PRÁCA SKRYTÁ V PÔDE?
(28.01.2013; Televízna stanica TA 3; Téma dňa; 19.50; por. 1/2; BIELIK Peter)
P. BIELIK, moderátor:
"Premiér chce pracovné miesta hľadať v rezorte pôdohospodárstva, otázkou je, či tam
nejaké sú. Dokáže ich nájsť minister Ľubomír JAHNÁTEK? V čom vidí príčinu úpadku
nášho agrosektora predseda SPPK Milan SEMANČÍK? Opýtam sa ich v Téme dňa.
Francúzi dnes so svojimi spojencami vyhnali ozbrojených islamistov z mesta Timbuktu,
použili pritom aj stíhačky a výsadkárov. Aké sú skutočné motívy francúzskej kampane
v africkej krajine? Odpovie veľvyslanec Jean-Marie BRUNO. Vitajte pri sledovaní Témy
dňa na TA 3."
---
P. BIELIK:
"Na úvod dnešnej relácie vítam v štúdiu TA 3 Ľubomíra JAHNÁTKA a Milana SEMANČÍKA,
dobrý večer, páni, vitajte. Čerstvo prichádzajúci z Bruselu s aktuálnymi informáciami budeme sa samozrejme zaujímať aj o to, ale pán minister, od premiéra ste dostali neľahkú úlohu, máte tvorbou pracovných miest v oblasti pôdohospodárstva, výroby zeleniny, ovocia, pomôcť pri boji proti nezamestnanosti. Je v odvetví, ktoré u nás dlhodobo klesá, vôbec reálne?"
Ľ. JAHNÁTEK:
"Ja si myslím, že určite. Treba si uvedomiť jedno, že vidiek je veľmi poznačený
vysokou mierou nezamestnanosti, keď dneska evidujeme na Slovensku 14-percentnú mieru nezamestnanosti, na vidieku je to minimálne raz toľko. Keď si zoberieme pracovné príležitosti, ktoré poskytuje vidiek, už ten okruh je podstatne zúžený a vlastne sa môžme dostať niekde k agroturistike, môžme a dostať k poľnohospodárskej prvovýrobe, môžme sa dostať k ochrane lesov. Čiže toto sú tie prirodzené zdroje, kde treba hľadať možnosti vyššej zamestnanosti. Na druhej strane keď si zoberiem, že dneska pokrývame len 46 percent potravín z vlastnej produkcie, je tu obrovský priestor na to, aby sme zvýšili poľnohospodársku prvovýrobu, aby sme zvýšili kapacity v
spracovateľskom priemysle, aby sme ponúkli na pulty viac domácich potravín.
My samozrejme s touto koncepciou robíme a bez rozdielu na to, či sme túto úlohu
dostali pri kontrolnom dni alebo nie, sme si urobili určité nápočty, koľko by sme
potrebovali napríklad aj vytvoriť nových pracovných miest, keby sme chceli
zabezpečiť len 80 percent domácej produkcie na trhoch. A skutočne tie čísla sú veľmi
zaujímavé. Keď si zoberiem len nárast živočíšnej výroby, to znamená, ja neviem,
zvýšenie o 80-tisíc ton bravčového mäsa, 8-tisíc ton bravčového mäsa, 3600 ton
hovädzieho mäsa, tri milióny kurčiat, plus spracovateľské kapacity, len tu vidíme
priestor okolo 2800 pracovných miest."
P. BIELIK:
"No, zatiaľ je to na papieri, dobre sa to ráta, samozrejme na tom papieri, iné je
realita, keď povedzme tú produkciu treba aj predať na trhu, tam zrejme nastáva potom
ten problém, tam naši výrobcovia tvrdia, že s tými cenami niečo nie je v poriadku.
Pán SEMANČÍK, v roku 1989 pracovalo v poľnohospodárstve asi 350-tisíc ľudí, dnes je
to asi tretina z nich. Má teda premiér pravdu, ak hovorí, že šanca nájsť nové
pracovné miesta aj práve v tomto odvetví?"
