Facebook Statistics
Značka Kvality

Ministerstvo v médiách

KONTROLY POTRAVÍN

15-03-2013

(14.03.2013; Televízna stanica TA 3; Tlačová beseda; 10.00; 48 min.; R)

Richard TRUTZ, moderátor:

"Teraz si už pozriete naživo tlačovú besedu šéfa agrorezortu Ľubomíra JAHNÁTKA ku kontrolám potravín."

Ľubomír JAHNÁTEK:

"Dobrý deň vážené dámy a páni. Po dvoch mesiacoch novu sme pri našej téme kontrola potravín. Úvodom by som chcel povedať, že pochvalné slová, ktoré som smeroval pred Vianocami smerom ku všetkým aktérom, ktorí sú v potravinovej vertikále a hlavne obchodníkom a obchodným reťazcom, tieto pochvalné slova boli zrejme predčasné. Musím s poľutovaním konštatovať, že kontroly, ktoré sme zrealizovali za mesiac január a február, vrátili tú tendenciu zlej manipulácie, zlej prepravy, takisto v obchodoch tá situácia sa nám vracia naspäť tak, ako sme boli svedkami cez leto roku 2012 a to priemerné zhoršenie je zhruba o desať percent. Dôvody, prečo je tomu tak, je ťažko hľadať. Môže to byť otázka, že sa dopredávali staré potraviny, ktoré boli nakúpené kvôli sviatkom ku koncu roku. Ale v každom prípade platí, že to čo sme našli v našich obchodoch, je zlá vizitka našich obchodníkov a to čo sme našli pri preprave, je zlá vizitka importérov v oblasti potravín. Chcem hneď úvodom poslať odkaz našim potravinárom, že keď im v apríli nájdeme také nedostatky, aké sme našli v januári a februári, takéto prevádzky budú zatvorené, jednoznačne.

Teraz k číslam. Začal by som všeobecnými kontrolami. Za dva mesiace sme urobili, teda za január a február celkovo 5 790 kontrol. Z toho mimo pracovnej doby bolo 194 kontrol a potravinová kobra realizovala 36 kontrol na celom území Slovenskej republiky. Čo sa týka ich nedostatkov. Nedostatky sa vyskytli v celej vertikále a viac menej nad 20 percent. Čiže všade, pokiaľ si zoberieme prvovýrobcov, výrobcov a baliarne a tak ďalej, všetko malo stúpajúcu tendenciu a bolo tam viac ako 20 percent zistených nezrovnalosti. Najhoršie to dopadlo v malých predajniach, stredných predajniach a hypermarketoch a dopadlo to zle mimo pracovnej doby. V číslach, malé predajne boli kontrolované celkovo v prípadoch 2 052-krát. Celková nezrovnalosť alebo zlá kvalita ponúkaných potravín bola identifikovaná 43,59 percentách, čiže skoro polovica. Pri stredných predajniach toto číslo nezrovnalosti je 47,44 percenta, to je katastrofa. Ale najviac sa vyznamenali hyper a supermarkety, kde nedôstojné podmienky na predaj a manipuláciu potravín boli mimo pracovnej doby až na úrovni 65,22 percenta. Takže už len z týchto čísel môžeme skonštatovať, že obchodníci akoby prešli do aktívneho spánku, prestali sa venovať svojim prevádzkam a percento nezrovnalosti sa vrátilo skoro na začiatok tak, ako sme začínali v júli minulého roku. Samozrejme, máme aj zoradené poradie jednotlivých obchodných reťazcov a tu musím povedať, že najhoršie dopadlo CBA, ktoré malo celkovú nepodarkovosť až 29,05 percenta. Na druhom mieste skončilo TESCO z 27,78 percenta a tretie miesto BILLA 26,51 percenta. Ostatné údaje máte všetky zrejme uvedené v našich podkladoch, ktoré vám dávame k dispozícii. Ale čo je na tom najpodstatnejšie, viete, že pred Vianocami sme boli v celku spokojní, že tá nepodarkovosť klesá, len u všetkých reťazcov s výnimkou Kauflandu je tá nepodarkovosť viac ako 10 percent. Kaufland ma 5,15, keď to porovnávam s decembrom minulého roku. Ale CBA narástlo, pritom malo v decembri sme zistili len 0,54 percenta zlých výrobkov alebo zlej manipulácii z výrobkami. Teraz má 29,05 čiže narástli o 28,51 percenta. To je zatiaľ najväčšie číslo. TESCO narástlo o 9,49 percenta, Metro 8,79 percenta, Billa 13,11 percenta, čo ma veľmi mrzí Coop Jednota sa podstatne zhoršila, keď v decembri mala zlú kvalitu pri 1,1 percenta kontrol a teraz je to 11,18 percenta. Čiže všetky tieto reťazce skončili veľmi zle.

