platby. Treba si uvedomiť, že vlastne tento balík peňazí pre poľnohospodárstvo, ktorý je určený, to už je vlastne len prelievanie peňazí z jedného balíka do druhého, čiže ten sa nedá nafúknuť. Čiže ako čo sa týka výšky dotácií, Slovensko je stále diskriminované oproti ostatným členským štátom. Na druhej strane by som zareagovala na pána KATRIAKA, ak hovoríme, že ceny v Rakúsku sú porovnateľné s cenami potravín na Slovensku, tak pre Rakúšanov sú určite nižšie ako pre Slovákov, z toho dôvodu, že teda tam tie mzdy sú neporovnateľné, čiže, takže odvíja sa to aj od životnej úrovne, ale musím s tebou súhlasiť, pokiaľ ide o predávanie slovenských výrobkov a zvyšovanie životnej úrovne, a jedným z tých vlastne momentov bolo aj naše zahájenie GfK štúdie, aby sme ukázali na to a koľko potravín sa predá slovenského pôvodu, sa predáva v našich predajniach."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Koľko?"

J. HALGAŠOVÁ:

"Je to na úrovni 46 percent. Ale my sme presvedčení, že vlastne týmto sa nejakým spôsobom zahájila diskusia, verejná diskusia o slovenských potravinách, čo je veľmi dôležité. Ale musíme aj váš systém pochváliť, pretože vy ste tí, ktorí predávajú najviac, najvyšší podiel slovenských výrobkov na Slovensku. Sú tu reťazce, ktoré majú čo doháňať, a si myslím teda, že ako tým, že sa bude zvyšovať podiel slovenských výrobkov na našich pultoch, môže zvýšiť ako ekonomickú situáciu zamestnanosti."

M. KATRIAK:

"Pani redaktorka, prepáčte, zastavme sa na tom podiele. Sme na dobrej pôde v TA 3, 5.9.2012 TA 3, 15.00, čelná predstaviteľka ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka konštatovala: Naša sebestačnosť je nedostatočná, je kdesi na úrovni 40... pokiaľ ide o zásobovanie potravinami. Ako môže od nás niekto žiadať, od obchodníkov, aby sme mali 70, 80 percent, keď je sebestačnosť, ktorú v TA 3 povedala, 40 percent? Čiže to sú také spojené nádoby, ktoré si možno ani náš divák neuvedomuje, ale ja to poviem, ja to rád používam, na Slovensku sa zje syrov zhruba 45?tisíc ton. Slováci, slovenskí syrári, ktorí sú výborní, vyrobia 30?tisíc ton. A ešte to nie v sortimente. Tak nutne my musíme siahnuť po dovoze. Nutne, lebo zákazník to vyžaduje. Zákazník to chce. Čiže my musíme siahnuť po dovoze. Na druhej strane budem sa možno opakovať, máme záujem predávať slovenské výrobky, pretože to je koleso..."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Samozrejme, to sme mali možnosť vidieť aj v ankete, že vlastne aj samotní ľudia chcú. Otázka ale znie, pán KATRIAK, 45 percent spomínala pani HALGAŠOVÁ, že 45 percent slovenských výrobkov je na pultoch v slovenských obchodoch. Je to podľa vás teda málo, veľa, stačí?"

M. KATRIAK:

"Je to málo. Je to málo. My, teda ja pracujem v systéme, ktorý je najväčší predajca potravín a najviac predáva slovenských potravín, je to zhruba okolo 70 percent, tých 40, 45 percent je podľa môjho názoru nie dobrý ukazovateľ, treba ovšem vidieť aj tú skutočnosť, že ako sú nám schopní slovenskí výrobcovia potraviny dodávať. Ale musím podčiarknuť, že osobne sa domnievam, že nie je to dobré percento."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Pani HALGAŠOVÁ, málo takisto aj pre potravinárov?"

J. HALGAŠOVÁ:

"Určite málo, ale aj toto som už povedala, zopakujem, že je potrebné, aby vláda, tiež hovorím, nie táto, ale predchádzajúce, aj budúce, sa starali viacej o agropotravinársky sektor. To znamená, že je potrebné v prvom rade zachytiť tú základňu, to znamená prvovýrobu, a podporiť, aby sme sa vrátili niekde na pôvodnú úroveň produkcie poľnohospodárskych surovín pre potravinársky priemysel, a potom teda môže sa rozvíjať vo väčšej miere aj potravinársky priemysel. A následne samozrejme, ruka v ruke s tým, ide aj propagácia slovenských výrobkov Značka kvality SK."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Pán KATRIAK, ako ste vy spomínali, vy pracujete v systéme, ktorý má viac ako 70 percent slovenských výrobkov na svojich pultoch. Taká ľudská otázka, ak by ste možno mohli odporučiť ostatným obchodných reťazcom, je to výhodné?"

