Lákadlá nevábneho biznisu
(30.06.2011; Trend; č. 26, príloha agro, s. III V; Haluza Ivan)
Poľnohospodárske farmy priťahujú investorov, ale treba sa na nich popasovať s pretrvávajúcimi neduhmi
Požiadavky poľnohospodárov, aby im ponovembroví politici zverili do rúk aj potravinárske fabriky či veľkosklady na obilie, sa nenaplnili. V privatizácii získali ľudia z prvovýroby iba vlastné farmy a nadväzujúce podniky dostali iní spriaznenci politikov. Roľnícky sen o veľkých prepojených panstvách však začali úplne z opačného konca napĺňať niektoré najťažšie váhy tuzemského biznisu. Až oni vytvárajú horizontály, ktoré môžu lepšie obstáť v konkurencii so západoeurópskymi farmármi s ich bohatšími dotáciami. Lebo práve v celkoch od pôdy až po spracovanie potravín vie podnikateľ lepšie zvládnuť čoraz prudšie cenové výkyvy. Keď je totiž cena surového mlieka či pšenice nízka, trpí farma, ale mliekareň či mlyn dostáva lacnejšie suroviny. A to celé sa otočí v čase poskočenia cien agrokomodít.
Samozrejme, aj silní biznismeni sa musia boriť s vleklými problémami odvetvia. A navyše musia odrážať podozrenia, že prišli vidiek iba vyciciavať. Rovnako sa s tým pasujú aj priekopníci investičných injekcií do tuzemského agrosektora dánski farmári.
Príťažlivé veľkostatky
Prvá dekáda transformácie slovenského poľnohospodárstva prebiehala v znamení čo farma, to iný pán. Či skôr celá skupina drobných pánov družstevníkov. A osamotené družstvá si v potravinárskych fabrikách ťažko vyjednávali výhodné ceny. Pod jednu strechu zhromaždili viac fariem najmä ľudia okolo bývalých ministrov pôdohospodárstva za HZDS Petra Baca a Miroslava Maxona.
S blížiacim sa začlenením krajiny do EÚ začali slovenské poľnohospodárske podniky skupovať dánski farmári. Dnes už viaceré dánske skupiny hospodária na 60 tisíc hektároch pôdy, chovajú takmer desaťtisíc dojníc a dvojnásobný počet prasníc, každoročne na trh dodajú 600 tisíc ošípaných. K najväčším skupinám patrí Donau Farm z okolia Šamorína i Kalnej nad Hronom, Dan Slovakia Agrar z okolia Dunajskej Stredy, Pigagro z Rimavskej Soboty. Dánom tiež patrí Farma Majcichov pri Trnave, skupina First Farms sa usadila na Záhorí. Jej spolumajiteľ a konateľ Per Villumsen vysvetľuje, že Dánov sem prilákala hlavne vyššia koncentrácia výroby, pri ktorej sa dajú potraviny dorábať efektívnejšie. "Na Slovensku jeden podnik bežne obhospodaruje tisícky hektárov pôdy. V Dánsku či v iných krajinách západnej Európy to nebýva viac ako sto hektárov," hovorí.
Prvú farmu v Malackách spolu s ďalšími siedmimi dánskymi partnermi kúpil už v roku 2004. Za taxík z Bratislavy do Malaciek vtedy zaplatil tri a pol tisíca korún. Aby mohol First Farms rásť, svoje akcie uviedol v Dánsku na burzu. Získal štyri tisícky drobných investorov a na Záhorí kúpil ďalšie farmy. Dnes First Farms v Malackách, Plaveckom Štvrtku, Suchohrade, Zohore, Stupave a Malých Levároch obhospodaruje osem a pol tisíca hektárov pôdy a zamestnáva 190 ľudí. P. Villumsen svoju malú farmu v Dánsku už dávno predal a presťahoval sa do Bratislavy. Do Dánska, kde je administratívna centrála First Farms, i do Rumunska, kde jeho firma tiež hospodári, cestuje iba občas. Dani podľa neho farmárčia aj v Rusku, na Ukrajine či v Austrálii, no v slovenskom poľnohospodárstve zabrali najväčšie podiely.
Cenné suroviny
V posledných rokoch agrárne podniky začali kupovať aj silní domáci investori, ktorí majú potravinárske fabriky či výrobne biopalív a chcú mať suroviny z vlastných fariem. Navyše, agrosektor je jedným z posledných neskonsolidovaných odvetví, kde sa dá investovať voľný kapitál. A tak na družstvá poľujú aj utajení záujemcovia, ktorých zastupujú iba právne kancelárie.
