Prácu môžu dať upadajúce farmy
(15.01.2013; www.pravda.sk; Profesia, s. -; SEDLÁK Jozef)
V priebehu dvadsiatich rokov stratilo prácu v poľnohospodárstve takmer tristotisíc ľudí. Oživenie zamestnanosti v pôvodnom rozsahu je nereálne, ale desaťtisíce ľudí by mohli nájsť prácu nielen reštartovaním živočíšnej výroby, ovocinárstva či zeleninárstva, ale aj rozvíjaním nepoľnohospodárskych aktivít. A to navyše v čase, keď má nezamestnanosť na Slovensku tento rok presiahnuť 14 percent.
V roku 1990 pracovalo v poľnohospodárstve 351?tisíc ľudí. Na konci roku 2011 už evidoval Štatistický úrad SR len 51 200 ľudí, ktorých živilo poľnohospodárstvo. Hoci chlebové odvetvie už nevyhadzuje v posledných rokoch na ulicu ľudí po desaťtisícoch ako v deväťdesiatych rokoch, nie je zatiaľ schopné vytvárať nové pracovné príležitosti.
"V slovenskom poľnohospodárstve pracovalo v roku 2011 len 2,2 percenta z celkového počtu pracujúcich ľudí. Je to údaj porovnateľný s takými vysokorozvinutými krajinami, ako je Nemecko či Francúzsko, ale to, čo ťaží Slovensko viac ako tieto západoeurópske krajiny, je nezamestnanosť ľudí na vidieku," porovnáva Stanislav Buchta z Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva.
Najviac ľudí prišlo o prácu v poľnohospodárstve likvidáciou fariem živočíšnej výroby, ale aj poklesom zeleninárskej či ovocinárskej výroby. Zamestnať bývalých ošetrovateľov zvierat alebo pracovníkov zo špeciálnej rastlinnej výroby nebude podľa Buchtu vôbec jednoduché.
Väčšina nezamestnaných z poľnohospodárstva má vyšší vek, chýba im vzdelanie aj chuť rekvalifikovať sa. Títo ľudia si nachádzajú prácu spravidla len ako pomocní pracovníci počas sezónnych prác. Na to, aby sa nanovo zamestnali, by pomohlo oživenie živočíšnej výroby. To však podľa Buchtu nebude stačiť a upriamuje pozornosť aj na nepoľnohospodársku činnosť, ktorú by mohli rozbehnúť vidiecki podnikatelia tak ako kedysi pridruženú výrobu roľnícke družstvá.
Na Slovensku sú stovky spustnutých hospodárskych dvorov, ktoré treba revitalizovať. Ide o tzv. brownfieldy, opustené hospodárske areály, na obnovu ktorých by mohli poľnohospodárske podniky získať prostriedky v novom plánovacom období Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2014 až 2020.
"Staré hospodárske objekty a areály by sa dali využiť ako zberné dvory na zber a spracovanie druhotných surovín, mohli by sa tiež premeniť na malovýrobné prevádzky alebo športovo-rekreačné areály," poukazuje na možnosti využitia chátrajúcich stavieb Stanislav Buchta.
Dobrým príkladom, ako sa podarilo zachrániť pred devastáciou opustenú farmu, je bošácke družstvo, ktoré na sklonku deväťdesiatych rokov predalo hospodársky dvor podnikateľovi Jozefovi Ondruškovi. Po tom, čo družstvo znížilo stavy oviec a dobytka, zostala farma v Haluziciach prázdna.
"Nemali sme pre ňu využitie a bolo dobré, že sme ju predali, lebo by ako mnohé na Slovensku skončila úpadkom," spomína bývalý predseda v Bošáci Dušan Holenda.
Jozef Ondruška prebudoval bývalú odchovňu mladého dobytka na výrobnú halu, kde našlo šesť ľudí prácu pri výrobe plastových okien, dverí a žalúzií. Podnikateľ zamestnal na farme rovnaký počet ľudí ako kedysi družstvo. Jeho dcéra Alena, ktorá s mamou prevzala firmu po otcovej smrti, chce prebudovať ďalšie dva objekty na agroturistické zariadenia.
"Uvažujeme chovať ovečky, prasiatka a ponúknuť ich v bioreštaurácii," hovorí o budúcnosti bývalej haluzickej farmy Alena Ondrušková. Keď sa podarí zrealizovať tento zámer, našli by prácu na bývalej farme ďalší Haluzičania.
Text k obr.:
Ilustračné foto
