ROZPOČET POĽNOHOSPODÁRSTVA
(07.12.2012; Televízna stanica TA 3; Tlačová beseda; 15.00; 22 min.; R)
Martin STRIŽINEC, moderátor:
"Teraz vás pozývam sledovať naživo tlačovú besedu na tému - Aktuálny stav rokovaní o kapitole poľnohospodárstva v rámci budúceho rozpočtu Európskej únie na roky 2014 až 2020."
Boris GANDEL, hovorca ministerstva zahraničných vecí:
"Príjemný dobrý deň vám prajem a vítam vás na dnešnom tlačovom brífingu s podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky, Miroslavom LAJČÁKOM, s ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, Ľubomírom JAHNÁTKOM a s predsedom Poľnohospodárskej a potravinárskej komory, Milanom SEMANČÍKOM, ktorí diskutovali o otázkach týkajúcich sa rokovaní o kapitole poľnohospodárstva v rámci budúceho rozpočtu Európskej únie na roky 2014 až 2020. Nech sa páči, pán minister LAJČÁK."
Miroslav LAJČÁK (nom. Smeru-SD), minister zahraničných vecí:
"Ďakujem pekne. Dobrý deň. Naše dnešné stretnutie je súčasťou pravidelných konzultácií medzi našimi ministerstvami ohľadom postupu rokovania o budúcom viacročnom finančnom rámci, o tom, čo sú, aké sú aktuálne potreby, požiadavky poľnohospodárov a čo sa nám darí vynegociovať. Ja pripomínam, že pozícia Slovenskej republiky v týchto rokovaniach je založená na presadzovaní troch priorít, Prvá je silná kohézna politika, druhá je moderná a spravodlivá poľnohospodárska politika a tretia je väčšia podpora pri vyraďovaní jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Tieto tri priority naozaj presadzujeme veľmi aktívne, ja osobne, štátny tajomník, Peter JAVORČÍK, v desiatkach rokovaní, ktoré máme s jednotlivými členskými krajinami Európskej únie a samozrejme, každomesačne na pôde Európskej únie a aby sme mali istotu, že naši partneri vedia, o čo nám ide a prečo bojujeme o konkrétne požiadavky. Veľa sa toho podarilo vynegociovať, musím povedať, že 22. novembra na summite v Bruseli sa nám podarilo dosiahnuť ešte ďalšie zlepšenie podmienok práve v dvoch z týchto troch spomenutých prioritách. Jednou z nich je poľnohospodárska politika a druhou je, sú Bohunice. Samozrejme, tie návrhy sú predbežné, pretože ako viete, rozpočet nebol schválený, čiže aj to, čo hovorím, sú východiská k dnešnému dňu, ale urobíme všetko pre to, aby sme v žiadnom prípade nešli dolu. Pokiaľ ide o samotné poľnohospodárstvo, môžem povedať, že napriek tomu, že celkový objem prostriedkov do poľnohospodárskej politiky sa bude znižovať asi o 10 percent, tak slovenskí farmári dostanú v porovnaní so súčasným finančným rámcom o 14 percent viac v priamych platbách, rovnako tak máme veľmi dobré ukazovatele, pokiaľ ide o rozvoj vidieka, kde to vychádza tak, že je Slovensko na 5. mieste v Európskej únii a čo je veľmi dôležité, časť prostriedkov určených na rozvoj vidieka môže byť presunutá na priame platby. Rovnako tak sa podarilo vynegociovať to, že takzvané stropovanie príspevku na farmy sa bude uplatňovať v jednotlivých členských krajinách individuálne a my sme už rozhodli, že v prípade Slovenskej republiky sa nebude uplatňovať a v niektorých ďalších detailnejších politikách sme dosiahli väčšiu flexibilitu pri uplatnení všeobecných európskych princípov tak, aby sme ju v podmienkach Slovenskej republiky mohli uplatňovať takým spôsobom, aby sme neubližovali našim poľnohospodárom. Čiže je to samozrejme boj, samozrejme, že by sme videli radšej rýchlejšie vyrovnávanie rozdielu v priamych platbách, ale ten trend tu je jasný na to zbližovanie a po dnešnom rokovaní, myslím, že sme si s pánom ministrom, pánom predsedom veľmi podrobne a veľmi detailne vyjasnili, kde sa nachádzame a čo môžme očakávať od toho ďalšieho stretnutia v Bruseli na budúci mesiac."
