Mliečne stratomaty
(07.07.2011; Sme; s. 13; Adame Martin, Drabik Dušan)
Mliečne automaty mali pomôcť mliekarom postihnutým nízkymi výkupnými cenami a zároveň zvýšiť spotrebu mlieka. Výsledky sú veľmi nepresvedčivé.
Minulý rok začali vo veľkom na Slovensku pribúdať mliečne automaty. Dôvodom bola jednorazová dotácia z ministerstva pôdohospodárstva vo výške maximálne 7500 eur (neskôr až 15 tisíc eur). Jej cieľom bolo naštartovať alternatívne odbytište pre surové kravské mlieko, čiastočne konkurujúce mliekarňam, ktoré v období mliečnej krízy vykupovali mlieko od farmárov za ceny nižšie ako výrobné náklady. Dotácia mala zabiť dve muchy jednou ranou, keďže vtedajšie vedenie ministerstva predpokladalo, že automaty zároveň oživia stále klesajúcu spotrebu mlieka. Žeby konečne "win win" situácia?
Umelo znížené riziko
Z údajov Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva vyplýva, že priamy predaj mlieka v roku 2010 v porovnaní s rokom 2008 vzrástol o 135 percent. Predpokladáme, že tento nárast bol spôsobený mliečnymi automatmi, keďže v roku 2008 ešte na Slovensku žiadne neboli. Zdalo by sa, že snaha ministerstva priniesla želané ovocie. Nie celkom.
V roku 2010 priamy predaj mlieka predstavoval 2,7 percenta z celkového predaja nárast o 1,7 percentuálneho bodu oproti roku 2008. Neznamená to však, že príjmy farmárov z predaja mlieka sa zvýšili proporcionálne. Prilepšenie predstavuje len rozdiel v predajnej cene medzi automatom a nákupnou cenou v mliekarni, a ten sa v porovnaní s najkritickejším obdobím konca roka 2009 podstatne znížil. Navyše, tento benefit sa vzťahuje len na mlieko predané cez automaty čo je veľmi malá hodnota, aby spôsobila citeľný rozdiel.
Na samotných mliečnych automatoch nie je nič zlé. Dokonca sú pre spotrebiteľa prospešné tým, že rozširujú sortiment mliečnych výrobkov. Problémom sú však podmienky, v ktorých mliečne automaty vznikali. Namieste je otázka, prečo sme ich nevideli na Slovensku už pred rokom 2009? Vysvetlenie ponúka ekonomická teória. Bez externých zásahov si farmár prispôsobí štruktúru výroby tak, aby maximalizoval zisk pri daných trhových podmienkach a existujúcom riziku. Čím je riziko nižšie, tým pravdepodobnejšia je investícia do mliečneho automatu. Účinok dotácie bol taký, že umelo znížil toto riziko. Preto deformoval rozhodovanie farmárov: asi 150 z nich bolo takto "motivovaných" na prevádzkovanie mliečnych automatov. Dotácia však nepokrývala všetky náklady (maximálne polovicu). To znamená, že farmári nielenže investovali do projektu, ktorý sa v súčasnosti ukazuje nerentabilný, ale navyše použili aj dodatočné prostriedky, ktoré by bez tejto dotácie investovali inde.
Zlý odhad
Výsledky našej štúdie naznačujú, že významným faktorom nárastu mliečnych automatov bola aj nesprávna predikcia farmárov predaja mlieka cez automaty, čo výrazne znížilo očakávaný čas návratnosti investície. Napríklad pri dennom predaji 500 litrov mlieka by sa investícia vrátila už do dvoch rokov veľmi krátky čas v porovnaní s inými investíciami.
Dá sa z lekcie o mliečnych automatoch a o tom, ako môžu nepremyslené dotácie deformovať trhové rozhodnutia poučiť? Áno. Stačí si napríklad všimnúť, ako sa nedávno rozmohli slnečné kolektory v niektorých častiach Slovenska. Zo správy Inštitútu finančnej politiky vyplýva, že to bolo spôsobené tým, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nesprávne stanovil výkupnú cenu elektrickej energie z alternatívnych zdrojov. My už len dodávame, že takáto výkupná cena je nepriama dotácia.
Dušan Drabik doktorand, Cornell University, USA;
Martin Adame doktorand, SPU v Nitre