M. SEMANČÍK:
"Určite áno, nakoniec tie čísla to potvrdzujú, ja by som to možno spresnil,
350?tisíc ľudí pracovalo v poľnohospodárstva, ale treba dodať, že poľnohospodárstvo
obnášalo aj pridružené výroby. Tie čísla momentálne sú už bez pridružených výrob a
pokiaľ by sme očistili rybolov a lesné hospodárstvo, tak v poľnohospodárstve zostalo
pracovať 30?tisíc ľudí. Takže ten priestor tuná určite je, aby sme vytvárali
pracovné miesta na vidieku a samozrejme dokumentuje to aj naše záporné saldo s
agrokomoditami, ktoré, keď by som sa vrátil do 1992. roku, tak v komoditách mierneho
pásma sme boli sebestační. Postupne sme prepadali a to záporné saldo sa dostalo
pomaly na hranicu jednej miliardy v roku 2010 a z toho nahraditeľné komodity
predstavujú zhruba 60 percent. Takže určite, dá sa súhlasiť s tým, že ten priestor
tu je, je treba ho využiť."
P. BIELIK:
"Obidvaja ste kladne, na druhej strane opäť tá moja poznámka, dobre, môžme niečo
vyrobiť, môžme to vyprodukovať, ako to predáme? Naši výrobcovia sa, pán minister,
dlhodobo sťažujú a aj to bolo jednou z tém vašej cesty do Bruselu, že dotačná
politika Európskej únie ich jednoducho diskriminuje, nedostávajú toľko peňazí, koľko
ich kolegovia zo starších členských krajín. Dá sa s tým ešte niečo urobiť?"
Ľ. JAHNÁTEK:
"No, pozrite, trošku komplikovanejšia odpoveď. Vzhľadom na to, že prostriedky, ktoré
boli určené na stabilizáciu poľnohospodárskeho sektora, to znamená priame platby
alebo takzvaný prvý, táto suma pre Slovensko bola už definovaná v októbri roku 2011.
Bohužiaľ vtedy slovenská diplomacia stratila čas, ministerstvo pôdohospodárstva
nelobovalo za slovenských poľnohospodárov a dneska je tam definovaná čiastka, ktorá
stále hovorí o tom, že 40 až 60 euro na hektár budú mať slovenskí poľnohospodári
podporu nižšiu ako majú len v okolitých štátoch. Ani nie v priemere s Európskou
úniou. Čiže toto je skutočne veľmi nepriaznivý stav a my kvôli tomu, aby sme
stabilizovali aspoň to, čo dneska v poľnohospodárstve zostalo, potrebujeme minimálne
vyrovnať tieto priame platby. Čiže dneska sme diskutovali o mechanizmoch, akým
spôsobom by sme vedeli doplniť tieto zbývajúce prostriedky, zhruba 60 miliónov eur
ročne do priamych platieb, aby sme sa vyrovnali aspoň krajinám V4 a Rakúsku, čiže
aby sme aspoň vyrovnali ten dotačný princíp v tej strednej Európe, tam kde náš
poľnohospodársky a potravinársky sektor má svoje prirodzené pôsobisko."
P. BIELIK:
"Viac peňazí nám asi nedajú, lebo ten balík je uzavretý, takže budeme presúvať medzi
kapitolami?"
Ľ. JAHNÁTEK:
"V podstate vyzerá to, že najschodnejšia cesta bude, že budeme mať možnosť presunúť
väčší objem prostriedkov z druhého piliera, z programu rozvoja vidieka, ale na
druhej strane zas, aby sme celkom neochudobnili program rozvoja vidieka, chceme aj
kompetenčne preniesť niektoré projekty, ktoré boli doteraz v tomto programovacom
období riešené cez program rozvoja vidieka do regionálneho operačného programu. Čiže
toto je tá naša filozofia, s ktorou sme dneska išli aj do Bruselu a myslím si, že
táto varianta je aj vcelku schodná a prijateľná pre obidve strany."
P. BIELIK:
"Akokoľvek by bola možno užitočná a pozitívna, nedokáže zrejme ale vykompenzovať ten
rozdiel 40 až 60 euro, ako ste spomínali. Pán SEMANČÍK, má teda vôbec význam u nás
sa snažiť o rozvoj tohto sektora, tohto odvetvia, ak teda naozaj tie podmienky sú
neporovnateľné. Ak si len zoberieme hranicu, na jednej strane pozemky rakúskych
farmárov, ktorí hospodária za nejakých podmienok, o desať metrov ďalej pozemky
slovenských farmárov, ktorí hospodária za úplne iných podmienok. Má to pre nich
zmysel, ak sú takéto podmienky, pre nich nevýhodné, nastavené v rámci celej
Európskej únie?"