Čo sa týka cestných kontrol. Celkovo sme robili sedem celoplošných kontrol pri preprave a mali sme do toho zapojených celkovo 264 RVP-esiek a mali sme postavených 294 hliadok. Celkovo sme skontrolovali 1 002 zásielok, z čoho z nezrovnalosťami bolo 191, čo je 19,06 percenta. Čiže znovu sa v priemere blížime k 20 percentám podobne ako je to v obchodných domoch. Celkovo sme vrátili 81 zásielok v množstve 25 ton. Bolo zahájených 9 správnych konaní, 67 pokút bolo uložených, tie pokuty bohužiaľ idú ešte podľa starého zákona, čiže ta hodnota je pomerne nízka 5 074 eur, ale od apríla budú tieto pokuty výraznejšie. Z hľadiska kontrolovaných krajín si tradične prvé miesto udržalo Poľsko, ktoré vykázalo 32,55 percenta nezrovnalosti. Stúplo nám Maďarsko na 29,91 percenta a bohužiaľ na treťom mieste sú slovenskí potravinári, slovenskí prepravcovia, ktorí mali z celkového počtu kontrol 1 189, 117 nezrovnalosti, čo predstavuje 9,34 percenta. Tam treba povedať, že to kleslo z tých 14 percent na 9,84 ale je ešte stále vysoké číslo a nie je to dobrá vizitka ani slovenských prepravcov potravín. Z tých chýb, ktoré boli identifikované, ako problémy pri kontrole potravín, v prípade nevyhovujúcej hygieny zo zlých zásielok bol tento ukazovateľ až pri 40,31 percentách. Tu najhoršie dopadlo Slovensko, ktoré malo až 60 dodávok zlej hygiene. Chýbajúce označenie sa vyskytlo 17,8 percentách tu dopadlo najhoršie Poľsko v 23 prípadoch. Nevysledovateľnosť alebo chýbajúca dokumentácia sa objavila v 12,04 percentách, kde najhoršie dopadlo Poľsko 14 prípadov. Nedodržaný teplotný režim 10,47 percenta, najhoršie dopadlo Slovensko, 19 prípadov. Preprava balených potravín z nebalenými 5,24 percenta znovu podeli sa o prvú priečku Poľsko so Slovenskom v piatich prípadoch. Čiže aj toto dokazuje, že v prípade slovenských výrobcov ako by sa slovenskí prepravcovia spoliehali na to, že kontrolne orgány budú voči ním benevolentnejšie, ale ja ich upozorňujem, ideme rovnakým metrom či na zahraničného, či na slovenského dodávateľa, či na zahraničného alebo slovenského prepravcu a budeme aj rovnako postupovať a bez problémov zavrieme a vezmeme licencie prepravcom aj slovenským.

Čiže záverom môjho prvého vstupu chcem skonštatovať, že situácia v oblasti potravín znovu dostáva negatívnu tendenciu, znovu sa nám objavujú prípady, ktoré nie sú v súlade zo zákonom. Pán profesor BÍREŠ bude dokumentovať niektoré konkrétne prípady, kde uvidíte, ako na pultoch hypermarketoch sú vyložené potraviny dohryzené od potkanov, ohryzene obaly, niečo nenormálne a pri tom predajca tvrdí, že on dostal takúto dodávku už od distribútora ale zabúda na jedno, že za vystavený tovar zodpovedá obchod a obchod mal takúto dodávku automaticky vrátiť. Čiže je to nedobré konštatovanie a mrzí ma, že musím občanom Slovenskej republiky, spotrebiteľom na území Slovenskej republiky, aby zvýšili obozretnosť, aby mali nároky na kvalitné potraviny, aby kritizovali obchodníkov pokiaľ im ponúkajú zlé potraviny a aby nám tieto informácie dávali k dispozícii, aby sme ich my mohli razantne riešiť a zdôrazňujem, budeme v plnej miere uplatňovať novelu zákona o potravinách a pokiaľ chyby, ktoré sme našli v januári v februári nájdeme aj v apríli, tieto prevádzky budú nekompromisne zavreté. Ďakujem."

Jozef BÍREŠ, riaditeľ Štátnej veterinárnejpotravinovej správy:

"Dobrý deň dámy a páni dovoľte, aby som nadviazal na slová pána ministra a naozaj dal niektoré vysvetlenia, prečo ten nárast nedostatkov je. Je to naozaj najčastejšie spojené z dovozom potravín na Slovensko. Len veľmi málo v tomto vystupujú domáci výrobcovia potravín. Z tých príkladov, ktoré ja vám chcem tu prezentovať, sú to prípady, ktoré naozaj svedčia o tom, že niekto si ešte stále myslí a to už tu aj niekoľkokrát zaznelo že, Slovensko považujú naďalej nejakým odpadom, košom na potraviny a považujú slovenského spotrebiteľa úplne odkázaného na dumpingové ceny viazané na nekvalitné potraviny. Pretože, keď niekto pošle takúto zásielku potravín, ktorú mi chytíme, máte to v tých dokladoch, ktoré pre vás pripravilo tlačové stredisko, 24.1. mi zastavili takúto zásielku a tento výrobok má dátum spotreby do 9.1.2013, čiže už tu je ten mesačný posun pomaly po dátume spotreby a tento tovar si niekto dovolí doviesť na Slovensko a tak isto niekto si ho dovolí objednať. Že sa to deje možno podvodmi, ale ja už hovorím, že to je už naozaj tvrdý biznis, neopatrný v tejto oblasti. Pretože už niekto, keď chce zmeniť dátum spotreby, tak je taký lenivý, že už ani neprelepí, ale sa snaží vlastne to číslo pregumovať, prepísať a takto dať na tovar, ktorý mi chytíme vo februári a on si 27. januára zmení na dvojku na 27. februára. To sú skupina dodávateľov, ktorí takto falšujú dátum spotreby. Teraz je len otázne, či ten obchodník je vzhľadom na cenu dohodnutý na takýto tovar, alebo si len niekto myslí, že si to nevšimneme. Pozrite sa, je to zjavné, je to tovar, ktorý takto chodí. Tí ostatní, ktorí sa chcú vyhnúť akejsi exaktnej kontrole, tak radšej donesú tovar v takomto stave, že nie je ani označenie pôvodu, ale dátum spotreby alebo minimálnej trvanlivosti tam nie je. Takže na našich inšpektoroch zostáva, že posúdia na mieste, na základe zmyslového vyšetrenia, že naozaj je to tovar pokazený. Samozrejme tento tovar do obchodnej sieti nemôže ísť. Takže skúšajú všetko. Potom je ďalšia príkladová štúdia, kde skúšajú, ako tovar dostať na Slovensko, pretože zastavili sme aj takéhoto dopravcu, ktorý do prednej časti vozidla, teda do prepravnej plochy dal prázdne prepravky a pokiaľ sme sa ho pýtali, tak na čo ideš na Slovensko s prázdnymi prepravkami, tak pri detailnejšej kontrole sme zistili, že v tej prednej časti bol tovar. Už teda s tovarom s hydinou. Samozrejme neoznačenou, v špinavých doslova zapáchajúcich prepravkách. To znamená, že aj to hydinové mäso takto bolo kontaminované a bolo nevhodné na použitie. Minulý týždeň zaznela kritika na našu činnosť, že sme zlyhali ako Štátna veterinárnapotravinová správa zo strany Potravinárskej komory Slovenska. My sme sa k tomu postavili, že to bolo vrcholne neprofesionálne a nedocenené, pretože táto dodávka tohto mäsa bola pod eskortou polície odvezená do Poľska, kde po dohovore s poľským kolegom čakal veterinárny lekár Poľska na hraniciach a toto všetko bolo dané do kafilérie. Máte v prílohe tak isto aj kafilerický list o zlikvidovaní tohto tovaru v Poľsku. Takže naozaj už pomaly sa pripravujeme na aplikáciu novely zákona a teda naozaj takéto potraviny ani náhodou nechceme púšťať. Takže naozaj to bola predčasná a neodborná kritika na našu stranu.

Ďalší tovar, ktorý vám chcem prezentovať, pretože ho nebolo málo, bolo ho 2,3 tony, kde tak isto jeden dopravca si dovolil doviesť mäso jednak mrazené a nemrazené, čo je úplne v rozpore. Len to mäso nemrazené už bolo v rozklade a to čo bolo zamrazené už z fólií vytekalo. Takže nie je to malá dodávka mäsa, viete spotrebu mäsa na Slovensku, takže sa ujde veľa slovenským spotrebiteľom. Tu bola veľmi tiež dobrá spolupráca s policajným zborom, pretože na toto auto bolo odstavené, bola daná papuča a jednoducho sme čakali dvanásť hodín pokiaľ sa to úplne všetko rozpustí a takto pod eskortou bolo mäso zlikvidované na Slovensku. Takže to je ďalší obraz toho, čo si dovoľujú voči slovenskému spotrebiteľovi a voči slovenským kontrolným orgánom. Mohol by som ďalej postupovať, ale chcem ešte povedať jeden typický obraz, ktorý práve títo prepravcovia realizujú, že to mäso nikdy nemôže byť dobré, keď je dovezené na Slovensko, pretože aj tieto ošípané, ktoré boli v polkách vezené boli natlačené na seba, čiže toto mäso sa úplne zaparilo. Nebolo vychladené a vidíte ako tá spodná časť sa dotýka prepravnej plochy, ktorá bola úplne znečistená. Keby som ešte ďalej išiel, boli aj pneumatiky na prepravnej ploche znečistené poukladané."

Redaktor:

"Odkiaľ."

