Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

(31.12.2012; Euroreport plus; č. 11-12, s. 20, 21; Šišuláková Mária)

Poľnohospodárstvo a výroba potravín spolu s rozvojom vidieka sú jednou z centrálnych tém spoločnej európskej politiky v nadchádzajúcom programovom období 2014 - 2020. Na ciele Slovenskej republiky v jej rámci sa štátnej tajomníčky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Magdalény Lacko-Bartošovej opýtala publicistka Mária Šišuláková.

* V porovnaní s končiacim sa programovým obdobím má príprava toho budúceho pre členské štáty nové pravidlá. V čom sú pre rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka iné?

V rámci rozvoja vidieka sa do nasledujúceho programového obdobia navrhujú viaceré zmeny:
II. pilier SPP (konkrétne Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka ako nástroj politiky EÚ pre oblasť rozvoja vidieka) sa navrhuje zahrnúť na úrovni EÚ do Spoločného strategického rámca spoločne s Európskym fondom regionálneho rozvoja, Európskym sociálnym fondom, Kohéznym fondom a Európskym fondom pre námorníctvo a rybné hospodárstvo. Na národnej úrovni to bude mať podobu partnerskej zmluvy vrátane spoločných cieľov a pravidiel implementácie. Z uvedeného vyplýva aj koordinovaný postup pri príprave jednotlivých programov.

Ďalej zoznam individuálnych opatrení v rámci rozvoja vidieka sa koncentruje, pričom jednotlivé opatrenia budú slúžiť na dosiahnutie viacerých cieľov a priorít, vytvára sa samostatné opatrenie pre ekologické poľnohospodárstvo, ktoré je v súčasnom období implementované prostredníctvom opatrenia Agroenvironmentálne platby. Potom sa navrhuje nové vymedzenie ostatných znevýhodnených území (LFA) použitím nových biofyzikálnych kritérií, do podpory v rámci druhého piliera sa zahŕňajú aj nové oblasti ako napríklad Európske inovatívne partnerstvo pre produktivitu a udržateľnosť v poľnohospodárstve, ktoré bude zamerané na podporu efektívneho využívania zdrojov a bude mať za cieľ prepájať výsledky výskumu s poľnohospodárskou praxou. Všeobecne sa bude zameriavať na podporu inovácií. No a naostatok prístup Leader bude naďalej zohrávať kľúčovú úlohu v rozvoji vidieckych oblastí a šírení inovácií. Podpora prostredníctvom Leader bude konzistentná a koordinovaná s podporou miestneho rozvoja z ostatných fondov EÚ.

Hlavnou a základnou zmenou je, aby s cieľom zlepšiť koordináciu a harmonizovať implementáciu fondov poskytujúcich podporu v rámci Kohéznej politiky (Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond a Kohézny fond), Spoločnej poľnohospodárskej politiky (Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka), ako aj Spoločnej politiky rybného hospodárstva a Integrovanej námornej politiky (Európsky fond pre námorné a rybné hospodárstvo), boli vytvorené spoločné ustanovenia pre všetky tieto fondy, tzv. Spoločný strategický rámec. Okrem toho v nariadení o spoločných ustanoveniach sa zavádzajú nové podmienky s cieľom zabezpečiť, aby financovanie Únie vytvorilo pre členské štáty silné stimuly na dosiahnutie celkových a čiastkových cieľov stratégie Európa 2020. Podmienenosť bude vo forme podmienok ex ante, ktoré sa musia splniť pred uhradením finančných prostriedkov, a vo forme podmienok ex post, pri ktorých sa uvoľnenie 5 percent pridelených prostriedkov z fondu podmieni výsledkami. Podmienky ex post budú vychádzať z dosiahnutia medzníkov čiastkových cieľov výkonu a výsledkov spojených s cieľmi stratégie Európa 2020, ktoré sa pre programy stanovili v partnerských dohodách.

Európska legislatíva neumožňuje mať spoločný program pre rozvoj vidieka a rybného hospodárstva. Preto sa v budúcom programovom období 2014 - 2020 budú implementovať dva programy, a to Program rozvoja vidieka SR 2014 - 2020, ktorý zahŕňa opatrenia Spoločnej poľnohospodárskej politiky a operačný program Rybné hospodárstvo SR 2014 - 2020 pre opatrenia Spoločnej politiky rybného hospodárstva.

* Doterajšie skúsenosti ukázali, že nie je šťastné mať veľa operačných programov. Teraz ich máme až 11. Obmedzili ste v záujme vyššej efektívnosti využívania fondov Európskej únie ambície rezortu z hľadiska počtu programov?

