Sceľovanie pozemkov pokračuje, pôda sa prerozdeľuje medzi vlastníkov
(15.02.2013; Pravda; s. 17, 19; Kokolová Helena)
Helena Kokolová
Bratislava
Nové prerozdelenie vlastnícky rozdrobených pozemkov, ich sceľovanie do súvislých plôch, ktoré dostane jeden vlastník, ale aj novú organizáciu územia majú zabezpečiť pozemkové úpravy. Uľahčia aj budovanie protipovodňových opatrení, prístupových ciest, cyklistických trás, turistických chodníkov. Zabránia erózii pôdy, zlepšia vodnú bilanciu, ekologicky stabilizujú krajinu a celkovo zatraktívnia naše dediny.
Tempo prác však bolo doteraz pomalé. Rozbehli sa len na 421 z 3 559 katastrálnych území. Dôvodom je nákladnosť projektov, ale najmä nedostatok financií.
Priemerná výmera pozemkov mimo zastavaných území je 0,35 - 0,45 hektára a o jeden pozemok sa delí priemerne 12 až 15 spoluvlastníkov. Nezriedka aj 25 až 30 vlastníkov.
Rekordy dosahujú spoločné, pôvodom urbárske a komposesorátne pozemky, na ktorých je až 800-tisíc i viac vlastníkov. Odkúpiť časť urbárskeho pozemku pre vysporiadanie, napríklad pozemku pod stavbou, je u nás vlastne nemožné. Takto kriticky rozdrobené pozemkové vlastníctvo je prekážkou slobodného podnikania a rozvoja vidieka.
O začiatku konania, ktoré zabezpečuje štát prostredníctvom obvodných pozemkových úradov, by sa mal každý vlastník dozvedieť z listovej zásielky.
"Obvodný pozemkový úrad vlastníkom doručí výpis z registra pôvodného stavu pozemkov. Môžu si ho porovnať s listinami, ktoré majú doma, a ak im niečo nie je jasné, môžu komisii podať námietku, klásť otázky, aj telefonicky," vraví Jozef Bugár, podpredseda Komory pozemkových úprav SR.
Ľudia konaniam na začiatku nevenujú patričnú pozornosť. "Naša komora so samosprávami obcí robí osvetu, aby vlastníci, ale aj poľnohospodárske podniky, ktoré na pozemkoch hospodária, vedeli, v ktorom štádiu a čoho sa môžu domáhať," vraví ďalej Bugár.
Každý obvodný pozemkový úrad pravidelne na webových stránkach zverejňuje podrobné informácie o konkrétnom okrese, katastrálnom území a obvode, v ktorom sa pozemky sceľujú a znovu prerozdeľujú. Vlastníci sa takto môžu dozvedieť, v akom štádiu konanie je. Zásadné veci sa zverejňujú aj v obci verejnou vyhláškou. Po tom, čo sa register pôvodného stavu schváli, pracuje projekčná firma na ďalších podkladoch.
"V ďalšej zásielke vlastníkov informujeme o tom, že sa budú stanovovať kritériá nového umiestnenia pozemkov. K tomu sa môžu vyjadriť osobne alebo prostredníctvom predstavenstva združenia, ktoré si oni zvolia spomedzi seba. Potom každý jeden vlastník dostane výzvu, aby si prišiel osobne prerokovať umiestnenie svojich pozemkov. Nakoniec dostane výpis z návrhu registra nového stavu spolu s mapkou, kde sa jeho nové pozemky nachádzajú. Nasleduje pripomienkové konanie a až potom sa projekt schváli," vraví Bugár.
Komasácie bojkotujú najmä tí, ktorí už dnes vlastnia súvislé plochy a ich pozemky sú umiestnené v blízkosti miest a obcí, a teda majú aj vyššiu hodnotu.
Niektorí tvrdia, že štát im chce opäť ukradnúť pozemky, keďže pri tomto procese prerozdeľovania sa musia vzdať časti v prospech obcí a miest. "Príspevky na spoločné zariadenia a opatrenia sú hradené v prvom rade z majetku štátu a obce. Až potom, keď je stále málo, sa podieľajú aj ostatní vlastníci každý rovným dielom," podotýka Bugár. "Poznáme mnoho území, kde bol dostatok štátnej a obecnej pôdy a vlastníci neprispievali výmerami vôbec. Inde prispeli jedným až dvomi percentami, zriedka tromi. Zákon pripúšťa vyčleniť až desať percent ich výmery."
Obce navyše pozemky, ktoré pri komasácii nadobudnú, nebudú môcť ďalej predávať. "V katastri budú zaťažené vecným bremenom a slúžiť budú len na budovanie ciest a opatrení, ktoré sú nevyhnutné v danom území," vysvetľuje podpredseda. Tieto opatrenia sa pred pozemkovými úpravami zrealizovať nedajú, brzdou sú spoluvlastnícke vzťahy. "Takouto novou organizáciou územia, rôznymi technickými opatreniami ochránime pozemky vlastníkov, ich pôdu, ich pozemky, ich stavby."