J. BÍREŠ:

"Tak isto to bolo od našich severných susedov. A to, čo pán minister hovoril, to asi chcem nechať na koniec, pretože toto čo sa stalo minulí týždeň v jednom významnom obchodnom reťazci, keď si niekto dovolí vystaviť takýto tovar na predajnú plochu, kde hlodavce už nie len obal dokázali prehrýzť, ale skúšali a ochutnávali aj hydinové prsia a toto vystaviť na predajnú plochu hovorí naozaj o nezodpovednosti daného obchodného reťazca. Pretože takto riskovať jednak zo zdravím občanov spotrebiteľov, ale na druhej strane, keď obchodníci hovoria, že sú často podvádzaní, tak toto nie je podvod. Toto je nezodpovednosť celého systému, ktorý v tom obchodnom reťazci funguje, pretože vystaviť takýto tovar to je vrcholne nezodpovedné. Pretože sme zistili, že 90 kíl takýchto prs bolo poškodených práve hlodavcami. Je to tiež dodávka zo zahraničia z Českej republiky. Je to hydinový výrobok. Takže aj toto svedčí o niečom, že zas niekto skúša, že pravdepodobne na Slovensku si to nikto nevšimne a za nejaké nižšie ceny sa to predá. Mohol by som pokračovať v tej príkladovej štúdii, ale ja si myslím, že ten vrchol podvodov a nekalej činnosti rozvírila situácia s konským mäsom, pretože dnes už viem, že 25 členských krajín je postihnutých práve týmto podvodom a Európska komisia prijala opatrenie v spolupráci s Europolom aj Slovensko nahlásilo už dve dodávky. Nech to rieši Europol. Ale čo je dôležité. Európska komisia a my to očakávame, to je aj na základe upozornenia pána ministra, teda šéfky ... teda riaditeľky, ktorá garantuje zdravie zvierat a ochranu spotrebiteľa v Európskej komisii, bude vytvorená databáza subjektov, ktoré boli niekedy odsúdené alebo boli u nich potvrdené podvody v potravinách, čiže každý subjekt, poviem príklad zo Slovenska, pokiaľ chce s partnerom obchodovať zo zahraničia má možnosť, alebo bude mať možnosť, overiť si jeho históriu jeho poctivosť a hlavne kvalitu výrobkov vrátane zdravotnej bezpečnosti, ktoré on ponúkaj a vyrábal v rámci svojej pôsobnosti. Takže ja som chcel naozaj poukázať a to čo pán minister povedal, že veľa v tomto zohráva spotrebiteľ, pretože pokiaľ sa stretne s takýmto výrobkom na predajnej ploche, tak určite by mal alarmovať nielen danú prevádzku, ale hlavne kontrolné orgány a uplatňovať si svoje potravinové práva. Ďakujem."

Zuzana NOUZOVSKÁ, ministerstvo pôdohospodárstva:

"Ďakujem veľmi pekne ja len veľmi krátko ešte k tomu hodnoteniu kontrolnej činnosti v oblasti vína za obdobie od 1. januára do konca februára. V tomto období bolo vykonaných 150 kontrol z toho 25 vo výrobných podnikoch, desať kontrol v maloobchodných predajniach sudových vín a 115 kontrol v maloobchodných predajniach. Celkovo bolo odobratých 104 vzoriek pre hodnotenie inšpektorov. Na mieste ich bolo 64 a pre odber vzoriek do laboratória bolo odobratých 40 vzoriek vín. Odobraté vzorky z výrobných podnikov v počte 17 percent vykazovali nulovú pochybenosť. Odobratých 30 vzoriek maloobchodných predajniach sudového vína vykazovalo 20 percent pochybenosť, pričom tri vzorky boli hodnotené na mieste už ako pochybené a ďalšie tri v laboratóriách. Maloobchodné predajne tam bolo odobratých celkom 57 vzoriek a vykazovali pochybenosť 21 percent. Veľmi potešujúce je, že odobratých 16 vzoriek slovenských vín bolo z nulovou pochybenosťou. Zahraničné vína bolo odobratých 41 vzoriek z toho 12 z pochybenosťou, teda 29% chybovosť našli inšpektori v zahraničných vínach. Tiež je potrebné povedať, že tie vína, ktoré vykazovali pochybnosť, bolo ich dvanásť a boli to všetko vína v PET fľašiach teda tej nižšej kvalitatívnej kategórie a boli jeden a pol až v trojlitrových baleniach. Tieto vína vykazovali porušenia predovšetkým senzorické, ďalej sa tam našla myšina, druhotné kvasenie. To znamená všetky známky nekvalitných vín. Inšpektori sa v tomto čase venovali ešte aj kontrolám priamo v podnikoch, vinárskych podnikoch na Slovensku. Sledovali vysledovateľnosť pôvodu vín v 15 výrobných podnikoch. Z toho dvoch v Tokajskej vinohradníckej oblasti, jedno vo východoslovenskej oblasti, dve v stredoslovenskej oblasti, štyri v nitrianskej oblasti a šesť v Malokarpatskej vinárskej oblasti. Z celkového počtu vykonaných kontrol v 10 podnikoch bola evidencia o nakúpenom hrozne od slovenských dodávateľov prehľadná. Samostatne vedená evidencia o zahraničnom nakúpenom hrozne a nakúpenom zahraničnom víne prevažne z Maďarska, Talianska a Macedónska. Nedostatky boli zistené v piatich výrobných podnikoch. Týkali sa neprehľadnej evidencie nakúpeného hrozna zo Slovenka a ako aj neprehľadne evidencie o nakúpenom hrozne zo zahraničia a nakúpenom víne zo zahraničia a nakúpenom víne zo zahraničia. To znamená, že tuto sa kontrola vykonáva naďalej v týchto piatich podnikoch a za zistené nedostatky bude potom začaté aj správne konanie. Ďakujem veľmi pekne."