To, že na slovenské farmy zavíta Andrej Babiš, majiteľ českého agrochemického koncernu Agrofert, bolo len otázkou času. Agrofert síce pôvodne rástol na skupovaní chemičiek, no neskôr pribudli aj potravinárske fabriky, sklady s obilím, výrobne kŕmnych zmesí či predajcovia agrárnej techniky. Podniky prvovýroby do stredu celého reťazca začal prikupovať v Česku. Dnes tam spoločnosť má farmy hospodáriace až na 83 tisícoch hektárov a, ako hovorí A. Babiš, už do najbližších Vianoc chce u západných susedov obrábať až stotisíc hektárov pôdy. Na Slovensku koncern zatiaľ má päť fariem v okolí Šale, Nitry, Lučenca a Košíc s celkovou výmerou 12 tisíc hektárov. Hľadá ďalej, lebo tu vlastní veľa pekární, mlynov i hydinárne. "To, že v slovenskom agrosektore nerastieme rýchlejšie, je aj preto, že tunajší roľníci pýtajú za podniky viac peňazí ako Česi či Maďari," tvrdí A. Babiš.
Slovenské farmy začala skupovať aj skupina podnikateľov okolo Jána Sabola, ktorá v Leopoldove vyrába liehoviny i biopalivá zo státisícov ton kukurice i olejnín. Vlastní päť družstiev na celkovo 6 500 hektároch v okolí Dunajskej Stredy. "Zatiaľ vlastné družstvá nám kryjú potrebné suroviny iba nepatrne, no chceme aj v agrosektore ďalej výrazne rásť," tvrdí Róbert Spišák, predseda predstavenstva firmy AZC, ktorá zastrešuje všetky aktivity skupiny. Ďalšie družstvá na predaj hľadá na Žitnom ostrove, na Záhorí, Gemeri či v okolí Žiaru nad Hronom a Prešova. "V tomto období sú rokovania zložitejšie, lebo ceny agrokomodít idú hore. Poľnohospodári viac načúvajú akvizičným ponukám v čase poklesu cien," zdôrazňuje R. Spišák.
Aktívna je aj skupina Gamota patriaca dvojici komárňanských podnikateľov Jozefovi Oszimu a Antonovi Zigovi. Pôvodne farmárom iba skladovala obilie a predávala im hnojivá či chemikálie. Keď jej družstvá nevedeli zaplatiť, dohodla sa s nimi na kapitalizácii pohľadávok a stala sa spoluvlastníkom fariem. Majitelia Gamoty považujú svoj vstup do družstiev skôr za nutnosť aby si ochránili majetok. Podiely už majú v družstvách v Leviciach, Hurbanove, Dvoroch nad Žitavou, Rumanovej, Novej Vieske, Svodíne, Hronovciach i v Lieskovci s celkovou obhospodarovanou výmerou 15 tisíc hektárov. Spolu s družstevníkmi podniky ozdravujú.
V poslednom období má najmä o farmy na južnom Slovensku údajne záujem aj podnikateľ a generálny riaditeľ Slovnaftu Oszkar Világi, ktorý už pri Dunajskej Strede dlhšie vlastní väčšie výmery pôdy i jednu menšiu farmu. Je aj majiteľom mederskej mliekarne Euromilk a dunajskostredského bitúnku Tauris Danubius.
Bonusy od mocných
Investori sú pre agrosektor prínosom, lebo preberajú hlavne problémové podniky. Sú lacnejšie. P. Villumsen spomína, že prvý podnik, ktorý jeho First Farms kúpil v Malackách v čase akvizície, nemal už peniaze ani na naftu a stroje stáli. Investor podnik rozbehol. Zlepšil kŕmenie kráv a už po prvých troch mesiacov zdvojnásobil ich dojivosť.
Agronómovia i zootechnici sú väčšinou v družstvách skúsení, no noví investori nasadzujú do funkcií finančníkov i právnikov. Tí pripravujú prvé finančné plány, zavádzajú elektronické tendre na objednávky služieb, vybavujú lacnejšie úvery. "V dôsledku pádu cien mäsa i mlieka a pre vysoké investície do modernizácie sme boli štyri roky stratoví. No teraz sa nám vklady vracajú a tento rok rátame s celkovým ziskom dva milióny eur," prízvukuje P. Villumsen. Aj preto, že si na mlieko zo Záhoria našiel lepšie platiacich klientov mimo Slovenska v Taliansku a Maďarsku. "Prvý rok po kúpe sme poľnohospodárske podniky iba ťahali zo strát, ale tento rok už budú ziskové," potvrdzuje aj R. Spišák.
Domáci podkapitalizovaný agrosektor silnejších investorov potrebuje. Pád jeho výkonnosti nezastavil ani vstup do Európskej únie. A cenové turbulencie, ktoré lepšie zvládajú západoeurópski konkurenti, jeho výkon ďalej okresávajú. Investične menej náročná rastlinná výroba je stabilizovaná, no v živočíšnej výrobe s výnimkou oviec dochádza neustále k úbytku zvierat. Za posledných päť rokov stavy hovädzieho dobytka klesli o desatinu na 470 tisíc kusov a ošípaných o viac ako tretinu na 690 tisíc kusov. V niektorých komoditách už krajina nie je sebestačná. Producenti zo zahraničia kryjú polovicu domácej spotreby bravčoviny a tretinu hydiny.
