PREČO PROTESTOVALI FARMÁRI?
(12.12.2012; Rozhlasová stanica Slovensko; K veci; 18.30; 30 min.; VIROSTKOVÁ Lucia)
Slovenskí farmári sa v Bratislave stretli na proteste proti poľnohospodárskej politike Európskej únie. Protestný pochod smeroval od budovy ministerstva pôdohospodárstva k sídlu zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. O dôvodoch protestu hovorili v SRo minister pôdohospodárstva Ľ. JAHNÁTEK, podpredsedníčka Agrárnej komory K. RIMÓCIOVÁ a v telefonickom vstupe aj vedúci zastúpenie Európskej komisie na Slovensku D. CHRENEK.
Ľ. JAHNÁTEK potvrdil, že nastavenie eurodotácií pre poľnohospodárov považuje za nespravodlivé. Slovensko bolo totiž v čase svojho vstupu do únie ubezpečené, že po roku 2013 budú podmienky podpory slovenských farmárov rovnaké ako pre ostatných v únii. Nová spoločná poľnohospodárska politika, tak ako je navrhnutá na roky 2014 až 2020, sa ale od toho ďaleko líši. Ľ. JAHNÁTEK však stále vidí priestor na nápravu tohoto stavu, pretože pri rokovaniach o návrhu rozpočtu boli spochybnené všetky zadefinované čísla, čo slovenská strana chce využiť na to, aby otvorila ešte raz rokovania o poľnohospodárskych dotáciách.
Ako spresnil D. CHRENEK, Slovensko dostáva podporu pre poľnohospodárov v dvoch oblastiach ? veľmi dobrú národnú obálku dostalo pre rozvoj vidieka, kde sa táto podpora pohybuje až na úrovni 178 percent priemeru únie. Priznáva však, že pokiaľ ide o priame platby poľnohospodárom, situácia nie je tak dobrá, keď tieto na budúci rok dosiahnu úroveň 75 percent priemeru Európskej únie. Čo ale bolo dohodnuté je, že v roku 2013 sa Slovensko dostane na sto percent svojej národnej obálky. Keďže ale národná obálka a priemer únie sú dve rôzne veci, Európska komisia tiež navrhuje, aby sa začal proces vyrovnávania. D. CHRENEK ale súčasne pripustil, že návrh vychádza zo súčasného stavu, kde sa premietajú značné rozdiely z minulosti.
K. RIMÓCIOVÁ tvrdí, že slovenskí zástupcovia aj z minulých vlád vyjednali pre slovenských farmárov veľmi málo. Európska únia nastavila nerovné podmienky v priamych dotáciách pre farmárov nových členských krajín a podľa toho, čo sa v Bruseli deje, sa obávajú, že tento diskriminačný stav pretrvá až do roku 2028, kedy by sa mali nové krajiny dorovnávať na úroveň pôvodných členov. Ako zdôraznila, táto diskriminácia je ďalej neprijateľná, domnievajú sa, že majú legitímne právo na to, aby sa nerovnosť dotácií skončila.
Ako tiež pripomenul Ľ. JAHNÁTEK, za nevýhodnú pozíciu slovenských farmárov môže aj fakt, že ako štartovacie údaje pre stanovenie dotácií sa zobrala priemerná úroda z rokov 1995 až 1999, kedy bolo slovenské poľnohospodárstvo doslova v kolapse. D. CHRENEK ale zdôrazňuje, že podmienky boli pre všetky krajiny rovnaké a keď sa prechádzalo k podpore na farmu, bralo sa do úvahy akú podporu farmári dostávali a čo produkovali. Je tiež pravda, že niektoré roky boli mimoriadne zlé, tie sa však vo výpočtoch nahradili. Pre celú úniu sa vtedy vybralo isté obdobie a na základe toho sa počítalo. K. RIMÓCIOVÁ ale tvrdí, že tento historický princíp je diskriminačný. Ako tiež pripomenula, od vstupu Slovenska do únie zredukovali poľnohospodári stav dojníc o 80?tisíc, o polovicu sa znížili stavy ošípaných o tretinu chov hydiny a tento pokles je zjavný aj ďalej. Ľ. JAHNÁTEK v tejto súvislosti tiež doplnil, že za toto obdobie odišlo z poľnohospodárstva a potravinárstva 120?tisíc pracovných miest, z toho len za posledný rok 10-tisíc.
Protestovali však aj spracovatelia dreva, Zväz spracovateľov dreva varoval, že situácia začína byť kritická a ohrozené sú desiatky pracovných miest. Ako povedal pre SRo prezident zväzu I. PATRÁŠ, pokles ťažby je logický a s tým problém nemajú, čo ich ohrozuje viac, je rastúci export, ako aj zmluvy, ktoré majú štátne lesy uzavreté len s vybranými firmami. Tie na niekoľko rokov zabezpečujú väčšinu dodávok od štátnych lesov štyrom firmám. Preto od ministerstva očakávajú, že sa bude snažiť export minimalizovať, ale aj eliminovať tieto zmluvy. Rezort tiež žiadajú, aby doriešil niektoré vlastnícke vzťahy k lesom a v spolupráci s envirorezortom prehodnotil niektoré ekologické opatrenia, ktoré znemožňujú ťažbu. Ľ. JAHNÁTEK priznáva, že zmluvy štátnych lesov s vybranými firmami sú chybou, je to však dedičstvo z minulosti. Pokiaľ ale ide o export, tu ministerstvo nemá veľmi veľa možností, štátne lesy totiž vyvážajú len zlomok svojej produkcie, zvýšený export je zo súkromného sektora, kde štát nemá dosah.