Redaktor:

"Aké potravinové nedostatky by mala prevádzka mať, aby ste ju zatvorili?"

Ľ. JAHNÁTEK:

"Je to v zákone."

J. BÍREŠ:

"Tie nedostatky sú explicitne vymenované v zákone, ale z tej príkladovej štúdie, čo sme tu hovorili, taký ohryzený výrobok od hlodavcov je typickým dôvodom na zatvorenie prevádzky."

Redaktor:

"Aj keby sa našiel iba jeden kus."

J. BÍREŠ:

"Áno pretože je to ohrozenie zdravia spotrebiteľa a je predpoklad, pokiaľ sa takýto kus nájde, že sú kontaminované aj ostatné tovary, ktoré sú na predajnej ploche. Samozrejme závisí to od posúdenia úrovne rizika, ale naozaj toto je benevolentnosť personálu, že takýto výrobok si dovolili vystaviť na predajné miesto."

Redaktor:

"(...)Vraj sa to vyskytuje aj u chleba. Donesú im aj starý chlieb hoci je objednaný iba čerstvý s nejakou budúcou zárukou a podobne. A sú teda aj také praktiky, že zamestnávateľ alebo manažér núti zamestnancov, ktorí to prikladajú, majú na starosti nejakú tu oblasť, aby si to zakúpili, čo je nie teda súlade s právom. Ale že samotní dodávatelia robia toto, že sa dodáva sto kusov chleba a ja neviem k tom pribalia s pred dvoch dní nejaký teda starší, a v tom behu, ale či v praxi je to možné dodržiavať neviem?"

J. BÍREŠ:

"Toto nie je výhovorka, že niekto niekoho núti. Prevádzkovateľ je zodpovedný v každom prípade na každom stupni výroby, spracovania teda manipulácie potravín. Pokiaľ oni majú takúto históriu, že im niekto falšuje tovar, čo sa týka dátumu alebo minimálnej spotreby, predsa je to obchodný vzťah, oni majú plné právo, ale plné právo rozviazať alebo urobiť opatrenia z daným subjektom, pretože keď sa to nájde na obchodnej predajnej jednotke, oni sú zodpovední a oni znášajú sankcie. Že ich prenesú na niekoho, kto im dodal tento tovar, to je už obchodný vzťah. Ale jednoducho oni sú za to trestaní. A to je tá história kvality a poctivosti výrobcov a dodávateľov potravín, pretože aj v týchto zisteniach sme jednoznačne potvrdili, že ten, kto nikdy nevyrábal potraviny, nie je srdcom potravinár, tí v potravinárskom priemysle a teraz je to otázka toho konského mäsa, tí urobili najväčšie podvody. Pretože keď tovar ide z výrobne, že je označené konské mäso zjavne a v nejakom inom štáte u priekupníka sa zmení na hovädziu sviečkovú, tak asi potom si treba dať otázku, naozaj kde sa tieto podvody robia. Ale jednoznačne je zodpovedný ten, čo uvádza na trh. Čiže výhovorka, že niekto ma nútil, neobstojí."

Ľ. JAHNÁTEK:

"Pozrite sa, môžeme ísť k prípadu toho ohryzeného kuracieho mäsa. Našlo sa to v prevádzke Kaufland Humenné. Mesiac pred tým táto predajňa vylistovala slovenského dodávateľa HS (?) Nitra. Dovtedy nemali problém s kuracím mäsom. Prešli na českého dodávateľa. A viete, čo bolo na tom zaujímavé? Že hľadali výhovorky, že predajňa nie je zodpovedná za dodaný tovar. My im tvrdíme, vy ste zodpovední za vystavovanie tovaru. Jednoducho tieto kurence ste mali vrátiť naspäť to Čiech. My vôbec nebudeme zisťovať, či tie obaly boli ohryzené v Čechách alebo na predajni. Lebo zaujímavé dokedy začali spisovať protokol veterinári, tak ten sklad bol vyblýskaný. V momente vyčistili a už sme nemali šancu dajaký trus tam nájsť. Takže to celé vyčistili. Ale princíp je v inom. Nemôže predajca ponúknuť pokazený, starý, neidentifikovateľný tovar. Za toto bude zatvorený. On je zodpovedný. On má na starosť uvádzanie tovarov na regál, on musí zodpovedať cez svojich operátorov, že všetko čo je na regáli je kvalitné a v súlade zo zákonom. Takéto výhovorky, keď je tam starý chlieb, nech si to s tým dodávateľom vyriešia, nech takého dodávateľa odstavia, keď im primieša starý chlieb. Nemôžu predsa nútiť zamestnancov, aby si odkúpili staré výrobky. To treba potom riešiť inak. Určite to nerieši zákon o potravinách, ale určite to rieši iná legislatíva na Slovensku. Čiže znovu sa ukázalo, že pokiaľ tie dodávky boli od našich výrobcoch tam sú veľmi nízke nezhody. V preprave boli. To som uviedol, ale tie zahraničné dodávky jednoducho sú podľa môjho názoru úmyselne objednávané v nižšej alebo podstate nulovej kvalite len kvôli cene. Aby boli nákupné ceny nízke a predajná cena štandardná ako za kvalitný výrobok."