Boris GANDEL:
"Ďakujem. Pán minister JAHNÁTEK."
Ľubomír JAHNÁTEK (nominant Smeru-SD), minister pôdohospodárstva:
"Vzhľadom na to, že ten čas sa kráti a k tomu definitívnemu riešeniu skôr či neskôr v blízkej budúcnosti dôjde začiatkom zrejme budúceho roku, je veľmi potrebné, aby sme na úrovni ministerstiev pôdohospodárstva a hlavného vyjednávača za Slovenskú republiku, ministerstva zahraničných vecí sa aj my koncentrovali na tie najdôležitejšie priority, ktoré potrebujeme skutočne ešte nejakým spôsobom sa pokúsiť zmeniť, dotiahnuť, respektíve zvýhodniť pre slovenských poľnohospodárov. Preto sme, preto aj účelom dnešného stretnutia bolo nastaviť si nejaké spoločné noty v takých piatich základných prioritách, ktoré sme si tu nadefinovali. Predovšetkým je to otázka celkového balíka, ktorý bude vygenerovaný pre poľnohospodárstvo v rámci viacročného finančného rámca, ktorý v rámci obálky pre Slovensko príde z Bruselu. To je tá najzásadnejšia a najpodstatnejšia vec, ktorá je veľmi dôležitá. Druhou oblasťou je otázka priamych podpôr, kde stále sa snažíme dostať sa na úroveň, aj keď nie všetkých štátov Európskej únii, čo sme sa zhodli, že už asi nie je v tomto kole celkom priechodná alternatíva, stále máme métu, aby sme sa priblížili aspoň k okolitým štátom, to znamená, všetkým susedským štátom, ktoré dneska môžu veľmi aktívne na slovenský trh pôsobiť, to znamená Poľsko, Maďarsko, Česká republika, Rakúsko. Treťou prioritou je, aby sme udržali zatiaľ dobre pripravený systém flexibility v oblasti (...). Je veľmi dôležité, aby otázka stropovania zostala národnou vecou každého členského štátu. Pokiaľ by ten systém zostal tak nastavený, aký sme ho zdedili od predchádzajúcej vlády, znamenalo by to kolaps minimálne 60 percent poľnohospodárskych podnikov od roku 2014. Veľmi dôležité je pre nás tak isto, otázka zazeleňania. Vzhľadom na to, že pôvodne nastavený systém 7 percent na každý poľnohospodársky podnik by úplne nezmyselne vylúčil tie najúrodnejšie oblasti na južnom Slovensku z poľnohospodárskych činností a nutne by viedol k devastácii tejto pôdy a k trvalým nejakým zalesneniam, kríkom a čo by bolo určite v neprospech slovenského potravinárskeho sektora, lebo pri výmere, ktorú dneska bez tohto 7?percentného (...) dosahujeme, nám stačí ako tak na sebestačnosť v oblasti husto siatych obilnín. Poslednou oblasťou, ktorá nás veľmi zaujíma a kde ešte vidíme určitú možnosť posunu, je otázka viazanosti prostriedkov z prvého piliera, kde my navrhujeme a žiadame aj hlavného vyjednávača, aby presadzoval našu pozíciu, že by sme nie 10 ale 15 percent účelovo viazali pre priority, ktoré Slovensko potrebuje, je to viazanie predovšetkým do oblasti živočíšnej výroby, kde trváme oproti tomu predchádzajúcemu obdobiu na tom, aby do národnej podpory mohli byť zaradené aj monogastrické zvieratá, predovšetkým je to, sú to ošípané a je to hydina. Čiže týchto 5 základných priorít sme si dneska vyprecizovali a vlastne je teraz na nás všetkých, ktorí chodíme vyjednávať do Bruselu, aby sme tieto pozície obhajovali a nejakým spôsobom aj dosiahli."