M. SEMANČÍK:
"To je tá diskriminácia v podporách, o ktorej stále hovoríme a aj dnes sme
pripomenuli pánovi komisárovi tieto záležitosti, pretože podnikať v otvorenom
priestore za nerovnakých podmienok, je veľmi ťažké a veľmi zložité a tým pádom tá
naša konkurenčná schopnosť sa stráca. Ale určite je potrebné bojovať do poslednej
chvíle a hľadať cesty riešenia, aby sme sa vyrovnali aspoň na okolité krajiny,
pretože pokiaľ sa tak nestane, tak znova bude upadať aj tá produkcia, ktoré je
výrazne znížená."
P. BIELIK:
"Tak sa opýtam inak, čo by sa muselo stať, aby vzrástol dopyt, to je predpoklad,
potom následne produkcia, na základe toho dopytu a samozrejme potom aj zamestnanosť
v našom pôdohospodárstve. S rastúcou produkciou by vzrástol dopyt aj po nových
zamestnancoch. Čo všetko by sa na to muselo stať?"
M. SEMANČÍK:
"Tu je potrebné urobiť množstvo krokov, kedy sme išli od konca, tak samozrejme je
potrebné vychovávať spotrebiteľa, my sme na spotrebiteľa zabudli, treba otvorene
priznať a je potrebné s ním pracovať, aby ten spotrebiteľ sa vrátil k našim
produktom, k našej produkcii a tým pádom, aby sme mohli potom my postupne začať
vyrábať, spracovávať a dávať to na pulty nášmu občanovi, nášmu spotrebiteľovi. My
sme robili určité prepočty, čo by sa stalo, pokiaľ by sme dvihli to percento a to
zastúpenie domácich potravín na pultoch obchodných reťazcov, napočítali sme nárast
10?percentný a to by znamenalo zhruba nárast 4,5- až 5-tisíc pracovných miest. Takže
si myslím, že to stojí za to. Ale tu je potrebné urobiť množstvo krokov, nevynímajúc
ani podporné mechanizmy, ktoré smerujú do poľnohospodárskej prvovýroby."
P. BIELIK:
"Pán minister, kedysi sme svoje pôdohospodárstvo mohli chrániť istými kvótami na
dovozy a tak ďalej, teraz sme naozaj v otvorenom priestore, ťažko možno obmedziť
ktoréhokoľvek výrobcu, aby sa snažil dodať niektorý tovar na tento voľný trh. Ale na
smeč vám takmer prihrávajú Poliaci, ktorí stále s novým a novým potravinovým
škandálom opäť devalvujú meno svojich potravín. Dnes ste mali aj rokovanie s poľským
ministrom, ako vám vysvetľoval tie posledné záležitosti ohľadne, prepytujem,
potkanieho jedu v keksíkoch? To už je naozaj silná káva."
Ľ. JAHNÁTEK:
"Odpoviem vám aj na túto otázku, ale chcel by som ešte možno doplniť pán predsedu.
Nesmieme zabúdať, že my sme stále v degresívnom trende, z roka na rok klesá
zamestnanosť, ale aj produkcia a výkonnosť slovenského poľnohospodárstva. My musíme
v prvom kole ustabilizovať tento sektor, čiže zastaviť ten pokles a potom musíme
vytvoriť štartovacie mechanizmy, projekty, cez ktoré budeme navyšovať produkciu.
Čiže toto sú tie dva základné kroky, ktoré my musíme v krátkej dobe v
poľnohospodárstve urobiť. Samozrejme, vyžaduje si to aj finančné prostriedky,
potrebuje to určitú legislatívnu úpravu, ale tak ako pán predseda povedal, nutne
potrebujeme k tomu zákazníka. Pokiaľ zákazník pri denno-dennom nákupe sa nebude
rozhodovať tak, či podporí pracovné miesto na Slovensku alebo v zahraničí,
jednoducho my tú produkciu nedokážeme zvýšiť.