Eva BARIOVÁ, redaktorka TV JOJ:

"Mohli by ste skonkretizovať možno zopakovať, priblížiť tú novelu, ktorá vlastne čo prinesie, čo je teda tým strašiakom a keby sme vedeli povedzme vyčísliť, že teraz teda tie pokuty boli vo výške 5 000, že po tej novele, že ako by sa zvýšili dvoj, trojnásobne?"

Ľ. JAHNÁTEK:

"Tie pokuty sa v prvom rade podstatne zvýšia, viac ako desaťnásobne, lebo sú tam prípade, že tá pokuta môže vyletieť až do 50 miliónov eur. Päť miliónov eur a tak je to odstupňované, čiže my za jeden záťah môžeme v jednej predajni zarobiť toľko, čo sme zarobili za celý predchádzajúci rok. V tom zákone sú rôzne kategórie, za čo sa aká pokuta v akom rozmedzí dáva. Najvyššia pokuta je päť miliónov eur. A teraz tie dôvody. Tie dôvody sú tam úmyselne aj taxatívne dané, aby nedošlo k zlému výkladu. A mali sme trošku aj s legislatívcami problém, či by sme mali dávať konkrétne prípady do zákona, ale dali sme ich úmyselne, aby bolo každému jasné, za čo môžu očakávať, že im zavrieme prevádzku. Za prvé, má tam plesnivý tovar, má tam neidentifikovaný tovar, má tam tovar po lehote spotreby, má tam hmyz, má tam vtáctvo, má tam hlodavce. Toto sú exaktne vypísané dôvody v zákone, za ktoré môže byť uzavretá dočasne alebo natrvalo prevádzka. Čiže všetky tieto prípady, ktoré sme vám dnes prezentovali, ktoré prezentoval pán profesor BÍREŠ, sú dôvodom na to, aby sme tieto prevádzky zavreli. Čiže musia tí prevádzkovatelia s tým rátať, že keď sa toto v apríli objaví, my sme už mali aj takú poradu, že vlastne ako na to pôjdeme, tak sme sa dohodli, že pôjdeme úplne nekompromisne. Koho chytíme, toho zavrieme. A jednoducho, nech si potom robí deratizáciu, nech si to vyčistí, nech si pokazí meno, lebo myslím si, že dôvera k takým predajniam, ktoré budú zatvorené z hygienických dôvod alebo z pokusov o podvod, jednoducho tí zákazníci asi s obľubou navštevovať nebudú. "

E. BARIOVÁ:

"A môžete uviesť ten príklad najvyšších pokút?"

Ľ. JAHNÁTEK:

"Keď je tam priame ohrozenie spotrebiteľa, napríklad bude plesnivé maslo alebo bude plesnivé mäso alebo budú ohryzené kuracie prsia od potkanov."

E. BARIOVÁ:

"Takže za to môže dostať päťmiliónovú?"

Ľ. JAHNÁTEK:

"Tak za to mu môžeme dať päťmiliónovú pokutu a plus mu zavrieme predajňu."

Redaktorka:

"..."

Ľ. JAHNÁTEK:

"Lebo viete, v čom je finta. Vy nás právom kritizujete, že my dávame nízke pokuty. Len tak, ako to nastavila strana SaS, nie SaS pardon, to robili Most-Híd, keď nastavovali túto novelu, tam dali do podmienky na výšku pokuty od veľkosti prevádzky a boli podniky rozdelené na malé, stredné a veľké. Len na to, aby ste identifikovali, či je malý, stredný alebo veľký podnik, potrebujete nutne údaje od samotnej prevádzky. A toto vám prevádzka vždy odmietla dať a povedali, že toto je súčasť obchodného tajomstva. A jednoducho ste neprerazili a mohli ste dávať len tie najnižšie, najmäkšie pokuty za evidentné nedostatky. Ale na to, aby ste sa vyšplhali na vysokú pokutu, museli ste mať dokázané, že sa jedná o veľkú prevádzku. Hoci ste videli, že má tam desaťtisíc položiek a že ten obrat je tam minimálne desať miliónov eur mesačne, ale pokiaľ ste to nemali identifikované na základe ich údajov, túto pokutu ste nemohli dať. Preto sme my odstránili z novely zákona, sme povedali nie, vôbec nie podľa výšky obratu alebo iných kritérií, jednoducho podľa závažnosti. Urobil si závažný nedostatok, dostaneš vysokú pokutu. Bez rozdielu, či je to malý, veľký alebo stredný podnik. Toto nebude rozhodujúce. Miera zavinenia bude rozhodujúca. A preto je tam škála, aby samozrejme ten malý podnik, malá predajňa niekde na dedine asi nevie zaplatiť päť miliónov eur, lebo taký obrat neurobí za desať rokov, ale viete to urobiť pri veľkom obchodnom reťazci. Boli sme za to opozíciou kritizovaní, ale my sme len odstránili ten nedostatok, ktorý tam oni zaviedli, ktorý bol v praxi neuskutočniteľný, lebo sa veľkosť prevádzky nedala identifikovať."

