Pozor na našu pôdu
(30.01.2013; Roľnícke noviny; č. 5, s. 10; snc)
Údaje o tom, koľko poľnohospodárskej pôdy na Slovensku vlastnia zahraniční investori, sa ucelene nesledujú. V produkčných regiónoch južného a juhozápadného Slovenska - najmä v okresoch Dunajská Streda, Gaianta, Komárno, Nové Zámky, Nitra, ale napríklad aj Malacky a v niektorých ďalších, však samospráva už viac rokov registruje záujem zahraničných subjektov alebo osôb o nákup kvalitnej slovenskej pôdy.
Na východnom Slovensku sa dokonca nedávno objavil ázijský podnikateľ, ktorý sa chcel dokonca pustiť do pestovania ryže. Vo svojom zámere údajne počítal s prenájmom, ale prípadne aj s kúpou pozemkov, ktoré u nás "nie sú drahé". Záujem zahraničných investorov o slovenskú pôdu sa dá bezpochyby pripísať predovšetkým jej nízkym cenám v porovnaní so západnou Európou a s nedostatočným stupňom jej ochrany pred výpredajom do cudzích rúk.
Právnické osoby totiž nemajú problémy s nakupovaním pôdy v akomkoľvek rozsahu, a fyzické osoby môžu svoje zámery realizovať prostredníctvom "nastrčených" slovenských právnych subjektov. Nemožno vylúčiť, že výmera poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve cudzincov dosahuje 15 - 20 tisíc hektárov, ba možno aj viac. Odhady komplikuje skutočnosť, že v niektorých prípadoch môžu formálne v úlohe jej vlastníkov, respektíve nákupcov, vystupovať tuzemské právnické alebo fyzické osoby.
"Niektorí cudzinci - napríklad Holanďania alebo Dáni - majú záujem u nás podnikať na pôde, ale je tu aj iný problém. Keďže finanční investori začínajú v čoraz väčšej miere vnímať investície do pôdy ako tie, ktoré dobre zhodnotia ich aktíva, považujeme za vážne riziko, že sa v ešte väčšom rozsahu obrátia aj na slovenský trh", povedal predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Milan Semančík. Podľa neho SPPK dlhodobo upozorňuje na nevyhnutnosť, že pred masívnym výpredajom pôdy do zahraničia nás nemusí uchrániť ani veľká rozdrobenosť jej vlastníctva, ktorá doteraz brzdila trh s pôdou. "Sme presvedčení, že ak štát nebude vlastniť pôdu na svojom území, nebude môcť prijímať ani strategické rozhodnutia, ktoré s ňou súvisia, čo vážne ohrozí jeho suverenitu a možno aj vnútornú integritu. Vzhľadom na prognózovaný rast svetovej populácie a s ním spojené zvyšovanie dopytu po potravinách bude stúpať nielen význam pôdy ako základného prostriedku na ich výrobu, ale aj jej cena. Táto skutočnosť môže byť lákavá pre investorov, ktorí pri súčasných stále nízkych cenách poľnohospodárskych pozemkov u nás i v ďalších krajinách strednej a východnej Európy môžu obrátiť pozornosť práve týmto smerom", upozornil M. Semančík.
Aj preto je SPPK za to, aby sa podmienky nákupu poľnohospodárskej pôdy sprísňovali, pričom sa môžeme inšpirovať zahraničnými príkladmi, najmä v západnej Európe. Intenzívnejšie by sa mali chrániť zábery poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske využitie - napríklad aj zavedením zvýšených poplatkov. Predaj by sa mohol napríklad viazať na spôsobilosť podnikať na pôde, prípadne na niektoré ďalšie kritériá, ktoré by zabránili nielen jej prechodu do cudzích rúk, ale aj perspektívnemu používaniu na iné ako poľnohospodárske účely.
"Základným rizikom masívnejšieho výpredaja poľnohospodárskej pôdy cudzincom je strata rozhodovacej schopnosti o jej využívaní. Samozrejme, v prípade väčšieho podielu takejto pôdy na celkovom pôdnom fonde môže prísť aj k špekuláciám, na ktoré by v konečnom dôsledku mohol doplatiť spotrebiteľ vyššími cenami potravín. Domáci podnikatelia na pôde sa v takom prípade určite ocitnú pod väčším tlakom vlastníkov na výšku nájomného, a keďže v porovnaní so zahraničnými investormi sú kapitálovo značne poddimenzovaní, na trhu s pôdou s nimi v cenovej oblasti nedokážu rovnocenne súťažiť", varoval M. Semančík.