Teraz čo sa týka tých poľských škandálov, samozrejme mali sme dneska dvojhodinové
rokovanie aj s pánom kolegom z Poľskej republiky a prechádzali sme si túto kauzu.
Dal teda prísľub, že pokiaľ budú mať už konkrétne výstupy zo šetrenia, bude ma
informovať ako prvého o tom, ako vôbec celý tento problém vznikol. Ja som však túto
tému rozšíril na širší okruh, poukázal som na naše poznatky, ktoré máme za
posledného polroka pri cestných kontrolách, ale aj pri kontrolách v tých kamenných
domoch a tam som poukázal, že bohužiaľ, tá nepodarkovosť z tej Poľskej republiky je
príliš vysoká, podstate vyššia ako v iných štátoch a je až na úrovni 35 percent.
Čiže ja som žiadal, aby sa prijali určité systémové kroky, ktoré by zamedzili vývozu
nekvalitných potravín, lebo na jednej strane treba povedať, že Poľsko produkuje
obrovské množstvo aj kvalitných potravín, len bohužiaľ niektorí nekvalitní
producenti kazia meno poľských potravín a to je práve prípad nás, Českej republiky,
Maďarska, kde sa práve tieto nekvalitné potraviny dosť masívne exportujú. Čiže
dohodli sme sa na jednom, že a som rád, že pán minister zhodnotil, že slovenský
inšpekčný systém, ako ho nazval, čiže našu veterinárnu a potravinovú komoru, pokladá
za jednu z najlepších a hovorí, že sme inšpiráciou pre Poľskú republiku, čiže
Poľsko, aspoň podľa vyjadrenia ministra, uvažuje tak isto o zjednotení celého toho
kontrolného mechanizmu, lebo oni to majú dneska rozdelené do troch inštitúcií. Čiže
uvažujú o tom, že preberú slovenský model, to je jedna vec a druhá, dohodli sme sa,
že sa stretnú predstavitelia týchto inšpekčných orgánov a budú navrhovať pre obe
vlády systémové kroky, aby sa tieto potravinové škandály v budúcnosti neopakovali."
P. BIELIK:
"To sú Poliaci, čo budete robiť vy, budete smečovať teda z týchto nahrávok v
prospech slovenských produktov? To znamená argumentovať tým, že sú tie naše lepšie,
pretože máme tu rôzne prípady napríklad z Poľska, ktoré hovoria o tom, že tie
zahraničné potraviny nemusia byť vždy úplne najkvalitnejšie."
Ľ. JAHNÁTEK:
"Pán redaktor, stále sa podceňuje v tej rétorike a v tej argumentácii jeden dôležitý
fakt a to je vystopovateľnosť potravín. Každá potravina, ktorá prichádza zo
zahraničia, je podstatne komplikovanejšie vysledovať jej pôvod, pokiaľ sa tam
vyskytne nejaký problém, nejaká salmonela alebo nejaká iná infekcia. Práve ten
slovenský model je v tom ideálny, že my vieme v priebehu 24 hodín zlikvidovať
akúkoľvek nákazu, príklad bol salmonela z Hyzy Topoľčian, ktorý bol exemplárny
prípad, ako by mali postupovať inšpekčné služby v jednotlivých štátoch Európskej
únie, lebo my sme skutočne za pár hodín mali problém vyriešený. A tu by som chcel
upozorniť, že konzumenti, zákazníci, majú podstatne vyššiu istotu bezpečnosti
potravín, pokiaľ je to potravina z lokálneho trhu, z domáceho trhu pod prísnou
veterinárnou kontrolou, ako keď je to potravina dovozová. Aj keď niekedy možno tie
iné vlastnosti môžu mať adekvátne, či zahraničná či domáca, ale z hľadiska
bezpečnosti potravín je vždy lepšie, keď je to domáca potravina, lebo tú vieme
okamžite zlikvidovať, pokiaľ je tam nejaký problém."
P. BIELIK:
"Pán SEMANČÍK, ak dovolíte, vráťme sa ešte k tej zamestnanosti a k tým možným
rezervám, ktoré by mohli byť v tomto odvetví. Nemyslíte si na druhej strane, že už v
tom modernom poľnohospodárstve ľudí dávno nahradili isté moderné mechanizmy, poznáme
tie obrovské kombajny, poznáme tie veľké poľnohospodárske technológie. Tam nie je to
náhodou tak, že tí ľudia už jednoducho si tam nenájdu uplatnenie aj preto, že už
väčšina našich farmárov pracuje naozaj s vysokými technológiami, s kvalitnými
technológiami a jednoducho tie technológie nahrádzajú tých ľudí?"