Ondrej KUBOVIČ, redaktor Aktualne.sk:

"Ja by som sa chcel opýtať, keď vám vyrástol počet tých nedostatkov v predajniach o desať, dvadsať percent, nie je to možno aj v nejakej zmene metodiky alebo prípadne v tom, že tí kontrolóri niečo prehliadali doteraz?"

Ľ. JAHNÁTEK:

"Nie, metodika sa nemení. Systém je rovnaký, kontrolóri tí istí chodia. Samozrejme, oni sú obmeňovaní, ale skôr si myslím, že po tej predvianočnej pochvale sa nejako ukľudnili a povedali si, asi budeme mať od štátu pokoj. V januári nepredpokladali, že my sa pustíme hneď od 1. januára do ostrých kontrol. Mali predpokladám plné veľkosklady nakúpeného tovaru, ktorý bol v čase predaja už po lehote spotreby. Čiže toto všetko sme im našli. Tovar sa im kazil, samozrejme nechceli ho vrátiť naspäť alebo zlikvidovať na vlastné náklady, tak skúšali, koľko toho môžu predať v predajniach a predpokladám, že boli asi prekvapení, že my urobíme viac ako 5-tisíc kontrol za prvé dva mesiace. 5 900 kontrol. A to ich asi zaskočilo."

O. KUBOVIČ:

"Ešte som sa chcel opýtať na tie prípady, že nútia tí vedúci pracovníci niektorých ľudí."

Ľ. JAHNÁTEK:

"To neviem."

O. KUBOVIČ:

"Ja som sa len chcel opýtať, či náhodu ste nerozmýšľali o tom, že odmeňovanie ľudí, ktorí takéto veci oznamujú, či niečo podobné nechystáte aj vy?"

Ľ. JAHNÁTEK:

"Viete, ja nie som zástanca, že kto na koho nažaluje, dostane odmenu. Ja si myslím, že každý spotrebiteľ by mal chrániť v prvom rade seba a aj potenciálne seba a mal by samozrejme chrániť aj ostatných spotrebiteľov a ja to skôr vkladám do polohy, že je to určitá forma ochrany vlastnej osoby, vlastnej spotreby, že keď vidím niekde nedostatok, tak to nahlásim. Tí veterinári majú 24 hodín službu. Oni sú tam schopní dôjsť o druhej ráno, o tretej ráno. Stačí im len zatelefonovať, vždy má niekto službu, kto to preberie a ide to na miesto skontrolovať. Čiže nehovorme o odmenách, ale hovorme o tom, aby sme sa všetci spoločne zapojili na ochranu slovenského spotrebiteľa a aby sme spoločne zabezpečili, že na Slovensku sa budú predávať za ceny, za tie ceny, ktoré sú na Slovensku, aby sa predávali potraviny v adekvátnej kvalite."

Jaroslav KRAFKA, redaktor TV Markíza:

"Ja sa chcem opýtať, ak ste vraveli napríklad to ohryzené mäso potkanmi, prevádzka môže byť zatvorená, prečo už tá prevádzka sa nezatvorila, prečo chcete čakať..."

Ľ. JAHNÁTEK:

"Od apríla, od apríla, bohužiaľ. Škoda, radi by sme to zatvorili."

Kristína REHORČÍKOVÁ, redaktorka RTVS:

"Dobrý deň, ja by som sa rada opýtala takto v každodennej praxi na tie kontroly, aby si to občan vedel predstaviť. Hovorí sa tak všeobecne, že robia sa tie kontroly, ale ako to vyzerá každodenne, že koľko ide do tej alebo do tej prevádzky? Nemusíte samozrejme presné čísla ale tak to trošku priblížiť z toho praktického hľadiska. Ďakujem."