M. KATRIAK:

"Viete, pani redaktorka, ja som tu za Zväz obchodu a cestovného ruchu, nie som za systém, v ktorom pracujem. Čiže ja si myslím, že viacej záujmu snáď, lebo tie slovenské potraviny sú dobré. Sú dobré. Možno aj viacej záujmu zo strany potravinárskej výroby, aby zvýšili konkurencieschopnosť, svoju vlastnú konkurencieschopnosť, nielen pokiaľ ide o kvalitu, ale aj pokiaľ ide o cenu. Čiže toto... znova sa vraciam k tej spojenej nádobe. Aj mnohí obchodníci by si mohli načrieť do svedomia, ale na druhej strane musia mať možnosť. Tých 40 percent, čo hovorí o tom pani generálna riaditeľka, to je málo. Svojho času, myslím, že si povedala, že sme boli na 70, 75 percentách sebestačnosti, dneska je to 40, 45 percent, viete, kde nie je, ani sa zobrať nedá, na druhej strane si myslím, že sú tuná rezervy a sú tu možnosti."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Skúste možno pomenovať, aby vlastne občania mali predstavu, čo by ste teda odporúčali vládam, kde sú tie rezervy?"

M. KATRIAK:

"No dovnútra je, aj vonku, ale... takto, nielen vláda má túto rezervu, terajšia, minulá a budúca, byť striktnejší voči, dajme tomu, Európskej únii, Európskej komisii. Keď sa to vydarilo Poliakom, Čechom, a ja neviem proste komu, prečo by sa to nemali vydariť aj Slovákom. Na jednej strane. Na druhej strane to, čo dajme tomu slovenskí obchodníci po zmene režimu, po roku 1990 zažili a museli sa prispôsobiť, a dneska sú tuná, tak toto isté, tú istú smelosť, tú istú odvahu ísť do rizika, do primeraného rizika, by mali mať aj potravinári."

J. HALGAŠOVÁ:

"Osobne si myslím, že to nie je všetko len o cene tak, ako hovoril pán KATRIAK..."

M. KATRIAK:

"Ďakujem."

J. HALGAŠOVÁ:

"... pán generálny riaditeľ, skutočne ako, keď si zoberieme rakúsky obchod, poľský obchod, maďarský obchod, existuje voľný pohyb tovaru, sme členským štátom Európskej únie, toto je jedno zo základných práv zakotvených v zmluve o fungovaní Európskej únie, ale ja... častokrát potravinári majú pocit, že tento voľný pohyb tovaru funguje len smerom na Slovensko, ale nie opačným smerom. Skutočne realizácia slovenských potravín na iných trhoch ako na Slovensku, je takmer nemožná."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Prečo?"

J. HALGAŠOVÁ:

"Pretože spotrebitelia iných štátov, ale aj podnikatelia iných štátov sú viacej národne cítiaci a dostať slovenské potraviny na rakúsky trh, na český trh, na poľský trh, na maďarský trh, je takmer nemožné."

Ľ. ORAVOVÁ:

"A nepomohla by možno nejaká..."

J. HALGAŠOVÁ:

"A vôbec to nie je otázka ceny, skutočne."

M. KATRIAK:

"To je otázka, pani redaktorka, podľa môjho názoru to je otázka trpezlivosti a ochoty riskovať zo strany potravinárskej výroby. To, čo mali obchodníci po roku 1990, to by mali vo väčšej miere skúsiť aj potravinári. Pozor, to ja tuná nepoučujem, ja si to len myslím, lebo my sme prešli ťažkým obdobím, kým sme sa dostali do tej pozície, v ktorej sme, myslím systém, v ktorom ja pracujem. Ale to nie vždy sme videli u potravinárov. Sú potravinári fantastickí, ale sú aj takí, ktorí mali na to, ale z istých dôvodov proste neurobili, nešli do primeraného rizika."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Stálo by im to riziko za to?"

M. KATRIAK:

"No určite, že by stálo za to. Určite. Ja si nemyslím, že slovenské výrobky by nemohli byť ponúkané v Rakúsku alebo v Nemecku. Ja si to nemyslím. Ja si myslím, že áno, ale vyžaduje si to určitú... určité riziko, inováciu, potom aj tá dotačná politika, tak kontakty, ochota preraziť, počúvame, že ako kde sa čo predáva v zahraničí, ale to sú len paberky, to nie je veľký alebo väčší vývoz, Slovensko zase nie je obrovský dodávateľ, ale aj zo Slovenska sa vyváža, ale tie objemy sú malé, nízke. Sú to skôr jednorazovky, ako by som teda ľudovo povedal, nie je to plynulé. Takže my máme..."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Pani HALGAŠOVÁ."