Centrálnym koordinačným orgánom fondov v oblasti kohéznej politiky je v programovacom období 2007 - 2013 Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Naše ministerstvo disponuje informáciou, že v budúcom programovacom období bude Slovensko implementovať menší počet programov. V zmysle návrhu uznesenia vlády SR k materiálu Návrh základných princípov na prípravu Partnerskej dohody Slovenskej republiky na programové obdobie 2014 - 2020 je uložená úloha ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR: "vypracovať návrh určenia orgánov zodpovedných za implementáciu fondov Spoločného strategického rámca na programové obdobie 2014 - 2020 a predložiť ho na rokovanie vlády SR do 30. novembra 2012". To znamená, že až k uvedenému dátumu (po výrobe aktuálneho čísla Euroreportu plus) bude oficiálne známy počet a štruktúra operačných programov, ako aj orgánov zodpovedných za implementáciu štrukturálnych fondov EÚ v období 2014 - 2020.

* Úlohou ministerstva je podľa návrhu nariadenia EÚ o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európskom fonde rybného hospodárstva vypracovať tzv. partnerskú zmluvu, v ktorej zadefinuje svoju stratégiu a priority v oblasti využitia týchto fondov. V akom štádiu zmluva je?

S cieľom úspešnej prípravy Partnerskej dohody medzi SR a Európskou komisiou bola uznesením vlády č. 280 z 20. júna 2012 zriadená Rada vlády pre Partnerskú dohodu na roky 2014 - 2020, ktorej hlavnou úlohou je koordinácia prípravy Partnerskej dohody na roky 2014 - 2020 pre využitie fondov Európskej únie. Rada je koordinačný, poradný a iniciatívny orgán vlády Slovenskej republiky, ktorý odporúča vláde spôsoby dosiahnutia tematických cieľov, priority a opatrenia na realizáciu projektu Európa 2020 - Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Rada ďalej odporúča vláde operačné programy na programové obdobie 2014 - 2020, ich príslušnosť k jednotlivým rezortom, obsahový a finančný rámec jednotlivých operačných programov. Gestorom vypracovania Partnerskej dohody SR 2014 - 2020, a tým pádom aj adresátom tejto otázky, je Ministerstvo dopravy a regionálneho rozvoja SR.

* S akým balíkom prostriedkov na jednotlivé ciele v budúcom programovacom období pre rezort počítate, je to viac alebo menej, než máte v súčasnom období?

Diskusie o finančných alokáciách na nasledujúce programové obdobie sa v súčasnosti vedú na najvyššej úrovni v rámci celej EÚ. Je v záujme ministerstva, aby program rozvoja vidieka na nasledujúce obdobie odrážal aktuálne potreby a požiadavky celého rezortu. Program rozvoja vidieka musí byť aj po finančnej stránke vyvážený, a preto finančné alokácie medzi jednotlivými cieľmi, identifikovanými prioritami a detailnejšie medzi jednotlivými opatreniami budú nastavené na základe analýz potrieb, SWOT analýz a na základe výsledkov rokovaní s hospodárskymi a sociálnymi partnermi. Balík prostriedkov pre OP Rybné hospodárstvo SR 2014 - 2020 ešte nie je známy.

* V pôdohospodárskej produkcii vzniklo v ostatnom období niekoľko situácií, ktoré poukazujú na akútnu potrebu sprísnenia kontroly a pravidiel obchodu. Myslím napríklad na infikované hydinové mäso a vajcia z Poľska, metanolovú kauzu z Českej republiky či falošnú hovädzinu z Maďarska. Kauzy presahujú hranice príslušných štátov. Rieši to Európska únia, sú prostriedky, ako proti takýmto zdravie a život ohrozujúcim javom bojovať?

Potravinové kauzy sú také staré, ako starý je obchod s potravinami a túžba ľudí ľahko zbohatnúť. Falšovanie vína či mlieka vodou, olivového oleja lacnejšími rastlinnými olejmi sú typickými kauzami už spred dvoch storočí. Spolu s rozvojom vedy a poznania sa na jednej strane zdokonaľujú techniky odhaľovania nedovolených praktík pri výrobe potravín, ale na druhej strane sa tieto praktiky stávajú sofistikovanejšími. K väčšiemu počtu známych potravinárskych káuz u nás prispelo i to, že Slovenská republika je súčasťou tzv. voľného pohybu tovaru, ako i to, že v súčasnosti úroveň techniky umožňuje odhaliť predtým neodhaliteľné falšovania a nepovolené zložky, navyše súčasné komunikačné možnosti umožňujú ihneď informovať širokú verejnosť na celosvetovej úrovni o kauzách, o ktorých pred 30 rokmi vedelo iba pár odborníkov. Bezpečnosti a kvalite potravín venovala SR zvýšenú pozornosť už v osemdesiatych rokoch 20. storočia, dôsledná kontrola a prísna legislatíva viedli k tomu, že slovenskí výrobcovia potravín sa ani v súčasnosti neznižujú k takým praktikám, ktorými by mohli vedome poškodiť zdravie ľudí, ako boli napríklad poľská posypová soľ, falšované poľské sušené vaječné zmesi, technický tuk obsahujúci dioxíny v nemeckých krmivách či metanol v českých destilátoch.

