NA SLOVENSKO SA ROČNE DOVEZIE 800-TISÍC OŠÍPANÝCH
(28.01.2013; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 18.00; por. 10/12; BARBORÁK Jaroslav, VALOVIČ Peter)
J. BARBORÁK, moderátor:
"Na Slovensko sa ročne dovezie 800-tisíc ošípaných. Napriek tomu, že bravčové mäso
nie je problém produkovať aj doma, chovy ošípaných dlhodobo miznú. Dôvodom je aj to, že Európska únia tieto chovy priamo nepodporuje."
P. VALOVIČ, redaktor:
"Slovensko vyprodukuje každý rok asi 700-tisíc kusov ošípaných. Situácia s chovmi sa
minulý rok dostala na kritickú hranicu. Pred desiatimi rokmi totiž bolo na Slovensku
prasiat trikrát viac. Dnešná produkcia nedokáže zabezpečiť ani 40 percent slovenskej
spotreby. Časť domácej výroby sa navyše vyváža do zahraničia a z opačnej strany k
nám zasa prúdi nekvalitná bravčovina, ktorú sa doma neoplatí dorábať. Predseda Zväzu
chovateľov ošípaných Andrej IMRICH."
A. IMRICH:
"Spracovateľské podniky nakupujú v zahraničí podstatne lacnejšie suroviny na výrobu
výrobkov z bravčového mäsa. Sú to výrobky, ktoré sú viac-menej nepotrebné pre
západný trh, rôzne mrazené mäsá, kože, separáty, a toto všetko sa dováža k nám, a z
toho my potom vyrábame výrobky a takto ich potom posúvame do obchodných reťazcov ako vysokokvalitné."
P. VALOVIČ:
"Problém je vraj v tom, že Európska únia ošípané, rovnako ako hydinu priamo nikdy
nepodporovala. Ich chovy sú na rozdiel od prežúvavcov založené na spotrebe obilnín,
preto boli v západnej Európe konkurencieschopné. Minister pôdohospodárstva Ľubomír
JAHNÁTEK tvrdí, že je v postkomunistickom bloku iná situácia a Slovensko tieto
prostriedky potrebuje. Pozná vraj aj spôsob, ako ich získať."
Ľ. JAHNÁTEK:
"Dá sa podpora (...) zabezpečiť nepriamo cez krížové plnenia, cez novo nastavené
podmienky na krížové plnenie, a cez správnu poľnohospodársku prax. Myslím si, že
sčasti sa dala zabezpečiť aj v predchádzajúcom období, len nikto sa tejto
problematike nevenoval."
P. VALOVIČ:
"Hovorca Európskej komisie na Slovensku Andrej KRÁLIK tvrdí, že majú všetky krajiny
možnosť podporiť chov týchto zvierat cez druhý pilier spoločnej poľnohospodárskej
politiky, ktorý obhospodaruje rozvoj vidieka. Pomôcť by mala aj reforma spoločnej
poľnohospodárskej politiky."
A. KRÁLIK:
"Priame platby budú ešte viac oddelené od historickej produkcie, čiže čoraz väčší
dôraz bude na výmeru poľnohospodárskej plochy a ekologické platby. Viazané platby
možno predvídať len vo vzťahu k situáciám, kedy v určitom sektore nastanú vážne
ťažkosti. To nevylučuje, aby takom prípade dostali väčšiu podporu aj chovatelia
ošípaných a hydiny."
P. VALOVIČ:
"Peter VALOVIČ, RTVS."