Boris GANDEL:
"Ďakujem. Pán predseda SEMANČÍK."
Milan SEMANČÍK, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory:
"Dobrý deň prajem. Ja som veľmi rád, že sme mohli rozobrať problematiku spoločnej poľnohospodárskej politiky na pôde ministerstva zahraničných vecí, ako hlavného vyjednávača. Samozrejme, tak ako to tu odznelo, tie priority sme si jasne zadefinovali. Pomenovali sme aj problémy, ktoré prežívajú poľnohospodári nastavením spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá je momentálne v platnosti. A čo nás najviac ťaží, to je nevyrovnané podnikateľské prostredie, o ktorom stále hovoríme a treba to povedať ešte znova, pretože my, keď sme vstupovali do Európskej únie, tak sme stále hovorili, že my sa nebojíme konkurencie, ale nerovnakých podmienok pre podnikanie. A v tomto nerovnom prostredí samozrejme sa nachádzame aj teraz a žiaľ, treba otvorene povedať, že tá reforma, ktorá bola predstavená, tú nerovnosť v podmienkach zachovala, čo nás veľmi mrzí. Ale na druhej strane, som rád teda, že medzi prioritami, čo sa týka vyjednávania, je spoločná poľnohospodárska politika a je potrebné urobiť všetko pre to, aby sme v tom záverečnom procese, ešte čo sa dá zvrátiť, aby sme zvrátili v prospech slovenských poľnohospodárov a potravinárov."
Boris GANDEL:
"Ďakujem. Vaše otázky, nech sa páči."
redaktor Slovenského rozhlasu:
"VALOVIČ, Slovenský rozhlas. Teda, ak to správne chápem, tak tých 16 percent, o ktorých ste hovorili, to je vlastne iba podľa plánu, tak ako to malo byť, hej? Takže Slovensko nedoplatí nijako na znižovanie toho rozpočtu o 10 percent do poľnohospodárstva?"
Miroslav LAJČÁK:
"Ešte raz zopakujem, že podľa návrhu, ktorý je momentálne na stole, sa celkový objem prostriedkov do poľnohospodárskej politiky Európskej únie bude znižovať zhruba o 10 percent, ale pre slovenských poľnohospodárov by sa tá obálka mala zvýšiť o 14 percent, oproti objemu, ktorý bol vyčlenený nad súčasné finančné obdobie (...)."
redaktor Slovenského rozhlasu:
"(...)"
Miroslav LAJČÁK:
"To je to, kde sa nachádzame, a to je to, čo sme aj vyrokovali za celé to obdobie samozrejme, v negociácii. A to, čo sme, vravím, úplne posledný deň, čo sa podarilo vyrokovať predsedovi vlády, bolo ešte ďalších 70 miliónov eur navyše pre slovenských poľnohospodárov."
Boris GANDEL:
"Slovenská televízia."
redaktorka RTVS:
"Dobrý deň. KURUCOVÁ, RTVS. Ja by som sa chcela spýtať. Európska komisia hovorí, že už v tom pôvodnom návrhu bolo napísané, že to dorovnávanie úplné by mohlo byť až v roku 2028. Máte aj vy takéto informácie?"