Pozemkové úpravy na výmere okolo tisíc hektárov stoja okolo 300- až 400-tisíc eur za predpokladu, že sa zrealizujú za 6 až 8 rokov. Suma zahŕňa vyhotovenie úvodných podkladov a vyhotovenie a vykonanie projektu pozemkových úprav.
"Treba však zdôrazniť, že je to bez spoločných zariadení a opatrení plánovaných v projektoch," vraví Pavol Matejka z pozemkového odboru ministerstva pôdohospodárstva. "Na ich vybudovanie na takejto ploche je potrebných ďalších okolo 850-tisíc eur. Bez nich nemožno hovoriť o zmysluplných pozemkových úpravách, čo potvrdili aj zástupcovia Európskej únie, z ktorej fondov sa z veľkej časti naše pozemkové úpravy hradia," vraví Matejka. "Preto sa ďalej musíme zamerať predovšetkým na realizáciu týchto opatrení, ktoré by zabránili ďalšej erózii pôdy. Tým skôr, že so zabezpečovaním výstavby objektov možno začať už po schválení všeobecných zásad funkčného usporiadania územia a so samotnou výstavbou už po schválení zásad na umiestnenie nových pozemkov." Opatrenia sa v súčasnosti robia v 23 katastrálnych územiach.
Na pozemkové úpravy sa v posledných rokoch vyčleňovalo ročne okolo 1,2 milióna eur zo štátneho rozpočtu a 107,2 milióna eur sa plánuje čerpať z eurofondov. Z prostriedkov únie bolo dosiaľ rozpracovaných 317 projektov, z toho bolo ukončených 164 pozemkových úprav a v 23 územiach boli vybudované spevnené poľné komunikácie, vysadená zeleň, vybudované biokoridory a iné ekologické opatrenia a niektoré vodohospodárske zariadenia.
---
* Pozemky sú na Slovensku rozdrobené, majú príliš veľa spoluvlastníkov, predovšetkým následkom používaného dedičského modelu, vychádzajúceho z uhorského práva, podľa ktorého sa stáva dedičom každý z potomkov.
* Priemerná výmera pozemkov mimo zastavaných území je 0,35 - 0,45 hektára a o jeden pozemok sa delí priemerne 12 až 15 spoluvlastníkov, nezriedka 25 až 30 vlastníkov. Rekordy dosahujú spoločné, pôvodom urbárske a komposesorátne pozemky, na ktorých je 800 až tisíc i viac vlastníkov. Odkúpiť časť urbárskeho pozemku pre vysporiadanie napríklad pozemku pod stavbou je u nás vlastne nemožné. Takto rozdrobené vlastníctvo je prekážkou slobodného podnikania a rozvoja vidieka.
* V 3 559 katastrálnych územiach bolo po vojne pred kolektivizáciou pôdy 12,5 milióna pôvodných pozemkov, z čoho 9,6 milióna bolo umiestnených mimo území obcí a miest (v extraviláne).
* Kolektivizácia spôsobila likvidáciu malých poľnohospodárov a vytváranie veľkých užívateľských celkov. V dôsledku toho u nás dodnes prevláda užívanie pôdy družstvami a teraz už aj roľníkmi alebo agrofirmami a nie samotnými vlastníkmi.
* Staré zápisy z pozemkových a železničných kníh sa museli najskôr v osobitnom konaní obnoviť, v obciach sa robili súhrnné registre (ROEP-y) a ku každému pozemku sa takto postupne vystavil list vlastníctva. Práce v niektorých katastroch nie sú ukončené, v nich sa pozemkové úpravy preto robiť nemôžu.
* Naďalej je ešte veľký počet nezistených vlastníkov, ktorí sa k svojim pozemkom nehlásia, zastupuje ich Slovenský pozemkový fond, ich pozemky však predať nemôže.
* Nevyjasnené sú aj vlastnícke vzťahy k pozemkom, keď sa o jeden delia viacerí (niekedy menovci v dedine) a do listu vlastníctva sa takto zapisuje duplicitné vlastníctvo. Také prípady sa dajú vyriešiť len určovacou žalobou na súde, kde každý zo zapísaných musí dokázať, že pozemok patrí jemu a súd určí, kto z nich je vlastníkom.
* Pôda sa znehodnocuje aj vodnou a veternou eróziou, prostredie sa stáva ekologicky nestabilné.
* Pozemky sa musia umiestniť nanovo tak, aby jeden vlastník dostal namiesto viacerých parciel v jednom hone - v obvode pozemkových úprav -súvislé plochy do výlučného vlastníctva.
* V rámci úprav sa vlastníci vzdávajú určitej plochy slúžiacej na prístupové cesty, každý nový pozemok musí mať zabezpečený prístup - táto plocha sa stáva vlastníctvom obce.
* Komasáciu možno vykonať aj jednoduchými pozemkovými úpravami, keď sa pozemky scelia len v niektorých záujmových lokalitách. Práce hradia tí, ktorí o scelenie pozemkov požiadali - môžu to byť vlastníci, obce, VÚC, ale aj investori. O žiadostiach rozhodujú obvodné pozemkové úrady, pod ktorých pôsobnosť katastrálne územie patrí.