M. SEMANČÍK:
"Moderné technológie a stroje patria k poľnohospodárstvu, samozrejme, že týmto sa
zredukovali počty pracovníkov, ale sú tu odvetvia, ktoré vieme rozbehnúť a ktoré
poskytujú pracovné príležitosti si myslím, že v dostatočnom rozsahu. Sú to odvetvia
ako ovocinárstvo, zeleninárstvo, vinohradníctvo, živočíšna výroba, k živočíšnej
výrobe treba povedať, že tá je dlhodobo poddimenzovaná, čo sa týka prostriedkov,
ktoré tečú, do tohto odvetvia a tým pádom prebieha redukcia samozrejme produkcie ako
takej a redukcia aj pracovných síl. Čiže máme tu odvetvia, ktoré, pokiaľ by sme
spočítali tie možností a samozrejme nejde to zo dňa na deň, treba tomu vytvoriť
podmienky a treba do tých rezortov dostať aj ďalšie pomocné zdroje, aby to celé
naštartovali, tak máme tú šancu v strednodobom horizonte vytvoriť 15- až 16-tisíc
pracovných miest."
P. BIELIK:
"Pán minister, zajtra sa začína schôdza Národnej rady, tam je aj zákon z dielne
ministerstva pôdohospodárstva o podpore prvovýroby. Bude to nejako inak, ako
doteraz, predsa len už to boli viaceré pokusy podporovať takýmto spôsobom
prvovýrobu, zamestnávanie tak isto, v tomto rezorte. Čo sa tam má zmeniť?"
Ľ. JAHNÁTEK:
"Tento zákon hovorí v podstate o červenej nafte, aby sme boli teda presní. My
vraciame naspäť poľnohospodárom tú možnosť využívať lacnejšiu naftu pri
poľnohospodárskej výrobe, to je to, čo pre rok 2012 RADIČOVEJ vláda zrušila."
P. BIELIK:
"Je tam iná daň alebo niečo podobné?"
Ľ. JAHNÁTEK:
"Je tam kompenzácia spotrebnej dane, ktorá predpokladá presne len pre vymedzené
činnosti, to znamená pre rastlinnú výrobu a živočíšnu výrobu. Je to viazané na
hektáre a takzvané veľké dobytčie jednotky. Každý poľnohospodársky podnik má svoju
štruktúru, má stanovený limit, koľko môže do roka vyčerpať a svojím spôsobom dávame
takýmto systémom ďalších desať miliónov eur do spotreby poľnohospodárom."
P. BIELIK:
"Čo zrejme pôdohospodári ocenia."
M. SEMANČÍK:
"Určite áno, my sme bojovali o tú červenú naftu, nakoniec sme o ňu prišli a teraz je
tu šanca vrátiť sa k nej."
P. BIELIK:
"No jedným z dôvodov bolo, vraj tam dochádzalo k podvodom, vrak sa tá nafta potom
predávala za normálnu cenu a tak ďalej."
M. SEMANČÍK:
"S týmto by som nesúhlasil, pretože červená nafta bola pod prísnou kontrolou,
nakoniec to kontrolovalo množstvo colníkov, takže s tým ja absolútne nesúhlasím.
Teraz je tu pripravený nový model podpory, ktorý samozrejme že vítame, je tam desať
miliónov, určite by sme uvítali väčšiu sumu, ale každé euro, ktoré je smerované do
poľnohospodárstva, tak určite pomôže a samozrejme to delenie je z tých desiatich päť
do rastlinnej výroby, päť miliónov do živočíšnej výroby na základe normatívov. Takže
my sme samozrejme, hovorím za poľnohospodárov, pripravení na čerpanie tejto
pomoci."
P. BIELIK:
"Toto si vyžaduje naozaj mužov, chlapov, ktorí sa neboja výziev, ktorí chcú ísť
čelom voči problémom, takže vám držím palce, páni, príjemný večer, ďakujem, že ste
si našli čas pre divákov televízie TA 3, dovidenia."