M. KATRIAK:

"Prepáčte, my máme vynikajúce syry. Nevidím dôvod, prečo by sa v Rakúsku nemohli naše syry predávať. Nevidím dôvod."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Pani HALGAŠOVÁ, skúsme teda povedať veľmi konkrétne, kde je ten dôvod? Nechcú nás, naše výrobky, sú pre nich drahé tie výrobky, alebo je to až tak, ako ste povedali, že až príliš si chránia svoj vlastný trh?"

J. HALGAŠOVÁ:

"Osobne si myslím, že naozaj ide o ochranárske opatrenia jednotlivých členských štátov, že skutočne si chránia a hlavne teda v tomto období krízy, že si stále viacej chránia svoje vlastné trhy, ale je fakt, že veľkí výrobcovia, ktorí pôsobia na Slovensku, nebudem menovať, ako vo veľkom exportujú svoje výrobky do celej Európskej únie, a nemajú s tým problém, ale sú to veľké nadnárodné spoločnosti. Je faktom, že malé, stredné podniky majú problém pri rokovaniach a tie svoje výrobky nedokážu umiestniť na ich trhu. Je to nielen o cene. Skutočne môže byť výrobok vysoko kvalitný, s vysokou pridanou hodnotou, a pri najnižších cenových reláciách, a nedokážu sa uplatniť na týchto trhoch. Čiže ja v tom vidím aj určitý stupeň ochrany svojho vlastného trhu."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Dáma a pán, poďme ešte na záver, možno tak trošku pozitívnejšie, to ukončiť. Existujú také prvé lastovičky, vidíme malé farmy, ktoré ponúkajú... slovenské malé farmy, ktoré ponúkajú svojim zákazníkom, či už priamo v obci, meste, alebo v nejakej obci rôzne výrobky. Myslíte si, že majú šancu? Pán KATRIAK."

M. KATRIAK:

"Šancu... Ono ako občan tejto republiky, tohto štátu, ako patriot, ja si myslím, že je to fajn, my to vidíme všade na svete, že teda malí... teda hovorím malí výrobcovia, a legálni výrobcovia, ponúkajú svoje produkty, je to obohatenie sortimentu. Z hľadiska objemu to ovšem neznamená v podstate nič. Neovplyvňuje to podľa názoru obchodníkov, neovplyvňuje to náš maloobchodný obrat, neviem, do akej miery sa stavajú k tomu potravinárski výrobcovia, ale tieto tzv. krajové špeciality, špecialistky, ani nie krajové, ale miestne špecialistky obohacujú trhu, pokiaľ sú kvalitné, korektné, hygienické, veterinárne zabezpečené, atď., ja nemá s tým žiadne problém."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Pani HALGAŠOVÁ, majú šancu?"

J. HALGAŠOVÁ:

"Nielenže nemáme s tým problém, dokonca vítame tento predaj z dvora, resp. farmárov, ktorí ponúkajú svoje výrobky, pokiaľ sú kvalitné a spĺňajú všetky hygienické parametre, ale skutočne je to na obohatenie trhu, na obohatenie sortimentu pre spotrebiteľov, ktorý môže nadviazať kontakt s týmto lokálnym dodávateľom, nie je to však konkurencia pre potravinársky priemysel a nie je to riešenie hlavne pre potravinársky priemysel na Slovensku. Je to len okrajová záležitosť. Čiže, ak sa máme baviť o rozvoji potravinárstva na Slovensku, tak sa musíme zamerať na riadny potravinársky priemysel, to znamená, že na malé, stredné a veľké podniky, ktoré sú tu, a na ich rozvoj."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Ďakujem veľmi pekne. Pán KATRIAK, ak chcete ešte niečo dodať..."

M. KATRIAK:

"Viete, chcel som ešte k tomu, vyprovokovala ma pani generálna riaditeľka, potraviny z dvora. Áno, ako doplnok, dodatok, atď., ale nemalo by sa stávať, ako sa niekde stáva, podčiarkujem, že ten, čo predáva z dvora, skupuje (...), okolitých dodávateľov a urobí si z toho veľkopredaj. Hovorme v skutočnosti o predaji z dvora, o vlastnej výrobe ako dodatku...."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Originálnej výrobe."

M. KATRIAK:

"Presne tak."

J. HALGAŠOVÁ:

"A tu sme zasa u tých podvodoch, že? Čiže podnikatelia by sa mali venovať ako... tých pravidiel a byť čestní."

Ľ. ORAVOVÁ:

"Samozrejme. To by bol asi ideálna stav, nielen pri tých malých výrobcoch, ale aj pri tých veľkých firmách, ktorými sme túto reláciu začali. Ďakujem vám veľmi pekne, že ste prijali pozvanie do štúdia TA 3. Všetko dobré. Dovidenia."

J. HALGAŠOVÁ:

"Dovidenia."

M. KATRIAK:

"Pekný deň."

Ľ. ORAVOVÁ:

"No a to je z dnešnej relácie všetko. Ďakujem vám za pozornosť. V politike tu bude o týždeň s kolegom René MEDZIHRADSKÝM. Dovidenia."