Ľubomír JAHNÁTEK:
"Samozrejme, že máme aj my tieto informácie, nie sme vôbec z nich nadšení. Je otázka, ako rýchlo, v akom tempe a do akej polohy sa dostane tá externá konvergencia. Práve to, čo prezentoval pán minister zahraničných vecí, ukazuje na aktívny prístup Slovenska vzhľadom na to, že tie pôvodne nastavené nožnice, ktoré sme zdedili pri nástupe do funkcií, sa vlastne teraz zatvárajú, lebo dostali sme pridané 14 percent a plus na poslednú chvíľu 70 miliónov, ešte ktoré premiér poslednú noc vlastne vydealoval na pôde Európskej komisie. Čiže to, čo je to veľmi dôležité pre nás, tie priame platby, tam sa tie nožnice zatvárajú a tá konvergencia je tam podstatne rýchlejšia. Ale to úplné dorovnanie bude skutočne asi v neskoršej dobe, lebo zoberme si aj po takomto posilnenú priamych platieb na hektár, Slovensko sa môže dostať niekde na úroveň 220, 240 euro na hektár, ale sú stále štáty, ktoré majú nad 400, čiže tam k tomu úplnému dorovnaniu ešte asi v tomto programovacom období nedôjde."
redaktorka RTVS:
"Myslíte si, že to naši farmári prežijú dovtedy?"
Ľubomír JAHNÁTEK:
"No, myslím si, že to je otázka pre pána SEMANČÍKA."
Milan SEMANČÍK:
"Čo sa týka prežitia, bude to veľmi ťažké. Určite to prechodné obdobie, ktoré malo skončiť rokom 2013, tak troška potešilo farmárov, že rokom 2014 vstúpime do rovných podmienok. Tá informácia o vyrovnaní a o posune do roku 2028, tak značne rozprúdia diskusiu a značne znervóznila našich poľnohospodárov, takže určite nebude to jednoduché, bude to ťažké, pretože podnikať na otvorenom trhu za nerovnakých podmienok je veľmi veľmi ťažké."
Ľubomír JAHNÁTEK:
"Ja to možno podopriem iným číslom. Za posledných 10 rokov zo sektoru agropotravinárskeho vypadlo 120 000 zamestnancov a zostalo 110 000. Čiže to je dôsledok toho nerovnakého princípu, ktorý bol za posledných 10 rokov aplikovaný na Slovensku a to je vlastne aj dôsledok, že ako sa znižuje konkurencieschopnosť tohto sektora voči okolitým štátom. Preto je pre nás veľmi dôležité, aby sme minimálne tú externú konvergenciu dosiahli aspoň s okolitými štátmi."
Milan SEMANČÍK:
"Ja možno doplním ešte jednu vetu, lebo dokumentujú to aj čísla, akým spôsobom tá naša produkcia sa uberá a samozrejme, od roku 2004 je tu pokles zaznamenávaný a tak isto, ako povedal pán minister, aj pokles pracovných príležitostí na vidieku."
redaktor:
"Ešte ja, ešte raz teda. Opozícia vás kritizuje za to, že nemáme v Bruseli človeka vo výbore pre poľnohospodárstvo. Ministerstvo akosi aj v parlamentnom výbore pre európske záležitosti zatiaľ žiadnu víziu nepredstavilo, ako chce vidieť svoju pozíciu v budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky. Myslíte si, že ste spravili dosť? Myslíte si, že sa nedali vyjednať skutočne lepšie podmienky, ak by sa o to niekto zaujímal viacej? A tiež vy, pán SEMANČÍK, ste spokojný s tým, ako slovenská diplomacia vedie túto debatu o budúcnosti poľnohospodárstva európskeho?"