Práve potravinové kauzy v deväťdesiatych rokoch 20. storočia (BSE, dioxíny) viedli Európsku úniu k vytvoreniu samostatného Generálneho riaditeľstva pre bezpečnosť potravín, zdravie a ochranu spotrebiteľa (DG SANCO), k vytvoreniu komunitárnej kontrolnej organizácie FVO (Food Veteriary Office), založeniu EFSA - Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín, harmonizácii legislatívy pre bezpečnosť potravín a k zavedeniu systému rýchlej výstrahy pre potraviny a krmivá (RASFF). Napriek tomu, že požiadavka na vysokú úroveň bezpečnosti potravín a dôvera spotrebiteľov v potraviny na európskom trhu je daná Zmluvou o EÚ, napriek tomu, že EÚ vytvorila legislatívne i výkonné mechanizmy pre bezpečnosť celého potravinového reťazca a vynakladá značné finančné prostriedky na bezpečnosť potravín, objavujú sa potravinové kauzy naďalej. V tých prípadoch, keď je kauza spôsobená nezodpovednosťou prevádzkovateľov potravinárskeho podniku, sprísňuje EÚ svoju legislatívu a prijíma opatrenia - napríklad zastavenie dovozu či voľného pohybu dotknutých potravín alebo krmív z daného štátu, následná kontrola zo strany FVO a hodnotenie rizika EFSA.

Sú však i prípady potravinových káuz, ktoré nie sú spôsobené nezodpovednosťou podnikateľov. Ide najmä o biologickú bezpečnosť, prípady, keď neškodný alebo minimálne škodlivý mikroorganizmus zmení svoju genetickú výbavu a stane sa z neho patogén schopný závažne poškodiť zdravie ľudí - takou bola napríklad kauza Escherichia coli v klíčkoch v minulom roku v Nemecku. V týchto prípadoch zohráva EÚ dôležitú úlohu, jednak prostredníctvom RASFF sú o podozrivých potravinách informované členské štáty a takéto potraviny môžu byť sťahované z trhu, jednak na odhaľovaní pôvodcov sa podieľajú nielen národné vedecké kolektívy, ale i vedci spolupracujúci s EFSA. Ako proti potravinovým kauzám bojovať je otázka, ktorú riešia potravinárski experti dlhé roky. Jedným z nástrojov je legislatíva, ktorá sa následkom každej kauzy sprísňuje, pokuty a postihy sa zvyšujú, ale napriek tomu, že v niektorých mimoeurópskych krajinách sú za to i tresty smrti, účinok legislatívy nie je stopercentný. Zodpovednosť je legislatívne daná na podnikateľov, preto je dôležité, aby si zvažovali svojich dodávateľov, vykonávali i vlastné kontroly, odoberali suroviny a tovar od zodpovedných podnikateľov, v prípade zistenia problematických potravín ich sťahovali z trhu a hlásili do RASFF - rýchleho výstražného systému EÚ. Pre podnikateľov je dôležité zvažovať svojich dodávateľov i z hľadiska krajiny pôvodu a zvýšiť vlastnú kontrolu od dodávateľov z krajín, ktoré opakovane majú a spôsobujú potravinové kauzy.

Pre úradnú kontrolu je dôležitým nástrojom prehĺbenie spolupráce medzi jednotlivými členskými štátmi Únie, zavádzanie spoločných postupov pri kontrolách a odhaľovaní nekalých praktík.

V rámci vedeckej komunity je dôležitá spolupráca pri hodnotení rizík, pri odhaľovaní nových technologických postupov falšovania potravín a nových analytických metód i tzv. rýchlo metód. Nemenej dôležitou je i oblasť vzdelávania spotrebiteľov a informovanosť spotrebiteľov, lebo len informovaný spotrebiteľ si dokáže správne vybrať a ochrániť svoje práva.