Práve pre Dánov je živočíšna výroba prioritou. Rimavskosobotské Pigagro neodradilo od chovu prasiat ani to, že pre infekciu museli 25 tisíc kusov utratiť. No vďaka finančnej sile chovy obnovili. First Farms sa zasa špecializuje na chov dojníc. Má ich tri tisícky, ale chce pridať ešte 500. Umožňujú to investície do kravínov v hodnote 16 miliónov eur.
Slovenskí farmári tvrdia, že Dáni sú úspešní iba vďaka vyšším dotáciám od vlastnej vlády. "Nie je to pravda. Žiadne dotácie z Dánska nedostávame. Dánska vláda farmárom v cudzine dáva iba garancie na čerpanie úverov, a aj to sú podmienky na ich získanie také prísne, že my sme to na našich stratových slovenských podnikoch využiť vôbec nemohli," reaguje P. Villumsen.
A. Babiš ani sabolovci sa netaja, že im na tuzemských farmách ide hlavne o ľahšie dorábané obilniny a olejniny pre vlastné mlyny či výrobne biopalív, no rozhodne nelikvidujú ani prevzaté stáda zvierat. "V čase pádu cien bravčoviny sme síce zredukovali počet prasníc, no kravy sme dokonca prikupovali. Mäso i mlieko sa budú predsa konzumovať stále," tvrdí R. Spišák.
Agrofert zasa na tuzemských farmách zachoval menšie stádo 600 dojníc a na jednej si ponechal aj husi. Vlastní aj najväčšie chovy hydiny v krajine, kde ročne odchová desať miliónov kurčiat. Zásobuje tak svoju spoločnosť na spracovanie hydiny Hyza, a.s., Topoľčany. Oveľa silnejší je v živočíšnej výrobe v Česku, kde má aj veľké mäsokombináty a mliekareň.
Obavy a fámy
Ľudia na vidieku sa obávajú, že investori vnímajú farmy len ako výrobné základne a tradičnú spoluprácu poľnohospodárskych podnikov s dedinami budú opomínať. "Išli by sme sami proti sebe, keby sme s obcami nespolupracovali. Veď tie určujú miestne dane a sú na svojom území aj stavebnými úradmi," namieta R. Spišák. Pripúšťa, že v nutných prípadoch pristúpili na získaných farmách aj k prepúšťaniu pracovníkov. No hlavne z administratívy. A s odstupom času sú ľudia spokojnejší, keď im zvýšili odmeny na úkor základných platov. "Oceňujú, že ten, kto pracuje usilovnejšie, má viac peňazí." V ich družstvách sa vraj najnovšie pýtajú na prácu aj murári, ktorí chodievali na stavby do miest. "Zistili, že ušetria na cestovnom, u nás sa lacnejšie naobedujú a sú viac s rodinami," hovorí R. Spišák. A. Babiš zase upozorňuje, že v mnohých prípadoch, keby zadlžená farma nezískala investora, zostal by po nej len zdevastovaný majetok.
Drahá pôda neláka
Tradiční farmári sa obávajú i toho, že spolu so skupovaním fariem chcú silní investori skupovať aj veľké výmery poľnohospodárskej pôdy, ktoré majú podkapitalizované družstvá iba v prenájme.
Agrofert, Dáni ani sabolovci sa však do nákupu poľnohospodárskej pôdy nehrnú. Zhodne tvrdia, že je výhodnejšie kúpiť za nejakú sumu radšej viac družstiev na cudzej pôde, ako dať peniaze za pôdu pod jedným agropodnikom. "Prioritou je pre nás produkcia surovín pre vlastné potravinárske fabriky, a nie hromadenie majetku v nakúpenej pôde," zdôrazňuje A. Babiš. Sabolovci kupujú pôdu väčšinou iba z nutnosti ak ju chce vlastník sám predať. "Vtedy ju radšej kúpime, aby nám ju pod nohami nezobral konkurent," tvrdí R. Spišák. Aj slovenská dcéra dánskej spoločnosti First Farms má kúpených na svojich farmách iba pár stoviek hektárov. Väčšinou len pod hospodárskymi budovami. "Pôda je tu drahá a boli by to pre nás len umŕtvené investície," je presvedčený P. Villumsen. Jeho firma viac pôdy kupuje len v lacnejšom Rumunsku. Tam už kúpil vyše sedemtisíc hektárov.