Ľubomír JAHNÁTEK:
"Tu by som rád povedal, že tie základné čísla a nastavenie procesu bolo urobené v roku 2011. Zrejme teraz reagujete na SaS-ku, na pána GALKA, takže vtedy pán GALKO bol vo vláde a nie ja. To je prvá poznámka. Voľby, pokiaľ hovoríme o poľnohospodárskom výbore v rámci Európskeho parlamentu, boli v čase, keď ja som bol na hospodárstve a nie na poľnohospodárstve a ja nemôžem v žiadnom prípade ovplyvniť, ani som nemohol ovplyvniť, či niekto z europoslancov pôjde do poľnohospodárskeho výboru, alebo nie. Vtedy bol pán GALKO vo vláde a vtedajšia vláda mohla posilniť túto pozíciu. Dneska obdobie parlamentu pomaly končí, čiže toto nie je vôbec otázka, ktorú som ja mohol ovplyvniť, alebo som ovplyvniť nemohol. Ja si myslím, že dosť jasne sme tu prezentovali, kde je posun oproti tomu, ak sme to zdedili 4.4., keď sme nastupovali do vlády. Je tam skutočne výrazný posun vo všetkých tých politikách, vo všetkých tých ukazovateľoch, ktoré boli nastavené a je to vďaka tomu, že je tu koordinovaný postup medzi rezortom pôdohospodárstva, rezortom diplomacie a predsedom vlády. To, bohužiaľ, absentovalo. Pán GALKO zrejme nemá tému. On je veľmi úspešný politik a preto si hľadá tému, ktorej by sa konečne chytil. Ja mu doporučujem, aby mal presné informácie, čo sa urobilo, neurobilo, nech si otvorí internet, nech si naťuká stránku ministerstva pôdohospodárstva a v kapitole "Porada vedenia" nájde zhruba mesiac starú správu, kde je podrobne popísané každé jedno rokovanie, ktorého sa ministerstvo pôdohospodárstva zúčastnilo či na bilaterálnej, trilaterálnej, multilaterálnej úrovni, či na rôznych komisiách, subkomisiách, formálnych a neformálnych stretnutiach, dočítal sa tam, aké, o čom boli tieto rokovania a je tam vždy napísaná, aká bola pozícia Slovenskej republiky. Keď si to prečíta, určite pochopí, čo všetko sa urobilo za tú dobu a nemusí si vymýšľať nejaké svoje vlastné analýzy, ktoré možno má nacvičené ešte z obdobia, keď dával odpočúvať každého, komu podal ruku a chvalabohu, že mu premiérka RADIČOVÁ tie sluchátka z tých odpočúvacích zariadení odlepila od uší, lebo asi by v tomto pokračoval naďalej."
Milan SEMANČÍK:
"Čo sa týka vaše otázky, tak samozrejme, že poľnohospodári budú vtedy spokojní, keď sa nám podarí vyrokovať čo najlepšie podmienky a rovné podmienky, takže preto je potrebné urobiť maximum, aby sme sa k tomu prepracovali."
redaktor:
"Ale doteraz ste spokojný s tým, ako to robia?"
Milan SEMANČÍK:
"Keď doteraz sme nevyrokovali rovné podmienky pre podnikanie, tak tá spokojnosť nemôže byť úplná, takže je treba pracovať na tom, aby sme vyrokovali čo najviac, aby sme sa k tej rovnosti pre to podnikanie buď priblížili, alebo úplne dostali. To by bolo úplne dokonalé."
Miroslav LAJČÁK:
"Ja len poviem, že pochopiteľne, tie rokovania na európskej úrovni su veľmi rozsiahle na pôde jednotlivých výborov, každý rezort má svojich ľudí, ktorí sa niekoľkokrát týždenne stretávajú a rozprávajú odborne o svojich problematikách, nastavujú sa nejaké trendy. My sme vrchol pyramídy, dostávame vstupy od všetkých rezortov a v istom balíku a my ten balík sa snažíme prezentovať a presadzovať tak, aby čo najviac vyhovoval našim záujmom, samozrejme, Európska únia má 27 členských štátov a každý má svoje predstavy, ten výsledok je kompromis, ktorý možno zanecháva 27 členských krajín rovnako nespokojných, určite nie je ani jedna, ktorá môže triumfovať, alebo tešiť sa. Ja môžem povedať, že robili sme, robíme a budeme robiť absolútne všetko, čo je v našich silách, aby sme vyrokovali vždy tie najlepšie podmienky pre slovenskú stranu, či pre poľnohospodárov, alebo pre kohokoľvek iného a tie čísla, ktoré som tu aj dnes uviedol, aj celkový trend ukazujú, že sa hýbeme dobrým smerom, že to nie je ideálne, sa nedá spochybniť. Ja vôbec nezávidím slovenským poľnohospodárom a nejaké, proste nejaká filozofia, nejaký model toho historického prístupu je niečo, čo nebolo vymyslené ani dnes, ani pred rokom, ani pred dvoma rokmi, proste to je model, ktorý, s ktorým Slovensko do Európskej únie vstupovalo a asi by sme si klamali, keby sme tvrdili, že ten model sa zmení. Robíme všetko pre to, aby sa urýchlil proces toho, aby tie nerovnosti tu existovali, aby tu bola naozaj rovnosť šancí a rovnosť príležitostí. To je práca, ktorú musíme robiť naozaj každý deň, každý a na všetkých úrovniach a my ten balík potom spoločný, urobíme všetko pre to, aby sme ho posúvali čo najďalej."