Ľ. JAHNÁTEK:

"Kontroly sú dennodenne v teréne. Bežné kontroly sú nastavené podľa potenciálneho rizika vzniku problému. Napríklad na bitúnkoch je 24-hodinový dozor. Permanentný. Sú vytipované prevádzky, kde sa robí niekoľkokrát za deň dozor a v obchodoch sa robí neohlásený dozor. Jednoducho tam dôjdu ľudia a nikto nevie, že sú to kontrolóri, bežne tam nakupujú a potom vyhodnocujú. Sú potom tie špeciálne nočné kontroly, alebo po pracovnej dobe, ako ich my nazývame, tam vlastne ideme len do prevádzok, ktoré sú otvorené, ktoré sú k dispozícii, alebo kde je nejaký vrátnik, že sa vieme do toho bitúnku dostať, tak tam ideme skontrolovať koľko hlodavcov nám tam behá po stole. A potom sú kontroly celoplošné, ktoré nazývame kobra, o ktorých pohybe nevie nikto len ústredný riaditeľ a minister."

Jozef SEDLÁK, redaktor Pravda:

"Dobrý deň, platí teda naozaj to, po tej sérii kontrol za tie dva mesiace, že Slovensko je naozaj odpadovým košom Európy? Viete si predstaviť, že by sa niečo také predávalo v rakúskych alebo v nemeckých obchodných reťazcoch a v malých a stredných obchodoch?"

Ľ. JAHNÁTEK:

"Nevie si predstaviť, že by sa niečo také predávalo v Rakúsku. Myslím si, že to by dokázal predať tomu obchodnému reťazcu len raz. Viete, ja už som sa raz v médiách niekde vyjadril, že ja rozdeľujem potraviny, ktoré sa u nás predávajú na tri druhy. Sú potraviny kvalitné, kde seriózny výrobca a seriózny obchodník sa dohodne a ponúkne zákazníkovi skutočne kvalitnú potravinu. Za cenu, akú určí a zrejme sa mu ten výrobok míňa, lebo takých výrobkov je veľa. Potom sú potraviny, čo zrejme neexistuje v Rakúsku, zato odpovedám na tú otázku takým spôsobom, že obchodník - ten predajca si objedná potravinu, ktorá je ešte jedlá a má od výrobcu záruku, že určite nevznikne po prvých pár dňoch epidémia, ale možno ak by predával mesiac, tak tá epidémia tam vznikne, čiže sa úmyselne od obchodníkov objednáva nízka kvalita ale nie samozrejme za nízku cenu sa aj predáva. Čiže je to na objednávku. A to tvrdia napríklad aj poľskí výrobcovia, keď sme mali s nimi rokovania, oni to hovoria otvorene, veď vám posielame potraviny, aké si vyše obchodné reťazce objednávajú, my máme aj inú kvalitu, lepšiu kvalitu, ale keď váš obchodný reťazec chce túto nízku kvalitu, tak my mu ju vyrobíme a my mu aj garantujeme, že do tej doby, do kedy my označíme spotrebu, pokiaľ to niekto neprepíše, tak tá potravina je aj bezpečná. Hoci nekvalitná ale bezpečná. No a potom sú nekvalitné potraviny, ktoré sú z čiernych chovov a z čiernych výrob. To sú takí producenti potravín, ktorí vypadli na základe kritérií, ktoré by mali spĺňať na základe európskej legislatívy, ktoré ich napríklad jednoducho z investičných dôvodov nevedia splniť, ale nevedia vypadnúť alebo nechcú vypadnúť z toho biznisu, lebo nič iné nevedia robiť, len potraviny, tak sa potom snažia rôznymi cestami, hlavne cez falšované doklady dostať tieto potraviny na tie územia, kde sa umiestniť dajú. Neviem si predstaviť, že by nejaký rakúsky prevádzkovateľ reštaurácie v centre Viedne si kúpil nejaké pofidérne mäso, to je jedno od akého dodávateľa, nebudem teraz krajinu menovať, a nemal by istotu, že to mäso je kvalitné po veterinárnej kontrole. On by to jednoducho neriskoval, lebo mi mu mohol niekto zavrieť tú prevádzku. Bohužiaľ, na Slovensku bola veľké benevolencia. Slovensko samo ponúkalo na svoj trh nekvalitné potraviny. Čiže muselo nastať obdobie, keď sme povedali dosť a vlastne od leta minulého roka sa tomu intenzívne venujeme. Aj sme si mysleli ku koncu roku, že úspešne, ale bohužiaľ, január, február nás znovu postavil do pozoru a ideme natvrdo, ale už od apríla aj s viac motivujúcimi nástrojmi."


Harmonogram ministra
AGROpodcast Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Nahlasovanie zásob komodít
Kalkulačky
Farmársky manuál SPP 2023 - 2027
Značka kvality
Školský program
Agromapy
EFSA – Temporary FC logo_socials
Integrovaný regionálny operačný program 2014 - 2020
Program rozvoja vidieka SR 2014 - 2022
Operačný program Rybné hospodárstvo 2014 - 2022
PRH 2021-2027
INTERREG V-A SK-CZ
Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko
Program cezhraničnej spolupráce na programe Interreg V-A Slovensko-Madarsko
Bestslovakfood