Vedúci oddelenia agrobiznisu UniCredit Bank Jaromír Matoušek vyčísľuje, že tuzemské firmy dánskych i holandských farmárov si doteraz na Slovensku kúpili len zhruba 15 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. Z celkovo dvoch miliónov hektárov to nie je ani jedno percento. "Ani my v bankách neuvoľňujeme úvery na obyčajné špekulácie s pôdou. Požičiavame iba tým, ktorí na nej hospodária," presviedča. Napokon slovenské moratórium na nákup pôdy cudzincami bolo nedávno predĺžené o ďalšie tri roky do leta roku 2014.
Tŕne v pätách
Noví investori majú na rozvoj fariem viac peňazí i v reštrukturalizáciách podkutejších manažérov. No ani im sa nevyhýbajú vleklé nedostatky biznisu na pôde. Politici tlačia pred sebou meškajúce pozemkové úpravy a doteraz nenastavili pravidlá na krytie škôd z čoraz častejších povodní, prideľovanie eurofondov sprevádza korupcia, obce skokovo zvyšujú miestne dane, pracovná sila v sektore starne a mladí ľudia nejavia záujem o prácu v poľnohospodárstve.
Pozemky sú vlastnícky rozdrobené v dôsledku uplatňovaného uhorského práva, podľa ktorého statok nededil najstarší člen rodiny, ale všetci pozostalí rovnakým dielom. Registre obnovenej evidencie pozemkov financované štátom pritom meškajú. "Štát by mal na to dať viac zdrojov. Lebo banky nechcú poskytnúť úvery založené budovami, pod ktorými nie je doriešené vlastníctvo pôdy," upozorňuje R. Spišák. Štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva SR Gabriel Csicsai tvrdí, že podľa poslednej vládnej koncepcie registre majú byť na celom území hotové do konca budúceho roku. Pre nedostatok peňazí je však splnenie termínu otázne.
Poľnohospodári tiež už dlhšie žiadajú, aby štát zriadil osobitný fond na krytie škôd v dôsledku sucha či povodní. Lebo poisťovne samostatne do ich krytia ísť nechcú a vláda doteraz takéto škody kryla v závislosti od aktuálnych možností svojich rezerv. Takýto stav však vyvoláva veľkú neistotu. Vládna pomoc je podhodnotená a mešká. Fond by mal vniesť do odškodňovania istotu a mal by byť vytvorený zo zdrojov vlády, samotných farmárov i poisťovní. Podľa G. Csicsaia chce ministerstvo fond zriadiť do konca súčasného volebného obdobia. Štátu Brusel umožňuje, aby farmárom kryl až polovicu poistného. "S tvorbou fondu sú však problémy aj zo strany samotných poľnohospodárov. Podnikom, ktoré povodne doteraz neohrozili, sa nepozdáva, aby boli príspevky pre všetkých rovnaké," vysvetľuje G. Csicsai.
Farmárov hnevá aj zvyšovanie obecných daní z pôdy. "Malacky nám odrazu zdvihli daň na pôdu pod zastavanými plochami z pol na päť percent bez ohľadu na to, že sme mali farmu v strate," sťažuje sa P. Villumsen.
A. Babiš tiež hovorí, že štát by mal urýchlene eliminovať neustále zvyšovanie tejto dane zo strany obcí.
Roľníkom prekáža aj korupcia pri prideľovaní prostriedkov z eurofondov. Z obáv pred revanšom úradníkov o tom nechcú hovoriť verejne, ale pri žiadostiach o podpory je podľa mnohých bežné, že im úradníci zo zásuviek vyťahujú kontakty na poradenské firmy, ktoré si za služby účtujú 10 až 15 percent pridelenej dotácie. "Úradník spomenie, že s týmto poradcom to mám isté. Čo treba rozumieť bez tohto poradcu nemáš na eurofondy šancu a musíš sa s nami podeliť," anonymne tvrdia viacerí.
A ďalší problém. Drvivá väčšina manažérov má vyše 50 i 60 rokov, chýbajú aj ľudia na špecifickú prácu v maštaliach. "Kamionistu na traktoristu preškolíte, no o zvieratá sa nemôže starať každý. Nezáujem mladých ľudí o prácu v poľnohospodárstve sa stáva strategickým problémom," hovorí R. Spišák a dodáva, že sabolovci chcú rozvinúť spoluprácu so strednými poľnohospodárskymi školami. A. Babiš dokonca uvažuje, že zriadi vlastnú školu, ktorá by vychovávala odborníkov pre celý Agrofert. Za problém to považujú aj banky. UniCredit Bank bude piatim absolventom nitrianskej poľnohospodárskej univerzity hradiť mzdu na farmách svojich klientov. Ministerstvo chce zasa prilákať do odvetvia mladých farmárov pripravovanými garanciami na bankové úvery. "Banky sa obávajú začínajúcich farmárov. Naše záruky by mohli pomôcť," hovorí G. Csicsai.