Boris GANDEL:
"Posledná otázka."
redaktorka denníka SME:
"KOLLÁROVÁ, denník SME. Ja by som mala teda dve otázky. Spýtala by som sa pána ministra pôdohospodárstva, či je teda on spokojný s tým, ako rokovania postúpili oproti teda tomu plánovanému vyrovnaniu. A potom by som sa ešte spýtala, že či teda chystá nejakú pomoc pre našich poľnohospodárov, keďže k tomu vyrovnaniu nepríde. Aby im teda pomohol prečkať tie roky, ktoré ich čakajú. Ďakujem."
Ľubomír JAHNÁTEK:
"Spokojný budem vtedy, keď budú rovnaké podmienky pre všetkých poľnohospodárov v rámci európskej dvadsaťsedmičky. Kedy sa to stane, neviem, čiže dovtedy vám nemôžem odpovedať na otázku, že či som spokojný, alebo nie. Jednoducho, nejde o to, či so ja spokojný. Je dôležité, aby boli spokojní slovenskí poľnohospodári a tí budú spokojní ešte raz, keď budú mať všetci rovnakú podporu z Európskej komisie ako každý poľnohospodár v každom členskom štáte. Čo sa týka nejakej národnej podpory, samozrejme, my predkladáme do návrhu štátneho rozpočtu naše požiadavky, aj pre rok 2013 sme predložili požiadavku 92 miliónov eur na prechodnú podporu vzhľadom na to, že nemáme stále vyrovnané podmienky. Sami sledujete, ako vyzerá boj o štátny rozpočet, s akou obrovskou dierou v príjmoch sa musí štát pre budúci rok vysporiadať. Čiže všetky tieto ambície padli v podstate tým, že sa nedokázal zabezpečiť taký výber daní do štátneho rozpočtu, aký sa predpokladal, čiže bol v roku 2011 veľmi zle odhadnutý štátny rozpočet na rok 2012 a dôsledky sú okrem iného aj tie, že poľnohospodári nemohli dostať tých 92 miliónov. Samozrejme, máme prísľub od ministra financií, máme prísľub od predsedu vlády, akonáhle sa zmapuje ten rok 2013 a dostaneme sa do reálnych čísel, otázka dodatočnej podpory poľnohospodárstva sa znovu otvorí."
Boris GANDEL:
"Ďakujem veľmi pekne za..."
Martin STRIŽINEC:
"Na TA3 ste sledovali tlačovku ministrov pôdohospodárstva a ministra zahraničných vecí. Hovorili o rokovaní o kapitole poľnohospodárstva v rámci rozpočtu Európskej únie na ďalšie roky, až do roku 2020. Zatiaľ sú tu stále výsledky predbežných rokovaní, nič nie je oficiálne ešte dohodnuté, ale napríklad platby poľnohospodárom by mali stúpnuť o 14 percent, by mali dostať viac v priamych platbách. Samozrejme, budeme sa tomuto venovať aj v ďalších spravodajských blokoch."
STORIN
